Poznanie prehistorických udalostí nie je výsadou jedinej vednej disciplíny. Globálne i lokálne zmeny ekosystémov, na ktoré sa život musel neustále adaptovať, sú intelektuálne uchopiteľné za predpokladu, keď opustíte opotrebovaný systém kategorizácie vedy a obmedzovania náplne jej disciplín. Takýto spôsob vnímania zložitosti vzťahov živej a neživej prírody, pravdepodobne prvý svojho druhu na Slovensku, začali rozvíjať v Centre interdisciplinárnych biovied na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Vedci sa v rámci Centra pokúšajú vytvoriť podmienky pre výskum, ktorý profituje z bezbariérovej interdisciplinarity, kombinujúcej v sebe využitie a vývoj inovatívnych technologických aplikácií a myšlienkových prístupov. A tak sa za jedným pracovným stolom stretli odborníci tých najmenej očakávaných kombinácii biológie a geológie, fyziky a paleontológie, sedimentológie a štatistiky, evolučnej biológie a materiálového inžinierstva, fyziológie a synchrotrónovej mikrotomografie. „Z tejto prirodzenej synergie sa rodia nové pohľady a spôsoby pomáhajúce pochopiť vzťahy medzi živým a zdanlivo neživým objektom,“ uvádza doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD., vedúci laboratória PaleoBioImaging, pôsobiaci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla J. Šafárika v Košiciach, ktorý odštartoval dlhodobý výskumný program, známy ako slovensko-iránske paleontologické expedície.
Spolu s ním sa tak historicky prvej takejto expedície v Iráne zúčastnil aj prof. Juraj Janočko z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Cieľom expedície bolo preskúmať oblasti s usadeninami z obdobia druhohôr a treťohôr, teda obdobia pred a po veľkom vymieraní, kedy došlo k zrážke Zeme s kométou. Projekt bol zameraný na systematický výskum prehistorických organizmov a ekosystémov v málo prebádaných oblastiach západnej Ázie. Vedecko-výskumný tím mal za úlohu výber najvhodnejších lokalít pre dlhodobejšiu a detailnejšiu terénnu prácu v nasledujúcich rokoch. Zvolil si územia v provinciách Zanjan, Gilan, Semnan, Khorasan, Kerman, Fars and Esfahan, kde sa nachádzajú rozsiahle odkryvy usadením z obdobia druhohôr a treťohôr, no neboli dosiaľ systematicky preskúmané.
V tejto súvislosti sme pre vás pripravili rozhovor s prof. Ing. Jurajom Janočkom, CSc., členom expedície v Iráne, prodekanom pre vedecko-výskumnú činnosť, vzdelávanie v III. stupni VŠ Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.
S. HABRMANOVÁ: Aké sú vaše celkové dojmy z expedície v Iráne?
J. JANOČKO: Expedícia v Iráne sa niesla v znamení veľkých očakávaní, ale aj pochybností. Očakávania pramenili zo známych, publikovaných poznatkov o geologickej stavbe Iránu, o geologických fenoménoch, ktoré inde vo svete je len ťažko vidieť a študovať. V rámci prípravy sme venovali veľa času na to, aby sme sa zoznámili s geológiou Iránu, a tak naše očakávania boli tiež o tom, či sa potvrdí to, čo sme si naštudovali… Nie nadarmo sa hovorí „lepšie raz vidieť ako stokrát čítať“. Pochybnosti pramenili z niektorých informácií objavujúcich sa v médiách, súvisiacich s bezpečnosťou krajiny a ľudí žijúcich v týchto podmienkach.
Celkový dojem možno zhrnúť do dvoch bodov. Jednak sa všetky očakávania, ktoré sa týkali krajiny a geológie, splnili. Geologická stavba Iránu na nás zapôsobila omnoho viac, ako sme očakávali aj po prečítaní tých najlepších vedeckých článkov v renomovaných medzinárodných magazínoch. Ako ďalšie sa ukázalo, že všetky obavy, ktoré pramenili z občasne pesimisticky ladených informáciách, sa v našom prípade ukázali ako neopodstatnené. Všetci ľudia, ktorých sme počas našej expedície stretli, boli veľmi priateľskí. Nezriedka sa nám stalo, že na chodníku nás zastavil človek, podal nám ruku a povedal: Welcome in Iran! O priateľstve našich kolegov z iránskych univerzít ani netreba hovoriť…
S. H.: Čo z toho, čo sa podarilo dosiahnuť, považujete za najzásadnejšie a prečo?
J. JANOČKO: Za najzásadnejšie úspechy považujem selektovanie oblastí, ktoré majú vysoký potenciál pre ďalší geologický a paleontologický výskum; nadviazania kontaktov nevyhnutných pre ďalšie slovensko-iránske projekty v oblasti vedy a vzdelania, vrátane vzájomnej výmeny akademických pracovníkov a študentov; a v neposlednom rade nadviazanie kontaktov pre možné aplikované výskumy, predovšetkým s Geologickou službou Iránu.
S. H.: S akými poznatkami, podkladmi, výsledkami ste sa vrátili?
J. JANOČKO: Počas expedície sme získali cenné geologické podklady a podklady z oblasti paleontológie. Materiál, ktorý sme získali, sa v súčasnosti analyzuje. Sme presvedčení, že získané údaje prezradia nové informácie o prostredí spred miliónov rokov, čo pomôže okrem iného pochopiť aj súčasné zmeny prostredia.
S. H.: Čo bude nasledovať? Ako budete získané poznatky ďalej využívať?
J. JANOČKO: Získané poznatky budú tvoriť podklady pre úvodné vedecké publikácie, prezentáciu na rôznych vedeckých a populárno-vedeckých fórach. Čo je však veľmi dôležité, tieto poznatky budú slúžiť pre zostavovanie nových návrhov projektov pre vzájomnú spoluprácu, ktorá by mala prehĺbiť tento výskum.
S. H.: Ako hodnotíte pracovný tím v Iráne, ako sa vám spolupracovalo?
J. JANOČKO: Pracovný tím hodnotím veľmi vysoko – aj napriek občasne ťažkým podmienkam v teréne, relatívne skromných typoch ubytovania a stravy, bola kolektívna nálada stále vynikajúca, optimistická, čo nám pomohlo sa dostať aj cez ťažšie úseky expedície.
S. H.: Je niečo, čo ste mali v pláne ešte v Iráne uskutočniť a nepodarilo sa úplne dotiahnuť do úspešného konca? Ako sa to dá riešiť?
J. JANOČKO: Jeden z hlavných cieľov našej expedície bol prieskum vhodných lokalít pre prácu a zistenie možností vzájomnej spolupráce s iránskymi inštitúciami. Tieto zistenia nám jednoznačne pomôžu pri písaní nových návrhov projektov pre pokračovanie tejto aktivity v Iráne.
S. H.: Ako na vás celkovo pôsobila krajina Irán a jej ľudia?
J. JANOČKO: Krása krajiny a srdečnosť ľudí predbehla moje očakávania.
S. H.: Akú ďalšiu expedíciu máte v pláne? Kde bude, kedy a na čo má byť zameraná?
J. JANOČKO: Verím, že budeme úspešní s našim spoločne podaným projektom APVV (Agentúra pre vedu a výskum), ktorej jedna z aktivít je nadviazanie na výskum v Iráne v oblasti púšti Gobi v severnej Číne.
Viac informácií o iránskej expedícii, ako aj rozhovor s doc. Martinom Kundrátom nájdete v súvisiacich článkoch.
Rozhovor pripravila: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach
Uverejnila: ZVČ