Voda bola jednou z nosných tém tohtoročnej Európskej noci výskumníkov. Mali by sme si ju vážiť, neznečisťovať ju a naučiť sa ňou šetriť.
Koláž z programu Európskej noci výskumníkov na lodi Kriváň. Autor: Andrea Fedorovičová
Európska noc výskumníkov 2023 priniesla i tento rok veľa vzrušenia, zvedavosti, nadšenia, záujmu a radosti. Päť slovenských miest – Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina a Poprad – v piatok doslova ožilo vedou a technikou. Návštevníci sedemnásteho ročníka jedinečného podujatia mohli spoločne s vedcami z rôznych odborov preniknúť do sveta umelej inteligencie, robotiky a vodíkových technológií, objaviť tajomstvá mikrosveta či dozvedieť sa viac o diagnostike ochorení a aj ju na vlastnej koži podstúpiť.
Voda v centre záujmu
Celým dňom sa niesla téma vody. Na viacerých prednáškach pre deti a dospelých odborníci približovali záujemcom proces čistenia vody či regulácie významných tokov a zmieňovali sa o silnejúcom suchu, ktoré sa začína čoraz intenzívnejšie prejavovať aj na Slovensku a postihuje tunajšie rieky a pramene.
V Bratislave organizátori festivalu Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), Slovenská akadémia vied (SAV), Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) a Euractiv program rozdelili do niekoľkých miest. Odohrával sa v Starej tržnici, ale aj v Lab.cafe, vo V-klube, na lodi Kriváň či v Zážitkovom centre vedy AURELIUM.
V každom priestore na návštevníkov čakalo množstvo stánkov vedeckých inštitúcií, škôl a združení, venujúcich sa širokému spektru odborov od prírodných vied cez technológie až po zdravie.
„Môj pocit z tohto dňa je pozitívny. Keďže mám veľmi rád vedu a jej prezentovanie považujem za dôležité, je podľa mňa skvelé, že Európska noc výskumníkov u nás existuje. Vidno, že sem chodí aj veľa študentov a žiakov, ktorí možno zvažujú, na akej vysokej škole študovať, a s ktorými sa dá celkom slušne porozprávať. Mnohí prídu do nášho stánku so skutočným záujmom, z toho mám veľkú radosť,“ poznamenal Michal Pifko z Ústavu elektroniky a fotoniky FEI STU, ktorý sa spoločne s kolegami venuje výrobe syntetického diamantu na čistenie odpadových vôd a ich analýzu.
Program na lodi Kriváň odštartoval náučnou plavbou
Na lodi Kriváň, kotviacej pod Starým mostom v Bratislave, sa program začal už o deviatej ráno hodinovou edukačnou plavbou pre deti, ktorá bola spojená s prednáškou riaditeľky Výskumného ústavu vodného hospodárstva Evou Holubovou. Odborníčka mladému publiku priblížila minulosť našej najvýznamnejšej rieky a jej postupné premeny v čase a priestore. Reč bola aj o rybách a ďalších živočíchoch osídľujúcich brehy Dunaja, ako aj o potrebe citlivej regulácie toku tak, aby bola zachovaná biodiverzita území, cez ktoré rieka preteká.
„Veľmi rada by som videla prirodzenejší charakter Dunaja,“ poznamenala Holubová na popoludňajšej diskusii, na ktorej skupina odborníkov predstavila verejnosti nový projekt Living Rivers.
Víziou expertov z Výskumného ústavu vodného hospodárstva a deviatich partnerských organizácií zo Slovenska a z Českej republiky je za desať rokov zlepšiť ekologický stav riek Dunaj, Hron, Ipeľ a Belá. „Chcela by som, aby sme mali napríklad v rámci toku Dunaja úseky, kde budú prirodzene napojené ramená a prirodzené brehy, kde ten tok bude môcť aspoň trochu fungovať ako zdravá rieka bez zásadného obmedzenia. Viem, že tu máme plavbu a musíme zohľadniť protipovodňovú ochranu a všetky možné ďalšie požiadavky, ale myslím si, že aspoň na niektorých úsekoch, najmä v dolnej časti, kde sa výrazne mení sklon Dunaja pod Kližskou Nemou, by toto nemalo robiť zásadný problém,“ poznamenala odborníčka.
Slovenský vodohospodársky podnik, WWF, BROZ a Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE, ktoré sa na projekte Living Rivers podieľajú, si počas dňa pripravili pre deti priamo na lodi viacero inšpiratívnych aktivít a workshopov i tvorivé environmentálne dielne.
Umývate si ruky správne?
Mikrobiologický ústav Lekárskej fakulty UK (LF UK) si pre návštevníkov pripravil mnoho ukážok z fascinujúceho mikrosveta, ktorý je všade okolo nás, aj keď ho nevidíme. Vďaka mikroskopu a šikovným pracovníkom mohli návštevníci na vlastné oči bližšie vidieť a spoznať správanie mikroorganizmov, menej či viac škodlivých.
Fascinujúci mikrosvet. Autor: JM
Ústav odprezentoval interaktívnou formou dôležitosť každodenného umývania rúk a prítomnosť mikróbov, ktoré po zasvietení baterkou s UV žiarením na nedostatočne očistené ruky žiarili bielou farbou na pokožke. Po umytí je dôležité aj to, akú formu sušenia rúk zvolíme. „Horkovzdušné sušiče neodporúčam, usádzajú sa v nich plesne a všetko vám vyfučí priamo na ruky. Rovnako aj klimatizácia. Hneď ako nie je pustená dlhší čas, usadia sa v nej spóry a po opätovnom zapnutí potom všetko vdychujeme,“ povedala študentka z Mikrobiologického ústavu LF UK. Najlepšie je podľa pracovníkov použiť jednorazové papierové utierky.
Mikroorganizmy sa vo veľkom nachádzajú na povrchu smartfónov, zariadenia, ktoré majú najmä mladí ľudia stále v ruke. Týmto spôsobom sa baktérie jednoducho prenášajú z miesta na miesto, z človeka na človeka. V stánku si preto mohli dať ľudia otestovať svoj mobil pomocou steru zo zariadenia. „Na dezinfekciu displeja je najlepšie zvoliť niečo na báze alkoholu. Baktérie sú takí fiškusi a dokážu sa naučiť na chemikálie, ktoré používame, a vytvoria si rezistenciu. Preto je dôležité čistiace prostriedky striedať,“ uviedol študent Marek Ujpál.
Ukážky vzoriek vody z Dunaja a vody z vodovodu. Autor: JM
Mnoho zaujímavých informácií o mikrobiálnom svete spojených so súťažami pre najmenších si mohli návštevníci vypočuť aj v stánku Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i., Ústavu merania SAV, v. v. i., či Botanického ústavu a Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV, v. v. i.
Čistá voda aj pre ďalšie generácie
Veľkému záujmu detí aj dospelých sa tešila prezentácia Dany Pláškovej z občianskeho združenia Za našu vodu, ktoré sa zasadzuje za ochranu našich podzemných vôd, aby sme mohli naďalej piť čistú a zdravotne neškodnú vodu nielen my, ale aj ďalšie generácie. Ona a jej kolegovia sa snažia poukázať na problémy týkajúce sa znečistenia vôd na Slovensku. S týmto cieľom poskytujú do škôl rôzne materiály, ako napríklad komiksy či animovaný film venovaný našej najväčšej zásobárni pitnej vody, Žitnému ostrovu. Podľa Dany Pláškovej ide o veci, ktoré sú v podstate všeobecne známe, napriek tomu treba o nich hovoriť.
Dana Plášková z OZ Za našu vodu zaujala názorným modelom, na ktorom záujemcom demonštrovala, ako dochádza ku kontaminácii podzemných vôd. Autor: zh
Prostredníctvom edukatívneho modelu deťom predviedla, ako sa nečistoty dostávajú do podzemných vôd, kde ich potom kontaminujú. Podľa Dany Pláškovej je dôležité, aby každý z nás prispel svojím podielom k tomu, aby sa podzemné vody neznečisťovali: postupný odklon od benzínových áut, nepoužívať benzínové kosačky, chémiu a čo najmenej používať plasty. „Na svojej úrovni tak urobíme, čo je v našich silách, to ostatné musí urobiť vláda a ľudia, ktorí o tom rozhodujú,“ dodala. Dôležitá je však osveta a vzdelávanie, pretože ako odkázala deťom na záver:
Vy ste deti, ktoré túto vodu zdedia. My odídeme a vám necháme takýto svet.
Vodu musíme chrániť
Na tohtoročnej Európskej noci výskumníkov sa prezentovali aj vodári z STU. Zastúpené boli tri katedry: Katedra hydrotechniky SvF STU, Katedra vodného hospodárstva krajiny a Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva v Bratislave pod spoločnou hlavičkou Vodári z STU. Zameriavajú sa na ochranu a efektívne hospodárenie s vodami, či už podzemnými, alebo povrchovými. Mladí ľudia sa mohli dozvedieť o fyzikálnych a chemických vlastnostiach vody, o zásobovaní a odkanalizovaní Bratislavy, ale aj o minerálkach a slovenských kúpeľoch. Okrem iného si pre záujemcov pripravili malé laboratórium a na názorných ukážkach žiakom a študentom vysvetlili, ako funguje proces čistenia odpadových vôd.
Vodári z STU si pre záujemcov pripravili názorné ukážky k téme čistenia odpadových vôd. Zdroj: fb Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva
Réka Wittmanová z Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva v diskusii o vode uviedla, že „nepotrebujeme žiadne nové vynálezy, pretože Slovensko je veľmi bohatá krajina na vodu. Dôležité je skôr vodou šetriť, chrániť a neznečisťovať ju, aby sme vedeli pre budúce generácie zabezpečiť čistú vodu.“
Podľa Réky Wittmanovej, ktorá sa zaoberá problematikou čistenia odpadových vôd, ale aj balneológiou, stále veľmi málo ľudí vie, ako funguje napríklad čistenie odpadových vôd. „Slovensko zaostáva v edukačnej činnosti v rámci vody. Aj keď je voda veľká téma, neodzrkadľuje sa to v počte študentov,“ uviedla. Dobrou správou teda je, že vodu máme čistú, zatiaľ jej máme dostatok, musíme ju len chrániť.
Pozrite si
Voda z pohľadu geológov
V stánku Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra prezentovali svoju prácu odborníci z Oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie. Ich práca má naozaj široký záber. Natália Bahnová nám priblížila, čím sa zoberá Oddelenie hydrogeológie a geotermálnej energie: „Venujeme sa všetkému, čo súvisí s vodou. Napríklad sme robili v jaskyni prieskum pre vodárenské využitie krasových prameňov. Ďalej sa venujeme napríklad deficitným oblastiam, ktoré nemajú prirodzené zdroje vody. Studne tu vysychajú, ide o oblasti, ktoré nie sú napojené na vodovody, takže sa ľudia sťahujú preč. To, čo bolo prvotné, respektíve čo tvorí gro našej práce, je mapovanie. Mapy sú výsledkom našej práce, celé územie je prechodené hydrogeológmi, každý geologický úkaz je zakreslený. Tieto mapy potom využívajú samosprávy a odborné organizácie. Ako štátna organizácia ponúkame tieto služby aj komerčnej sfére.“
Pre deti si pripravili ukážku poľného laboratória. Ukázali im napríklad to, ako sa robí geologický vrt. Deti potom zmerali, ako hlboko sa voda nachádza. Ďalej im vysvetlili, že voda odobraná z vrtu sa posiela do laboratória, kde sa urobí rozbor. Na mieste si však mohli zmerať pH prinesenej vody. Aj geológovia mali pre deti jasný odkaz, že voda je vzácna a znečistením ju znehodnotíme a takúto vodu si potom naťaháme aj do studní.
Každý vedecký stánok tému vody uchopil z pohľadu svojho vedeckého zamerania, odkaz bol však všade rovnaký. Voda je vzácna, a preto by sme ju nemali brať ako samozrejmosť. Mali by sme si ju vážiť, neznečisťovať ju a naučiť sa ňou šetriť. Pretože akokoľvek sú naše zdroje pitnej vody bohaté, aj na Slovensku už máme oblasti, kde jej nie je dostatok.
Tento článok je informáciou o Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutočnil 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy sú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nechýbajú ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.
(zh)
