Chemik Karol Jesenák v rámci TVT 2021 prednášal aj o tom, prečo pri popularizácii vedy obľubuje témy, ktoré súvisia s bežným životom.
Chemik Karol Jesenák prednáša na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii (v rámci TVT 2021). Foto: M. Zelenák (CVTI SR)
Počas Týždňa vedy a techniky (TVT) na Slovensku 2021 prebehla online konferencia Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii. Spolu s Renatou Józsovou, šéfredaktorkou vedecko-popularizačného časopisu Quark, na nej vystúpil aj Karol Jesenák, vedec a pedagóg, ktorý do tohto periodika prispieva. Ich prednáška mala názov … aby sme si o vede a technike mohli prečítať všetci.
Karol Jesenák je anorganický chemik v závere svojej dlhoročnej pedagogickej a vedeckej kariéry na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom mnohých vedecko-populárnych textov a prednášok pre žiakov a študentov rôznych typov škôl.
Dobrá a zlá popularizácia
Karol Jesenák má rád rôzne spôsoby popularizácie vedy, ale zameriava sa najmä na konvenčnú metódu kombinácie dobrých textov s peknými a informačne obsažnými obrázkami vo vedecko-populárnych časopisoch. Nad popularizáciou vedy sa dnes vznáša akási aura nedotknuteľnosti, ktorú si málokto dovolí verejne spochybniť. Pravda je však taká, že i keď popularizácii vďačíme za mnohé, môže byť aj zdrojom veľkých škôd. Príkladov, ako deformovať výsledky vedy, je mnoho. Prekvapujúce je, že často to robia aj samotní vedci, a to buď v prehnanej snahe sa nejako zviditeľniť, alebo jednoducho preto, že to nevedia robiť. „Robiť vedu“ a „robiť popularizáciu“ sú totiž dve rozdielne veci. Slovensko má veľké šťastie na talentovaných ľudí, ktorí vedia robiť oboje. Zahraničných a domácich príkladov nie veľmi dobrej alebo vyslovene zlej popularizácie vedy je dosť, avšak časopis Quark si počas celej svojej existencie v tomto ohľade zachoval čistý štít najmä vďaka veľmi kvalitnému redakčnému kolektívu. To je aj dôvod, prečo Karol Jesenák prednostne ponúka svoje texty práve jemu.
Popularizácia a emócie
Impulzy pre popularizáciu vedy a techniky môžu byť rôzne. Karol Jesenák považuje za najlepší primárny impulz emócie vyplývajúce z nadšenia z nejakej zaujímavej témy, ktorú ponúkajú napríklad otázky študentov, známych, prípadne informácie z televízie alebo rozhlasu. Zároveň vzrušujúca je tiež nádej, že by daná téma mohla zaujať aj niekoho iného. Je síce pravda, že takáto popularizácia je zároveň i významnou reklamou Univerzity Komenského, ale s počiatočným podnetom pre ňu to nemá nič spoločné. Emócie nie sú však spojené iba s rozmýšľaním a objavovaním niečoho, čo už môže byť dávno objavené, ale i s estetickou stránkou vedeckých obrázkov. To je niečo, čo si redakcia Quarku veľmi dobre uvedomuje.
Pozrite si
Príroda aj umelé objekty sú interdisciplinárne
Veda sa často popularizuje formou veľmi krátkych informácií, čo je v poriadku za predpokladu, že tento prístup je kompenzovaný popularizáciou širokých tém spájajúcich niekoľko vedných odborov. „Široké témy si vyberám preto, že príroda aj umelé objekty sú interdisciplinárne, ale mnohí vedci a pedagógovia ich trhajú na jednotlivé vedné disciplíny.“ V dôsledku toho ľudia potom nechápu širšie súvislosti. Príklad takejto témy možno nájsť v článku s názvom Hľadá sa vinník, ktorý uverejnil časopis Quark. „Hovorím v ňom o tom, prečo je ľad klzký. Dá sa to zhrnúť jedinou vetou, ale ak následne nejdeme do väčšej hĺbky, je takmer bezobsažná. Preto hovorím, aby sme netrhali vedu na franforce.“
„Obyčajné“ témy
Karol Jesenák obľubuje témy, ktoré súvisia s bežným životom. Uvedomuje si totiž, že existuje obrovský problém v rozdiele medzi všeobecným rozhľadom verejnosti a špeciálnymi vedeckými vedomosťami. Prejavuje sa to aj dnes, teda v čase pandémie, keď pozorujeme, že veľká časť populácie nerozumie ani veľmi jednoduchým veciam. Karol Jesenák zdôrazňuje, že uvedený rozpor možno pozorovať i v rámci vedeckej komunity. „Dobrým príkladom spomínaného nesúladu je mnoho lekárov, chemikov či iných vedcov, ktorí sú výbornými odborníkmi vo svojej oblasti, ale mimo nej šíria nehorázne hlúposti.“
Možno využiť humor na popularizáciu vedy?
Veda a vedci sú veľmi vďačným predmetom žartov. Tie však takmer vždy tvoria samotní vedci, ktorí sa na nich aj často dobre zabávajú. Humor a popularizácia vedy sú však väčšinou vzájomne nekompatibilné, pretože popularizácia je adresovaná širšej verejnosti, ktorá tomuto humoru zväčša nerozumie. „Musíme sa zmieriť s faktom, že keď máme z nejakého pravdivého vedeckého tvrdenia urobiť úplnú absurditu, dá sa to uskutočniť veľmi malou zmenou formulácie, čo ale mnoho ľudí nemusí postrehnúť.“
Spracovala: Veda na dosah
(GL)
