Medzinárodný projekt Millenium Seed Bank Kew je projektom, ktorý spája Slovensko s Veľkou Britániou. Minulý rok znamenal desiaty rok úspešnej spolupráce Botanického ústavu SAV s britskou semennou bankou. Ide o najväčší svetový vedecký projekt ex situ záchrany rastlín, pričom obe inštitúcie na ňom spolupracujú už od roku 2006. Slovenskí partneri koordinujú zber semien v rámci našej krajiny v dvoch biogeografických regiónoch (Karpaty a Panónia).
Projekt Millenium Seed Bank je zameraný na druhy rastlín ohrozených vyhynutím a na druhy rastlín, ktoré budú najviac potrebné v budúcnosti. Zozbierané semená rastlín sú uskladnené v semenných bankách ako poistka proti vyhynutiu rastlinných druhov vo voľnej prírode. V spolupráci s 80 rôznymi krajinami sveta sa podarilo nazbierať a uchovať v semennej banke viac ako 13 % všetkých rastlinných druhov sveta. „Hlavným cieľom projektu je uchovať 25 % všetkých rastlinných druhov sveta do roku 2020 (čo predstavuje okolo 75 000 druhov). Projekt je zameraný na druhy rastlín a regióny, ktoré sú najviac ohrozené stále rastúcim vplyvom ľudskej činnosti, vrátane využitia pôdy a zmeny klímy. Botanický ústav SAV koordinuje zber semien v rámci Slovenska v dvoch biogeografických regiónoch Karpaty a Panónia,“ uvádza sa v Správa o činnosti Botanického ústavu SAV za rok 2016.
Cieľovými druhmi pre zber sú endemické, ohrozené a invázne divorastúce druhy rastlín. Nazbierané semená sú uskladnené v semenných bankách v MSB Kew (Veľká Británia) a v Génovej banke v Piešťanoch (Slovensko); niekoľko druhov je uskladnených i v Panónskej semennej banke vo Vácratóte (Maďarsko). Počas 10 rokov zberových aktivít z územia Slovenska sa vedeckému tímu podarilo nazbierať a uskladniť 752 taxónov, čo predstavuje približne 16 % z celkového počtu taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska. Z tohto počtu je 80 taxónov z kategórie kriticky ohrozených druhov, 76 taxónov z ohrozených druhov, 91 taxónov zo zraniteľných druhov a 49 z menej ohrozených druhov rastlín. Čo sa týka biogeografických regiónov, 33 taxónov patrí medzi karpatské endemity/subendemity a 16 medzi panónske endemity/subendemity.
Okrem zberových aktivít projekt Millenium Seed Bank podporil i viacero štúdií zameraných na karpatské elementy, ako sú: fylogeografia a taxonómia taxónov Cyclamen fatrense (západokarpatský endemit) a C. purpurascens, ekológia a stav ochrany skupiny Pilosella alpicola (P. ullepitschii – karpatský endemit), karyológia, morfológia a ekológia druhov Sesleria tatrae (západokarpatský endemit) a S. caerulea, alebo taxonomická revízia okruhu Tephroseris longifolia agg. (Tephroseris longifolia subsp. moravica – západokarpatský endemit), cytogeografia európskych druhov rodu Centaurea sekcie Protocyanus (viaceré taxóny sú endemity Karpát) a systém rozmnožovania a hybridizácia druhov skupín Centaurea triumfetti a C. montanus v Karpatoch. „Projekt podporil aj tvorbu komentovaného prehľadu endemických a subendemických druhov vyšších rastlín Karpát, ktorý zahŕňa 146 druhov. V budúcnosti sa pripravuje v rámci spolupráce s viacerými inštitúciami tvorba siete, ktorá by pokrývala aktivity tohto druhu v rámci územia Karpát, ako aj Balkánskeho polostrova, ktorej koordinačné centrum bude na Botanickom ústave SAV,“ podotkli autori projektu Ing. Jaromír Kučera, PhD. a Mgr. Marek Slovák, PhD.
Botanický ústav SAV sa v rámci svojho výskumu celkovo snaží porozumieť rastlinstvu na našom území, ako aj v priľahlých oblastiach európskeho kontinentu, aby dokázali zachovať jeho nenahraditeľnú funkciu v ekosystémoch, ktoré poskytujú ľudstvu služby a úžitky, a tak predstavujú pre spoločnosť významnú ekonomickú hodnotu.
Územie Slovenska patrí z hľadiska rozmanitosti pôvodného rastlinstva medzi najbohatšie v Európe – rastie tu približne 32 % z celkového počtu druhov uvádzaných z nášho kontinentu. Je križovatkou biogeografických regiónov a migračných ciest živých organizmov a jedným z najsevernejších centier endemizmu v Európe. Úlohou Botanického ústavu SAV je tieto jedinečné prírodné hodnoty našej krajiny skúmať a upozorňovať na ne.
Kľúčovými témami výskumu Botanického ústavu SAV vo všeobecnosti sú biosystematika a biogeografia kritických skupín nižších a vyšších rastlín, najmä endemických, ohrozených, alebo tých, ktoré majú pri ústave okraj svojho areálu. Jeho pracovníci rozvíjajú výskum evolučných mechanizmov vyšších a nižších rastlín v kontexte klimatických zmien, ich autekológie, synekológie a modelovanie ekologických ník. Ďalej je to variabilita rastlinných spoločenstiev v priestore a čase. Prioritou je okrem syntaxonómie, výskum zmien vegetácie na rôznych úrovniach, modelovanie a predikcia jej vývoja. Skúmajú aj vzťahy medzi vegetáciou a faktormi prostredia, vrátane vplyvu človeka a nepôvodných druhov v súčasnom období klimatických výkyvov. V neposlednom rade je to tiež fyziológia stresu a experimentálne štúdium štruktúry a funkcií rastlinných organizmov na rôznych úrovniach ich organizácie a ich odpovedí na abiotické a biotické faktory s cieľom poznať príčinnú súvislosť a mechanizmy prebiehajúcich procesov a mechanizmov regulujúcich tieto procesy.
Odborní garanti textu: Ing. Jaromír Kučera, PhD., vedecký tajomník a Mgr. Marek Slovák, PhD., samostatný vedecký pracovník z Botanického ústavu SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová Habrmanová
Úvodné foto: Botanický ústav SAV
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ