Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je uznávaný slovenský vedec, biológ a fyziológ. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre a neskôr v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji. Od roku 1999 pôsobí na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, od roku 2000 ako vedúci katedry.
V roku 2006 získal titul profesora fyziológie živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresií hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Veľkej Británii.
Prof. Michal Zeman je členom Výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology, Society for Research on Biological Rhythms a ďalších domácich a medzinárodných vedeckých organizácií. Ja garantom doktorandského stupňa vzdelávania a predsedom odborovej komisie pre fyziológiu živočíchov na PriF UK, členom odborových komisií na Farmaceutickej fakulte a na UPJŠ v Košiciach a členom komisie pre obhajoby na viacerých zahraničných univerzitách.
Prof. RNDr. Michala Zemana, DrSc., sme požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, pôsobíte na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s obsahovým zameraním vašej katedry?
M. ZEMAN: „Naša katedra sa zameriava na dve vedecké disciplíny, na fyziológiu a etológiu. Fyziológia je veda o procesoch, ktoré prebiehajú v tele živočíchov a človeka a najmä o ich regulácii. Etológia sa zameriava zasa na štúdium správania živočíchov a mechanizmy, ktoré ho riadia. Logicky preto najväčší dôraz kladieme na výskum neuroendokrinných procesov (zmeny v centrálnom nervovom systéme, hormónoch a imunitných kaskádach) v kontexte s vývinom jednotlivcov, ako aj v reakcii na zmeny prostredia. Našou osobitosťou je, že mechanizmy analyzujeme na viacerých úrovniach, od expresie génov v mozgu a orgánoch, ako aj izolovaných bunkách, cez systémové zmeny hormónov v cirkulácii a tkanivách až po zmeny správania živočíchov v určitých podmienkach prostredia. Som preto presvedčený, že symbióza týchto dvoch vedných disciplín na jednom pracovisku je obohacujúca pre obe z nich.
Čo sa týka výskumných tém, tieto sa časom samozrejme môžu meniť a odrážajú aj aktuálnu spoločenskú „objednávku“. Dlhodobo sa zameriavame na výskum biologických, predovšetkým cirkadiánnych rytmov, na mechanizmy ich vzniku a dôsledky ich narušenia na životné procesy a v konečnom dôsledku na zdravie človeka. Ďalšou líniou je ontogenetický výskum, zameraný na vývin jedinca, na mechanizmy, akými matka a prostredie v skorých štádiách vývinu formujú fenotyp, teda životné prejavy dospelého indivídua, vrátane náchylnosti na vznik niektorých civilizačných ochorení. V tomto kontexte pracujeme s laboratórnymi potkanmi, ale aj vtákmi. Okrem týchto profilových smerov kolegovia študujú aj prejavy správania zvierat v zoologických záhradách, prípadne mechanizmy vzniku abnormálneho správania hospodárskych zvierat a ďalšie menšie projekty.“
M. B.: Zapájate sa do domácich i medzinárodných projektov. Aké sú to projekty a s kým spolupracujete?
M. ZEMAN: „Spolupracujeme s viacerými inštitúciami doma i v zahraničí. Domáca spolupráca je podporená najmä projektmi z agentúry APVV, v rámci ktorých v spolupráci s Biomedicínskym centrom SAV, Lekárskou fakultou UK a Onkologickým ústavom sv. Alžbety analyzujeme interakcie medzi reguláciou bunkového cyklu a cirkadiánnych rytmov z hľadiska prevencie a skorej diagnostiky onkologických ochorení, najmä kolorektálneho karcinómu. V spolupráci s Centrom biologických vied SAV študujeme vplyvy matky na vývin potomstva prostredníctvom epigenetických mechanizmov. Mali sme spoločný grant APVV aj so Stavebnou fakultou STU, kde sme analyzovali vplyv kvality vnútorného osvetlenia na biologické rytmy, ako aj výkonnosť a následnú kvalitu spánku ľudí.
Zo zahraničných spoluprác by som spomenul napr. Lekársku univerzitu vo Viedni, Univerzitu v Tel Avive (Izrael), Poľnohospodársku univerzitu vo Wageningen (Holandsko) alebo Univerzitu v Zürichu (Švajčiarsko). Bohužiaľ, nepodarilo sa nám zatiaľ získať veľký medzinárodný projekt z Európskej únie, ale aj tieto malé projekty, podporené len malými financiami, majú veľký význam pre náš výskum, ako aj pre ďalší rozvoj našich študentov.
Z multilaterálnych spoluprác je významné naše členstvo v programe BIOCOS, ktorý je koordinovaný Halbergovým chronobiologickým centrom v Minneapolise, USA, v rámci ktorého sme mohli kúpiť monitory tlaku krvi u ľudí za desatinu ich komerčnej ceny a máme možnosť bezplatného vyhodnocovania našich chronobiologických meraní ich softvérmi. Významná je aj naša účasť v programe EU COST, ktorý je zameraný na negatívne účinky svetla v noci (LONNE – Lost Night, čiže Stratená noc). V tomto programe spolupracujú odborníci z rôznych oblastí (astronómovia, fyzici, biológovia, lekári, inžinieri, ale aj právnici), ktorí zo svojho aspektu hodnotia negatívne účinky svetla v noci a snažia sa vypracovávať odborné podklady pre legislatívu Európskej únie.“
M. B.: Vo svojej vedeckej práci sa venujete výskumu cirkadiánnych rytmov a expresií hodinových génov. Mohli by ste populárnou formou vysvetliť o čo ide?
M. ZEMAN: „Cirkadiánne rytmy patria k tzv. spontánnym reguláciám, to znamená, že nie sú len odpoveďou na zmeny prostredia, ale sú v organizme endogénne vytvárané. To znamená, že existujú aj v konštantných podmienkach a cyklom svetlo/tma sú iba synchronizované, aby sme boli „naladení“ v súlade s podmienkami dňa i noci v okolí. To znamená, že naše biologické rytmy, napr. rytmy telesnej teploty, spánku a bdenia, príjmu potravy a tak ďalej, v nás bežia, aj keď sa dlhodobo zdržujeme v jaskyni alebo v kozmickej lodi, izolovaní od vonkajšieho prostredia. Zjednodušene môžeme povedať, že ak tieto rytmy alebo biologické hodiny sú v súlade s podmienkami prostredia, máme dobrú náladu, sme výkonnejší, ale aj lepšie odolávame chorobám. A naopak, ak sa naše biologické rytmy rozladia, či už navzájom v rôznych orgánoch alebo vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, máme problém najskôr so spánkom, neskôr s výkonnosťou a môže to vyústiť až k rôznym, najmä civilizačným ochoreniam.“
M. B.: Zaoberáte sa aj svetelnou kontamináciou. Aký má vplyv na ľudský organizmus?
M. ZEMAN: „Rytmus svetlo/tma je najsilnejším signálom pre synchronizáciu biologických rytmov a ich zosúladenie s podmienkami vonkajšieho prostredia. Svetelná kontaminácia, teda nadbytočné, zbytočné svietenie v noci, môže narušiť naše biologické hodiny a mať negatívne dôsledky na naše zdravie a môže sa podieľať na vzostupe výskytu civilizačných ochorení, akými je napr. diabetes a rakovina. Svetelná kontaminácia je relatívne nový fenomén, ktorý na Zemi neexistoval po celé milióny rokov a objavil sa len v ostatných 50-tich rokoch, po zavedení svietidiel s vysokou intenzitou osvetlenia. Súčasné zavádzanie LED svietidiel aktuálne zvyšuje túto kontamináciu, ktorá sa bude veľmi pravdepodobne ďalej zvyšovať, a preto je nutné poznať jej potenciálne negatívne následky na zdravie a prírodu.“
M. B.: Už niekoľko rokov sa hovorí o poklese záujmu mladých ľudí o štúdium prírodných a technických vied. Aká je situácia na Prírodovedeckej fakulte UK a konkrétne na Vašej katedre?
M. ZEMAN: „Našťastie na našej katedre tento pokles zatiaľ nepozorujeme. Na biológiu, ale aj na našu katedru, sa stále hlási viac záujemcov ako môžeme prijať. Vo všeobecnosti sme spokojní s našimi študentmi, sú pracovití a snaživí. Zdá sa ale, že sa rozširuje spektrum ich kvality, sú aj veľmi šikovní, šikovnejší ako boli povedzme pred 10 – 20 rokmi, ale aj podstatne horší ako v minulosti. Je otázka, či sa takíto na štúdium vôbec nedostali, alebo sa znížila latka a prechádzajú aj slabší študenti do magisterského stupňa vzdelávania.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE dňa 26. januára 2017 o 17.00 hod., kde bude prezentovať tému Svetelné znečistenie – čo nám hrozí? Organizátorom podujatia, ktoré sa uskutoční v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Lamačská cesta 8/A (Patrónka) v Bratislave, je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Róbert Grznár, Aktuality SAV