Svojou doktorskou prácou prispel k významnému pokroku v oblasti termodynamiky.
V tento deň presne pred sto rokmi prišiel svet o holandského fyzika Johannesa Diderika van der Waalsa. Narodil sa 23. novembra 1837 v holandskom Leidene a posledný raz vydýchol o 85 rokov v Amsterdame.
Johannes Diderik van der Waals prispel svojou doktorskou prácou z roku 1873 k významnému pokroku v oblasti termodynamiky. Ukázal v nej, že medzi kvapalným a plynným stavom existuje spojitosť na molekulárnej úrovni.
Upozornil pritom nielen na to, že uvedené dva stavy hmoty prechádzajú jeden do druhého, ale i na to, že ich povaha je v základoch rovnaká.
Predpokladal existenciu určitých síl medzi molekulami. Dnes sa nazývajú van der Waalsove sily a okrem iného vysvetľujú niektoré vlastnosti zlúčenín, napríklad ich rozpustnosť.
V roku 1893 publikoval hlavné myšlienky termodynamickej teórie kapilarity. Predpokladom tohto javu bola existencia pozvoľnej a následne veľmi prudkej zmeny hustoty na rozhraní medzi kvapalinou a parou.
Van der Waalsova rovnica
Van der Waalsovo meno nesie tiež rovnica pre kvapaliny a plyny a zmenu skupenstva s platnosťou i pre kvapaliny rovnakého zloženia.
Práve van der Waalsova rovnica poskytla dvojici vedcov, škótskemu fyzikovi a chemikovi Jamesovi Dewarovi a holandskému fyzikovi Heikemu Kamerlingovi Onnesovi, údaje potrebné na výrobu kvapalného hélia. Tento počin sa im podaril v roku 1908.
Dva roky nato, teda v roku 1910, dostal Johannes Diderik van der Waals za svoju prácu Nobelovu cenu za fyziku.
Zdroje: Kniha vědy: Universum, 2015, s. 335, Wikipedia
(af)