Najdôležitejšia časť matematiky. Diskusia na túto tému sa odohrala v rámci druhého dňa Festivalu vedeckých filmov. Hosťami boli prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.
Doc. Velichová povedala, že pokiaľ sa jedná o to, či je v dnešnej dobe nejaká oblasť matematiky atraktívnejšia ako iné, tak treba konštatovať, že v matematike všetko so všetkým súvisí. „Nedá sa povedať, že ak nejaká disciplína zažíva dočasný boom, neovplyvňuje to ostatné. Proste všetko rastie naraz, existuje tu akési spoločné podhubie, z ktorého sa celá matematika všeobecne vyvíja a smeruje k novým výsledkom vo všetkých disciplínach.“ Teda výsledok v jednej disciplíne znamená v podstate ovplyvnenie aj tých ostatných disciplín, doplnila a pokračuje: „A to nehovorím o dôsledkoch a vplyve, ktorý má rozvoj matematiky na ďalší rozvoj iných vied a techniky, pretože jednoducho matematika je naozaj všade.“
Odborníčka si nevie predstaviť nejakú disciplínu, ktorá by mala dosiahnuť významné výsledky bez toho, že by nepoužívala matematické modelovanie, geometrické modelovanie, že by sa vlastne tieto poznatky z matematiky nevyužívali. „A čo sa týka toho, či je takpovediac nejaký poznatok nadbytočný alebo redundantný v dnešnej dobe, tak ja si myslím, že žiadna vedomosť, žiadna skúsenosť, ktorú človek získal, mu asi v živote neublíži. Naopak, ak má viac skúseností, väčší prehľad, môže z väčšieho množstva vyberať. A teda dobré vedomosti z matematiky, sú podľa mňa asi úplne základnou časťou vedomostného potenciálu, intelektu každého vzdelaného človeka.“
Slovo dostal prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc., podľa ktorého sa v matematike často objaví nový fenomén, o ktorom ešte odborníci nevedia, čo s ním. „A to je v matematike fajn, že sa vždy objaví niečo nové. Je tu taký fenomén, ktorý sa trošku vyvíja, a to je fenomén Big data. Proste dnes sa vo svete generujú šialené množstvá dát. Jeden supermarket nám vygeneruje za deň neviem koľko dát, a teraz ako ich použiť a čo s nimi? Dnes sa ešte dosť dobre nevie, ako na to ísť.“
Pokračoval, že máme ľudí vo svete, Slovákov, ktorí sú v tomto vynikajúci, napríklad Peter Richtárik v Edinburgu, ktorý už vyškolil iných. Ďalej menoval aj mladšieho absolventa Martina Takáča, ktorý v tejto disciplíne získal cenu za najlepšiu dizertačnú prácu v United Kingdom v oblasti operačnej analýzy. „Takže to je napríklad nová vec a uvidíme, čo sa s tým stane. Či zanikne alebo či sa to vyvinie. Ale spoločnosť kladie pre matematiku nové úlohy teraz.“
V rámci diskusie odznela tiež otázka, či plynie čas pomalšie, keď sa hýbeme rýchlosťou svetla. A ak áno, prečo? Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. na margo toho uviedol, že na to existuje úplne jednoduchá odpoveď. „My sa hýbeme rýchlosťou svetla, v porovnaní s nejakými rýchlo vzďaľujúcimi sa predmetmi na konci vesmíru. A nezdá sa nám, že plynie čas pomalšie ani rýchlejšie. Na druhej strane, keby som meral čas a zisťoval, čo sa udeje na tom predmete, tá informácia najprv odo mňa musí prejsť na ten predmet. A potom naspäť tou rýchlosťou svetla, tak asi nejaké spomalenie človek objaví. Ale to je práve relativita pričom záleží, v ktorej pohybujúcej sa sústave ten čas meriate. To znamená, že my sa pohybujeme rýchlosťou svetla oproti nejakému rýchlo sa vzďaľujúcemu objektu a on sa pohybuje voči nám rýchlosťou svetla, napriek tomu ten čas tam plynie rovnako.“
Ďalšieho z poslucháčov diskusie zaujímalo, aké majú vektory reálne využitie? Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. povedala, že vo fyzike. „Vektor je veličina, ktorá nemá len istú hodnotu, dĺžku alebo veľkosť, ale aj orientáciu, smer. Takže reálne využitie má veľmi široké. Keď sa hýbete, vytýčite si smer. Keď si otvoríte mobil a máte tam Google Maps, ukazuje vám cestu, idete nejakým smerom podľa šípky, vektora. Ja si myslím, že vektory používame všade. Ak si vezmete len také obyčajné jednoduché využitie, tak napr. piktogramy. Všade, kam sa dnes pozrieme, sú piktogramy. Nepoužívajú sa už v takej miere názvy, nadpisy, ale nahrádzajú ich stručné a jasné piktogramy, ktoré nás nasmerujú, kam treba. A to nechcem hovoriť o využití pojmu vektor vo vede. Nájdeme ho v podstate všade. Vektorová analýza je úžasná disciplína, na jej poznatkoch je postavená veľká časť matematiky, ktorá sa používa napríklad v strojárstve.“
Podľa prof. RNDr. Pavla Brunovského, DrSc. ide o jednoduchú otázku. „Predstavte si, že idete preplávať Dunaj. Pri Bratislave má silný prúd a preto vás splaví, vyplávate nižšie po prúde. Akým smerom máte plávať, aby ste vyplávali čo najvyššie? Na to dá odpoveď vektorový súčet vektora prúdu a vektora smeru plávania.“
Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. ešte doplnil príhodu s plavcom. Skočil podľa neho do Dunaja niekde pri Devíne pod hradom a vytiahli ho colníci v Petržalke – pohraničníci, lebo to neuplával smerom do Rakúska. „My sme mali jedného kolegu, ktorý mal prezývku Vektor, jeho využitie bolo veľmi veľké, ale nie asi na tohto Vektora sa pýtate. Vektor ale vo všeobecnosti nie je len to, čo máte znázornené cez tie šípky. Vo všeobecnosti je to v matematike nejaká usporiadaná n-tica a pomocou nej sa modelujú rôzne veci. Napríklad aj štatistické záležitosti, to sú vektory náhodných dát. Tie potom spracúvajú podľa algoritmov.“
Aj toto všetko odznelo počas druhého festivalového dňa, ktorý patril matematike. Vysielal sa aj vedecký dokument ako Matematika a informatika ako základ znalostných systémov. Divákov film zaviedol aj do takých oblastí nášho života, v ktorých by sme súvislosť s matematikou a informatikou vôbec nepredpokladali… To, že matematika 21. storočia je strategickým kľúčom kultúrneho a ekonomického rozvoja ako súčasť mnohých technologických objavov, sa zas účastníci dozvedeli v druhom dokumentárnom filme Je možný život bez matematiky? V dokumente bolo zdôraznené, že progresívnosť akýchkoľvek vedeckých disciplín je daná úrovňou ich matematizácie a tá zasa ovplyvňuje blaho nášho bytia – po zdravotnej, materiálnej aj duševnej stránke.
Matematika bola témou druhého dňa tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa konal v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR. Mottom tohtoročného festivalu bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.
Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.
Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Odborní garanti: prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.
Foto: FVF 2017
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ