Skôr než na lov vlkov by sme sa podľa vedcov mali sústrediť na podporu chovateľov v oblastiach ich trvalého výskytu.
Hospodárske zvieratá sa v potrave vlka vyskytujú len vzácne. Zdroj: iStockphoto.com
Lov vlkov nemá podľa najnovšieho prieskumu, realizovaného na západnom Slovensku, výrazný vplyv na škody na ovciach a ďalších hospodárskych zvieratách.
V roku 2013 bol na Slovensku štátom výrazne obmedzený lov vlkov. Druh získal celoročnú ochranu hlavne pozdĺž hraníc s Českom, Poľskom a Maďarskom. Napriek tomu bolo však v nasledujúcom období zabitých priemerne 42 vlkov ročne, okrem iného práve z dôvodu predpokladaného zníženia škôd na ovciach a ďalších hospodárskych zvieratách.
Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Conservation Letters však ukázala, že lov vlkov na tieto škody nemá vplyv. Na výskume sa podieľal tím odborníkov z Mendelovej univerzity v Brne, Hnutia Dúha Šelmy a Oviedskej univerzity v Španielsku.
Intenzívny lov môže byť kontraproduktívny
Vedci sa zamerali na obdobie medzi rokmi 2014 a 2019, keď bolo možné vlky v obmedzenej miere legálne loviť. Porovnávali pritom, či v okresoch, kde sa vlky v zime lovili, boli škody na ovciach v nasledujúcej sezóne nižšie než v okresoch, kde sa vlky nelovili.
Závery sú podľa vedcov jednoznačné. „Aj keď je lov vlkov často prezentovaný ako nástroj na zníženie konfliktov na lokálnej úrovni, v skutočnosti chovatelia oviec a dobytka nemali z tohto kompromisného riešenia žiadny prospech. Niektoré štúdie z iných krajín dokonca ukázali, že intenzívny lov môže mať kontraproduktívny účinok, pretože dochádza k narušeniu sociálnej štruktúry vlčej svorky,“ uvádza hlavný autor štúdie z Mendelovej univerzity v Brne Miroslav Kutal.
Popri samotnom love vlka vedci skúmali aj ďalšie faktory, ktoré by mohli mať vplyv na škody na hospodárskych zvieratách, ako sú množstvo chovaných hospodárskych zvierat či veľkosť populácií divožijúcich kopytníkov, a zamerali sa aj na potravu vlka. Výsledky napokon jasne ukázali, že hospodárske zvieratá sa v potrave vlka vyskytovali len vzácne, tvorili iba pol percenta skonzumovanej biomasy.
Kľúčová je podpora chovateľov
Množstvo vlčích útokov je podľa vedcov ovplyvnené aj inými faktormi, napríklad kvalitou zabezpečenia hospodárskych zvierat. Tieto dáta však vedci zatiaľ presne nesledovali.
Napriek tomu prichádzajú s jasným odporúčaním: Slovensko by sa malo skôr než na lov vlkov sústrediť na podporu chovateľov v oblastiach s trvalým výskytom vlka. Na rozdiel od českých chovateľov majú totiž tí slovenskí značne limitovanú možnosť získať dotácie na realizáciu preventívnych opatrení a úhradu zvýšených nákladov súvisiacich s používaním pastierskych psov alebo košarovaním, teda premiestňovaním zvierat do uzavretých priestorov na noc,“ doplnil Martin Duľa z Mendelovej univerzity.
Téma lovu vlkov je aktuálna aj na európskej úrovni. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vyzýva členské štáty, aby dodali dáta týkajúce sa populácie vlkov a ich dosahu, aby mohla zvážiť prípadnú zmenu európskej legislatívy. „Modelový príklad zo Slovenska, kde bol lov vlkov umožnený, však ukázal, že zmena ochrany vlka na európskej úrovni nemusí byť pre miestnych obyvateľov vždy prínosom,“ zhodnotil Kutal.
Zdroj: TS Mendelovej univerzity v Brne
(af)
