Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Fyzika ako hra s prírodou

Monika Tináková

ilustračné foto: /fyzika/; Pixabay.com /geralt/

Objavovanie tajomstiev fyziky – tejto na prvý pohľad náročnej téme bola venovaná relácia Veda SK, ktorá v éteri Rádia Slovensko každú tretiu sobotu prezentuje vedcov a ich prácu. Pozvanie tentokrát prijal Mgr. Martin Venhart, PhD., člen Predsedníctva SAV a vedúci oddelenia jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV a Mgr. Matúš Balogh z Fyzikálneho ústavu SAV.

„Fyzika mi umožňuje hrať hru s prírodou. Chcel by som vedieť, aké sú zákonitosti, prečo vesmír okolo nás vyzerá tak, ako vyzerá. Čo ho drží pohromade. Prečo vôbec existujú atómové jadrá. Fyzika je veľmi ťažká. Vždy mám pocit, že štúdium tohto odboru sa približuje k výstupu na horu, kde človek ide a ide, vidí pred sebou vrchol a keď naň vystúpi, tak zistí, že to ešte nebol vrchol. Otvorí sa to tam a ide ďalej,“ povedal v sobotňajšej relácií Martin Venhart.

„K fyzike som sa dostal odmalička, keď som mal takú encyklopédiu, ktorá sa volala Ako fungujú stroje a tam boli povysvetľované jednotlivé princípy ako čo funguje. Odvtedy ma začalo fascinovať neustále zisťovanie, ako jednotlivé prístroje fungujú. Neskôr som sa samozrejme dostal aj k abstraktnejším veciam,“ opísal svoje prvé stretnutie s fyzikou doktorand Matúš Balogh.

Približovať tento vedný odbor smerom k verejnosti nie je jednoduché, na čom sa zhodli obaja odborníci. Kľúčová je podľa nich škola, prístup učiteľov k vyučovaniu tohto predmetu, ale aj svedomitosť a pracovitosť žiakov.

„Doučoval som už množstvo stredoškolákov a postrehol som 2 typy problémov. U väčšiny stredoškolákov, ktorí mali problémy s fyzikou, sme ani neriešili fyziku ako takú. Oni mali fundamentálne nedostatky v matematike. Jednoducho neviete spočítať príklad, keď máte problémy s počtami. Ďalší problém nastáva, keď zlyhá učiteľ. Mal som aj veľmi dobrých žiakov a keď som to vysvetlil trochu ináč, vedeli sa do toho vžiť, tak z toho nebol žiadny problém,“ povedal Matúš Balogh.

„Tiež som mal prípad študentky, ktorú som doučoval. Prišlo k tomu, že aj bola dobrou študentkou a mala aj dobrú učiteľku. Ale v spôsobe výkladu nezapadli vzájomne do seba. Keď som jej to vysvetlil iným spôsobom, zrazu jej to bolo všetko jasné. Je tam ale veľmi dôležitá aj určitá dávka pracovitosti zo strany študenta,“ povedal Martin Venhart.

Mnohí študenti na základnej a strednej škole vnímajú fyziku ako nezáživný predmet a argumentujú, že množstvo vzorcov a poučiek im v bežnom živote nebude treba. Pestrosť a nekonečná paleta faktov však predznamenáva, že dôležitý je uhol pohľadu, ktorým sa na problematiku aj v tejto oblasti pozeráme.

Ilustračné foto: výpočty; Pixabay.com /sandid/

„Rozlišujeme fyziku 3 typov: prvá je ľudská, potom je školská a potom je tá ozajstná. Vždy treba hľadať spôsoby, ako jednotlivé javy vysvetľovať čo najjednoduchšie, a tak túto vedu približovať smerom k verejnosti. Napríklad hľadať jednoduché vysvetlenia v jadrovej fyzike je ťažké, pretože tie jadrá nie je možné vidieť. Keď by sme si predstavili obrovský futbalový štadión, tak keby bol atóm takto veľký, tak jeho jadro by bolo veľké asi ako zrnko piesku. A tie elektróny, ktoré lietajú okolo a ktoré sú zodpovedné za všetku chémiu – tak napríklad v prípade olova by to bolo 80 zrniek piesku rozhádzaných niekde na tom štadióne,“ vysvetlil Martin Venhart.

„Vo fyzike ma fascinujú dva zákony. Prvý je, že existuje abstraktný pojem energia. Z nejakého dôvodu tomuto pojmu každý rozumie, aj keď je to čisto teoretický koncept. Samotný fakt, že energia uzavretého systému sa zachováva, je jeden zo základných pilierov, na ktorom stojí súčasná fyzika. Druhý zaujímavý prírodný zákon je, že príroda je šetrná vo svojich účinkoch. Znamená to, že sa snaží minimalizovať svoje účinky, takže každý systém sa snaží dostať do stavu s minimálnou energiou,“ povedal mladý doktorand.

Pri otázke, či nechcel niekedy odísť sa lepšími podmienkami do zahraničia, odpovedal v závere relácie jednoznačne.

„Mal som jednu ponuku zo zahraničia ísť si robiť doktorát do Nemecka. Ale popravde, nejako ma to neláka. Chcel som zostať doma. V Nemecku som strávil dva mesiace na letnej škole a napriek tomu, že to bol úplne skvelý zážitok, výborné vedecké skúsenosti aj do budúcna, stále mi tam niečo chýbalo. Necítil som sa byť ako doma,“ dodal na záver Matúš Balogh.

 

Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Úvodné ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/

Ilustračné foto v texte: Pixabay.com /sandid/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky