Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

14. marca 2020 svet prvýkrát oslávi Medzinárodný deň matematiky

Tamara Leontievová

Einsteinove narodeniny, výročie smrti Stephana Hawkinga, Deň pí a najnovšie aj Medzinárodný deň matematiky. Zdá sa, že 14. marec je pre vedu magickým dátumom a priťahuje významné udalosti ako lampa nočné motýle.

Ilustračné foto. Zdroj: Pixabay.com

Prvý Medzinárodný deň matematiky v histórii síce na Slovensku oslávime v mimoriadnom stave a so zákazom organizovania verejných podujatí, no netreba vešať hlavu. Ako napovedá aj téma prvého ročníka Matematika je všade, na oslavu tejto krásnej vedy netreba nikam chodiť, je všade okolo nás. Ak máte chuť, môžete si napríklad zahrať jeden z našich matematických kvízov, ktoré nájdete v článku. 

Matematika – matka všetkých vied

14. marec 2020 je historicky prvým Medzinárodným dňom matematiky. V novembri minulého roka schválila jeho existenciu organizácia UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) a vybrala aj tému tohto ročníka Matematika je všade. 

UNESCO iniciovala tiež vznik webstránky, kde uvádza hlavné ciele, ktoré má MDM (Medzinárodný deň matematiky) plniť: „MDM je príležitosťou, ako vysvetliť a osláviť esenciálnu úlohu matematiky a matematického vzdelávania vo vedeckých a technologických objavoch, pri zvyšovaní kvality života, ale aj pri posilňovaní postavenia žien a dievčat vo vede.“

A prečo 14. marec? Magický dátum odštartovalo narodenie velikána fyziky a jeho výnimočnosť bola potvrdená už niekoľkokrát. Veď posúďte sami.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Začali to Einsteinove narodeniny

14. marca 1879, teda pred 141 rokmi sa v nemeckom meste Ulm narodil Albert Einstein. O jeho práci a živote existuje veľké množstvo diel a článkov, spomenieme preto len niekoľko zaujímavých faktov. Nie je pravda, že mladý Albert prepadával z matematiky. Tento omyl vznikol pravdepodobne preto, že si prví životopisci zmýlili systém známkovania v Nemecku a vo Švajčiarsku. Spôsobili tak vznik obľúbeného mýtu, ktorým sa dodnes utešuje nejeden neúspešný študent či nejedna neúspešná študentka. 

Albert Einstein a jeho manželka Mileva Marićová. Zdroj: Wikipedia

Jednou zo „záhad“ Einsteinovho života zostáva aj po desaťročiach jeho manželka, talentovaná matematička a fyzička Mileva Marićová. O jej živote sa toho veľa nevie, keďže ho celý prežila v tieni svojho geniálneho manžela. S veľkou pravdepodobnosťou mu však v kariére pomáhala viac než len varením a tichou podporou. Napriek tomu, že neexistujú priame dôkazy jej prínosu k Einsteinovej práci, niektorí ju dnes nazývajú „mamou“ teórie relativity. 

Z bláznivej lokálnej tradície medzinárodný deň

V roku 1988 sa Larry Shaw, kurátor kalifornského vedeckého múzea Exploratorium, rozhodol, že 14. marca (vo formáte amerického kalendára zapisovaný ako 3/14) oslávi s kolegami ako Pí deň, Deň Ludolfovho čísla. Jeho kolegovia sa pridali a spoločne tento deň oslávili, okrem iného konzumáciou okrúhlych amerických koláčov (pie). 

Z malej slávnosti pre zamestnancov sa stala každoročná akcia pre verejnosť, počas ktorej sa jedli spomínané koláče, pizza či ovocie. Larry Shaw vždy presne o 1:59 (pokračovanie Ludolfovho čísla; 3,14159) začínal slávnostnú prehliadku múzea, počas ktorej ľudia niesli transparenty s číslom pí a spievali narodeninovú pesničku Albertovi Einsteinovi. 

Túto tradíciu v roku 2009 požehnala Snemovňa reprezentantov vydaním nezáväznej rezolúcie a z malej lokálnej aktivity nadšencov sa stal Národný deň pí. Netrvalo dlho a sviatok abstraktnej konštanty sa rozšíril do celého sveta. 

Larry Shaw, prezývaný aj Princ Pí, pri oslavách 14. marca. Zdroj: Exploratorium

Larry Shaw, prezývaný aj Princ Pí, pri oslavách 14. marca. Zdroj: Exploratorium

V roku 2015 matematickí nadšenci na celom svete oslavovali Super pí deň a Pí mesiac, kvôli prepisu dátumu vo formáte 3/14/15. Špeciálnu oslavu tejto matematickej konštante priniesol v uvedenom významnom pí roku Ind Rajveer Meena, ktorý sa naspamäť naučil jej prvých 70 tisíc cifier. Ich prednes mu trval takmer 10 hodín a okrem všeobecného údivu mu zabezpečil aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov

Zázraky neexistujú. Alebo? 

14. 3. 2018 poslednýkrát vydýchol Stephen Hawking. Veda síce na zázraky neverí, ale v prípade tohto mimoriadneho fyzika, matematika a kozmológa je to niekedy naozaj ťažké. Keď mladému Stephenovi Hawkingovi lekári vo veku 21 rokov diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu, predpovedali mu len niekoľko rokov života. On sa však dožil úctyhodného veku 76 rokov a aj napriek progresívnemu ochoreniu sa dvakrát oženil, stal sa otcom troch detí a celý život písal, prednášal a bádal. 

Druhým „zázrakom“ je aj spomínaný dátum jeho smrti. Zomrel doma, v pokoji a prirodzenou smrťou. Ak by si však tento mimoriadne talentovaný vedec, často prirovnávaný práve k Einsteinovi, mohol vybrať dátum svojho odchodu zo sveta, pravdepodobne by si vybral práve tento. 

Tamara Leontievová

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky