Banány, zemiaky, orechy či fazuľa. Vedeli ste, že všetky tieto potraviny obsahujú malé dávky rádioaktívneho žiarenia?
Banány, orechy, zemiaky či fazuľa. Všetky tieto potraviny sú v malej miere rádioaktívne. Zdroj: iStockphoto.com
Rádioaktivita sa meria niekoľkými spôsobmi, jej štandardnou meracou jednotkou je sievert (Sv). Rozličné časti nášho tela dokážu vstrebať rôzne množstvo rádioaktivity, ktoré sa postupne znižuje.
Ak dostanete dávku röntgenových lúčov vo výške piatich mikrosievertov, môžete si byť istí, že vo vašom tele nezostane navždy. Ľudský organizmus každý deň bežne absorbuje rádioaktívne žiarenie z okolia vo výške zhruba jedného mikrosievertu. Smrtiaca dávka je až 3500 milisievertov, teda triapolmiliónkrát väčšia ako denné maximum.
Ako sa môže stať naša potrava rádioaktívnou?
Je to možné hneď dvomi spôsobmi.
- Producent potravín ju môže ožiariť účelovo. (To sa však deje len vo veľmi malých množstvách pri sterilizovaní. Pôsobením starostlivo kontrolovanej dávky sa totižto zabíjajú mikróby a iné škodlivé organizmy bez narušenia potravín.)
- Mnohé potraviny sú rádioaktívne aj prirodzene, a to pre chemické látky, ktoré obsahujú.
Známa je napríklad rádioaktivita banánov. Draslík, ktorý sa v nich nachádza, totiž obsahuje asi percento dennej dávky žiarenia. Aby ste si nimi vyvolali ožiarenie, museli by ste ich však za niekoľko dní zjesť až 35 miliónov. Malé dávky rádioaktívneho žiarenia obsahujú aj zemiaky, orechy či fazuľa.
Draslík v banánoch obsahuje asi percento dennej dávky rádioaktívneho žiarenia. Zdroj: iStockphoto.com
Ak by ste sa ale zdržiavali na mieste jadrového výbuchu alebo pri reaktore jadrovej elektrárne, do tela by sa vám dostalo skutočne nebezpečné množstvo radiácie.
Nedokážeme ju detegovať zmyslami?
Smrteľné následky sa po ožiarení môžu ukázať celkom rýchlo a podľa mnohých je desivé, že radiáciu údajne nevidíte, necítite ani nezavoniate. Nie je to však celkom pravda.
Viacerí ľudia totiž po ožiarení hovorili, že v ústach cítili kovovú pachuť. „Nie je úplne jasné, či rádioaktívne žiarenie zreagovalo s lipidmi v ústach a vytvorilo chemikálie, ktoré chutia kovovo, alebo proste žiarenie stimulovalo niektoré chuťové bunky,“ uvádza na svojej stránke aj Samuel Kováčik, známy ako Vedátor.
Typickým rádioaktívnym zápachom býva ozón (rádioaktívne žiarenie totiž rozbije kyslík O2 na atómy a časť z nich sa spojí a vytvorí ozón – O3).
Podľa viacerých, ktorí boli vystavení rádioaktívnemu žiareniu, spôsobuje radiácia aj slabé záblesky v oku a môžeme ju cítiť i na pokožke. „Mnohí ľudia tvrdia, že na pokožkecítili niečo ako teplé slnečné lúče, aj keď bolo oblačno,“ dodáva Kováčik.
Tri stupne potenciálneho nebezpečenstva
Osoba vystavená žiareniu veľkosti jeden až dva sieverty, zvyčajne cíti miernu bolesť hlavy, slabosť a únavu. Hoci tieto príznaky čoskoro prejdú, pri pravidelnom vystavovaní sa takémuto množstvu žiarenia sa môže v organizme vyvinúť rakovina.
Osoba ožiarená radiáciou vo výške tri až štyri sieverty sa cíti veľmi zle a ako podnapitá. Žiarenie v tejto sile oslabí imunitný systém človeka a začnú mu padať vlasy. Bez lekárskej intervencie osoba za menej než mesiac zomrie.
Pri dávke nad šesť sievertov človek prudko ochorie, zvracia, má závraty a do niekoľkých dní i napriek okamžitej lekárskej pomoci zomiera.
Pozrite si
Ochorenia spôsobené rádioaktívnym žiarením môžu teda udrieť rýchlo a môžu mať aj smrteľné následky. Netreba sa však ničoho báť, nebezpečné zdroje rádioaktivity sú totižto pod prísnou kontrolou a hladiny rádioaktivity v potravinách sú všade na svete veľmi striktne sledované.
Zdroje: Lees, J.: Vedeli ste? Fyzika. Otázky a odpovede, ktoré vás zaskočia, Ikar, 2018., Vedator.sk
