V tomto roku uplynie jubilejných 50 rokov od skvapalnenia prvého hélia, a tým aj od založenia košického laboratória fyziky nízkych teplôt. Dnes sa laboratórium radí medzi európsku špičku vo výskume kvantových technológií. Košické Centrum fyziky nízkych teplôt, spoločné nízkoteplotné pracovisko Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa stalo súčasťou Európskej mikrokelvinovej platformy.
„Predstavujeme verejnosti projekt z obrovskej schémy Horizont 2020, ktorá za 27 rokov investuje do vedy 82 miliárd Eur a jedna tretina z tohto balíka ide na tzv. excelentnú vedu a do tejto schémy patrí aj rozvoj dôležitej infraštruktúry. V tejto schéme uspel náš Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Európa chce investovať do kvantových technológií, teda kvantových počítačov, kvantovej kryptografie, kvantových senzorov, kvantových sietí jednu miliardu Eur v rámci Európskeho kvantového Flagshipu a tento náš projekt je jednou z takýchto iniciatív,“ povedal prof. Peter Samuely, podpredseda SAV.
Ústav experimentálnej fyziky v Košiciach disponuje spolu s ďalšími pracoviskami v Európe unikátnymi zariadeniami, ktoré sú schopné dosiahnuť ultra nízke teploty.
„Vstupenka do tejto ligy je mať takéto zariadenie, pretože ono sa nedá kúpiť, musíte si ho najskôr postaviť a zvládnuť technológiu a meranie. Toto konzorcium disponuje štyridsiatimi percentami všetkých experimentálnych zariadení na svete, ktoré sú schopné dosahovať tieto ultra nízke teploty. Ak by som to mal prirovnať, je to ako keď automobilky vyrábajú autá, ale iba niektoré z nich pretekajú vo formule 1,“ povedal Dr. Peter Skyba z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, ktorý je zodpovedným riešiteľom projektu.
Na princípoch kvantovej mechaniky dnes pracujú počítačové čipy, lasery či LED diódy. Pre ich ďalší vývoj je kľúčové vytvoriť prostredie ultra nízkych teplôt. Umožní sa tak dosiahnutie kvantovej limity pre elektronické aj nanomechanické prístroje, ale tiež aj využitie kvantových materiálov ako sú supravodiče a topologické materiály v revolučných technológiách. Slovensko tak bude pripravené reflektovať na aktuálne trendy vo svete výskumu kvantových technológií. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie v tejto oblasti.
„Dôležité je zabezpečiť aj udržateľnosť tohto projektu a tú zabezpečíme tak, že budeme vzdelávať študentov a vedeckých pracovníkov. Veľký význam sa kladie na organizovanie kryokurzov, škôl, seminárov v oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt,“ povedal Peter Skyba.
„Je nepochybné, že kvantové technológie sú technológiami blízkej budúcnosti. My potrebujeme vybudovať systém vzdelávania ľudí v týchto technológiách. Jedným z cieľov našej platformy je zaviesť nové kurikulá, nové vzdelávacie študijné odbory, ako sú inžinieri v oblasti kvantových technológií, fyzici v tejto oblasti, materiáloví inžinieri. A to, že sme tento projekt získali, je nepochybne dôkazom, že na to máme,“ povedal Peter Samuely.
Celý projekt je financovaný sumou 10 miliónov eur. Vedci si dávajú za cieľ študovať nové javy, kvantové materiály a nanotechnológie, ktoré sú kľúčové aj pre nedávno spustenú iniciatívu Európskej komisie – Quantum Technology Flagship. Chcú vyvíjať nové techniky a nové metódy meraní a rozšíriť realizáciu experimentov do oblasti nano-kelvinových teplôt. Centrum bude prístupné aj externým subjektom.
Európsku mikrokelvinovú platformu tvorí konzorciom 17 vedúcich akademických a priemyselných inštitúcií Európy v oblasti fyziky ultranízkych teplôt a technológií (http://emplatform.eu). Jadro konzorcia EMP tvorí 8 špičkových európskych akademických inštitúcií a Centrum fyziky nízkych teplôt v Košiciach je jedným z nich. Ide o spoločné nízkoteplotné pracovisko Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
Projekt podali vedci vo výzve Horizont 2020. Koordinuje ho prof. Christian Enss z Univerzity Heidelberg v Nemecku.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Zdroj foto: SAV
Uverejnila: VČ