Ocenenie udelili trom vedcom, a to Sjukurovi Manabemu, Klausovi Hasselmanovi a Giorgiovi Parisimu.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku udelili Sjukurovi Manabemu, Klausovi Hasselmanovi a Giorgiovi Parisimu. Zdroj: Niklas Elmehed/Nobel Prize Outreach
Tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku ocenili práce, ktoré posunuli vpred naše vedomosti o zložitých systémoch a metódy ich dlhodobej predpovede. Charakterizuje ich náhodnosť a neusporiadanosť, preto je ťažké porozumieť im.
Jedným z takýchto systémov je zemská klíma, ktorá je pre budúcnosť ľudstva veľmi dôležitá. Zistenia ocenených vedcov ukazujú, ako ľudstvo ovplyvnilo klímu. Poukazujú tiež na to, že naše súčasné poznatky o nej vychádzajú z pevných vedeckých základov.
Polovicu Nobelovej ceny dostali japonsko-americký meteorológ a klimatológ Sjukuro Manabe a nemecký oceánograf a klimatológ Klaus Hasselmann za fyzikálne modelovanie zemskej klímy a prínos pre modelovanie globálneho otepľovania. Držiteľom druhej polovice sa stal taliansky fyzik Giorgio Parisi za prínosy do teórie neusporiadaných a náhodných javov.
„Je jasné, že v záujme budúcej generácie musíme konať hneď a veľmi rýchlo,“ povedal počas vyhlásenia Parisi.
Základ klimatických modelov
Dnešné klimatické modely sú veľmi dobré nástroje umožňujúce pochopiť globálne otepľovanie, ktoré spôsobili ľudia. Práve práca Sjukura Manabeho v 60. rokoch minulého storočia položila ich základy.
Japonsko-americký vedec preukázal, ako zvýšená hladina oxidu uhličitého v atmosfére viedla k zvýšeným teplotám na zemskom povrchu, zatiaľ čo vyššie v atmosfére teplota klesala. Keď sa množstvo oxidu uhličitého zdvojnásobilo, svetová teplota sa zvýšila o viac ako dva stupne. Manabe potvrdil, že rozdiel spôsobuje plyn a nie zvýšené slnečné žiarenie. Keby to tak bolo, zohriala by sa celá atmosféra v rovnakom čase.
Na túto prácu nadviazal o desať rokov neskôr Klaus Hasselmann. Vytvoril model, ktorý spojil počasie a klímu. Ukázal, že klimatické modely môžu byť spoľahlivé aj napriek tomu, že dlhodobé predpovede počasia nie. Taktiež našiel špecifické stopy nielen po prirodzených zmenách klímy, ale aj tých, ktoré spôsobili ľudia.
Obaja vedci svojou prácou vytvorili fyzikálny základ našich poznatkov o zemskej klíme.
Ako opísať náhodné javy
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že práca Giorgia Parisiho sa vôbec netýka klimatickej zmeny. V 80. rokoch minulého storočia sa totiž venoval výskumu špecifického typu kovovej zliatiny, v ktorej sú atómy železa náhodne vložené do mriežky z atómov medi. Hoci je atómov železa málo, veľmi zvláštnym a chaotickým spôsobom menia magnetické vlastnosti materiálu.
Parisiho výskum však umožnil porozumieť a aj opísať takéto náhodné javy. A to nielen vo fyzike, ale aj ďalších oblastiach, ako sú matematika, neuroveda či počasie a klíma.
Odmenu si rozdelia
Ocenenie si obaja laureáti prevezmú v decembri. Dostanú medailu s podobizňou Alfreda Nobela a podelia si odmenu približne 986-tisíc eur. Od roku 1901 nobelovku udelili 219 jednotlivcom, z ktorých štyri boli ženy.
Minulý rok Nobelovu cenu udelili Rogerovi Penrosovi, Reinhardovi Genzelovi a Andrei Ghezovej za ich výskum čiernych dier.
Už v stredu oznámi Kráľovská švédska akadémia laureátov Nobelovej ceny za chémiu.
Zdroj: Tlačová správa oficiálneho webu Nobelovej ceny
