Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Astronomická dvojdekáda 1995 – 2015 v skratke

VEDA NA DOSAH

Mohutný výron koronálnej hmoty zo slnečnej atmosféry 4. januára 2002.

Astronómia je jednou z oblastí, ktoré urobili za posledných dvadsať rokov obrovský krok vpred. Prekvapivé vesmírne objavy prichádzajú takmer každý deň vďaka novým prístrojom neuveriteľne rýchlo a v neuveriteľnom množstve. To motivuje vedcov v ďalšej snahe získavať a dešifrovávať nové a nové údaje, prúdiace z kozmických ďalekohľadov, sond či iných zariadení. Popularizačný časopis o vede a technike, prinášajúci najzaujímavejšie novinky, akým Quark bezpochyby je, nemohol od svojich počiatkov v roku 1995 astronómiu obísť. Prvé príspevky z tejto oblasti písal slávny slovenský astronóm dr. Záviš Bochníček. A čo najzaujímavejšie sa v astronómii udialo?

Astronomický rok 1995

Raketa Atlas II vyniesla do kozmu Slnečné heliosferické observatórium SoHO, ktoré stále pracuje a je jedným z hlavných zdrojov údajov o slnečnom počasí. Slnko sa vtedy blížilo do minima 11-ročného cyklu aktivity.

Asteroid Ida a jej malý satelit Dactyl.Po šesťročnej ceste konečne zakotvila sonda Galileo na obežnej dráhe okolo Jupitera a začala prieskum planéty i jej satelitov. Informoval o tom napríklad aj práve vznikajúci slovenský popularizačný časopis Quark vo svojom úplne prvom čísle. Na svojej púti preletela sonda popri planétkach Gaspra a Ida, pri ktorej objavila satelit Dactyl.

Nasledujúce číslo Quarku si zasa všimlo, že Saturn stratil 22. mája a 10. augusta svoje prstence. Zmiznutie nastáva, keď je zorný lúč pozorovateľa rovnobežný s rovinou prstencov, ktorých hrúbka je iba niekoľko desiatok metrov, čo sa udialo aj v tomto roku!

Najvýznamnejšiu kométu roku objavili 23. júla A. Hale a T. Bopp a túto dôležitú údalosť popisuje Quark vo svojom treťom čísle. Ukázalo sa, že nová kométa s obežnou dobou 3 800 rokov sa môže stať jednou z najjasnejších komét storočia.

V októbri oznámili astronómovia M. Mayor a D. Queloz objav prvej exoplanéty pri hviezde 51 Pegasi vzdialenej od Zeme 17 parsekov, čo predstavuje približne 55 svetelných rokov. Zavedený termín „exoplanéta“, čiže extrasolárna planéta je planéta obiehajúca hviezdu inú než Slnko, čo znamená, že patrí do inej planetárnej sústavy. Samozrejme, ani tento najvýznamnejší astronomický objav roka nemohol chýbať v Quarku, a tak príspevok o ňom prinieslo štvrté, ale zároveň v roku 1995 posledné decembrové číslo.

Tmavé plynnoprachové piliere medzihviezdnej hmoty v Orlej hmlovine M 16 ukrývajúce zárodky budúcich hviezd. A čo ešte priniesol pre astronómiu tento rok? Asi jedna z najnádhernejších snímok Hubblovho vesmírneho teleskopu (HST) z 1. apríla zachytáva tmavé piliere v jadre plynnoprachovej hmloviny M 16. Piliere dlhé niekoľko svetelných rokov alebo vyjadrené v novšej jednotke parsekoch sú hustejšími mračnami vodíka, v ktorých prebieha gravitačný kolaps. Jeho výsledkom je vznik chuchvalcov hmoty, zárodkov budúcich hviezd. Plyn pilierov zvonku ožaruje ultrafialové žiarenie okolitých mladých horúcich hviezd.

V kozmológii prevláda presvedčenie, že rozpínanie vesmíru sa s časom spomaľuje. Vrcholným kozmologickým pozorovaním HST roku sa stalo snímkovanie vzdialených galaxií v prázdnom poli v súhvezdí Veľká medvedica. Výsledná hĺbková snímka vznikla počas 150 obletov Zeme.

Čo sa dialo po roku 1995 až do dnes?

Za posledných dvadsať rokov sa v kozmológii a všetkých vedách okolo vesmíru toho udialo tak veľa, že podrobnejší prehľad by predstavoval niekoľko desiatok strán. Preto spomeňme aspoň najvýznamnejšie. Sonda SoHO začala zlatú éru fyziky Slnka. Zaznamenala niekoľko tisíc výronov slnečnej koronálnej hmoty a stala sa najúspešnejším objaviteľom komét v histórii. Má ich na konte takmer 3 000!

Sonda Galileo detailne preskúmala aktívny vulkanizmus satelitu Io a ľadovú kôru satelitu Europa a svoju činnosť skončila v roku 2003 v hustých vrstvách atmosféry Jupitera.

V roku 2004 zakotvila na obežnej dráhe okolo Saturnu sonda Cassini a začala detailný prieskum planéty, jej prstencov a satelitov. Sonda objavila aktívny kryovulkanizmus vodného ľadu na mesiaci Enceladus. Kryosopka teda vyvrhuje kryomagmu (vodu, oxid uhličitý, amoniak, metán, dusík a podobne) v podobe kvapaliny alebo pary, ktorá bola pôvodne vo vnútri planéty v zmrazenom (teda tuhom) stave.  V januári 2005 sonda vyslala na Titan modul Huygens, ktorý preskúmal jeho atmosféru a úspešne pristál na jeho povrchu.

Kométa Hale-Bopp a hrad Divín 29. marca 1997.Kométa Hale-Bopp zjasnela v marci a apríli 1997 tak, že sa stala jednou z najjasnejších komét storočia. Aj pre laického pozorovateľa na Zemi sa javila táto kométa ako obrovské teleso. Neprehliadnuteľná pri pohľade na oblohu predstavovala dávno nevídaný úkaz. S objavmi exoplanét sa roztrhlo vrece a koncom roka 2015 sa počet známych exoplanét blížil k číslu 2 000!

Kozmológia zažila revolúciu! Na základe pozorovaní vzdialených supernov typu Ia dva tímy prišli v roku 1998 k záveru, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. Za tento objav získali S. Perlmutter, B. Schmidt a A. Riess v roku 2011 Nobelovu cenu za fyziku.

V rokoch 1995 – 2015 boli udelené ďalšie dve Nobelove ceny za fyziku súvisiace s astrofyzikou. V roku 2002 sa o ňu podelili R. Davis a M. Koshiba za detekciu kozmických neutrín a R. Giacconi za objav kozmických röntgenových zdrojov. V roku 2006 ju získali J. Mather a G. Smoot za objavy súvisiace s kozmickým reliktným žiarením.

Pozorovania reliktného žiarenia, čiže takého, ktoré zostalo po výbuchu nejakej hviezdy, v rokoch 2009 – 2013 umožnili urobiť kompletnú vesmírnu inventúru. Podľa sondy Planck je vesmír starý 13,8 miliárd rokov, obsahuje iba 5% obyčajnej hmoty, 26% skrytej hmoty a 69% skrytej energie. O posledných dvoch zložkách nevieme prakticky nič! Skrytá energia je zodpovedná za zrýchlené rozpínanie vesmíru.

Jednou z najviac medializovaných udalostí tohto obdobia, súvisiach s vesmírom, bol obrovský meteorit. V skorých ranných hodinách 15. februára 2013 explodoval nad ruským mestom Čeľjabinskom ako jasný superbolid. Tlaková vlna zranila asi 1 500 ľudí a poškodila 7 200 budov. Odhadovaná hmotnosť jeho materského telesa pri vstupe do atmosféry bola 12 000 ton s priemerom 20 m. Od Tunguzskej udalosti v roku 1908 to bol najväčší známy vesmírny objekt, ktorý vstúpil do atmosféry. Najväčší úlomok meteoritu Čeľjabinsk s hmotnosťou 654 kg vyzdvihli z dna uralského jazera Čebarkuľ.

 

Autor: Július Koza, Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica

Foto: NASA

Článok vychádza pri príležitosti 20. výročia časopisu Quark.

Septembrové číslo QUARK-u práve v predaji.

Uverejnila: ZČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky