Koncept záhrady založený na agroekologických princípoch a diverzite rastlín má pozitívne účinky na zdravie človeka.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Svetoznáma výstava záhradného návrhárstva Chelsea flower show, známa aj ako Great Spring Show, je oslavou kvetov a záhrad. Prestížne podujatie sa koná každoročne v máji pod záštitou Royal Horticultural Society už od roku 1913.
Výstava prebieha v areáli Royal Hospital Chelsea v rovnomennej londýnskej štvrti Chelsea. Každý rok sa tu schádzajú tí najznámejší kvetinári, pestovatelia a odborníci na rastliny. Podujatie je magnetom pre všetkých milovníkov kvetov a pravidelne sa na ňom zúčastňujú aj členovia kráľovskej rodiny.
Tento rok sa na výstave predstaví tiež zaujímavý projekt ekologickej záhrady s názvom microbiome garden. Ide o koncept záhrady navrhnutej tak, aby mala pozitívny účinok na črevný mikrobióm. O projekte jedlej lúky, ako ju označujú jej tvorcovia, informuje na svojich stránkach denník The Guardian.
Záhradníčenie a črevný mikrobióm
Dušou projektu sú záhradníci Chris Hull a Sid Hill. Ich záhrada bude pozostávať z kvetov, ktoré majú pozitívny vplyv na črevnú flóru. Niektoré z rastlín sú určené na konzumáciu, pri iných stačí, že sa nachádzame v ich prítomnosti.
Za celým projektom je myšlienka, že rovnako, ako môže črevnú mikrobiotu zlepšiť napríklad konzumácia potravín bohatých na probiotiká, čiže napríklad kyslomliečnych výrobkov, môže pomôcť aj kontakt s rastlinami, ktoré sú osídlené dobrými mikroorganizmami. Hoci je výskum v tejto oblasti ešte len v počiatkoch, odborné štúdie poukazujú na to, že ľudia pracujúci v záhrade majú zdravšiu črevnú flóru ako tí, ktorí sa záhradníčeniu nevenujú.
Kľúčová je diverzita
Zásadnú úlohu pritom podľa tvorcov záhrady zohráva diverzita rastlín, na ktorú sa pri tvorbe moderných záhrad často zabúda. Obaja používajú čo najviac rôznych druhov pôvodných rastlín, ktoré môžeme nájsť aj na lúkach. Čím viac sa ich v záhrade nachádza, tým viac bude prítomných i mikroorganizmov.
Významnú úlohu zohráva, samozrejme, tiež pôda. V zdravej pôde sa vyskytuje oveľa väčší počet prospešných mikroorganizmov. Tie potom prechádzajú na rastliny. Keď ich jeme, stávajú sa súčasťou našej stravy.
Agroekologické princípy
Ekologická záhrada microbiome garden je postavená na princípoch agroekológie, ktoré sa líšia od prístupov využívaných v monokultúrach. Rastliny pestované v záhradách uplatňujúcich agroekologické princípy sú hostiteľmi rozmanitého spoločenstva mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v pôde, na koreňoch, listoch a dokonca aj v ovzduší v blízkosti rastlín.
Pobyt v takomto prostredí je prospešný pre zdravie človeka. Ak navyše takéto rastliny konzumujeme, pôsobia ako probiotiká. Produkty priemyselného poľnohospodárstva sú o tieto prospešné mikroorganizmy ochudobnené. Neobsahujú teda dôležité živiny a potrebné mikroorganizmy.
Prospieva aj deťom
Aký je teda recept na záhradu, ktorá bude dobrá i pre našu črevnú flóru? Podľa Hulla by sme si mali pestovať vlastné potraviny. Zamerať by sme sa mali na viacročné plodiny, ktoré prilákajú ďalšie organizmy, a dbať na väčšiu rozmanitosť rastlín.
Záhradníci Hull a Hill odporúčajú, aby sa spomenuté poznatky uplatnili aj pri navrhovaní detských ihrísk. „Potrebujeme zelené, divoké a biologicky rozmanité detské ihriská. Ak je mikrobióm [dieťaťa] narušený z dôvodu nedostatočného pobytu v prírode, ovplyvní ho to na celý život.“
„Existuje fínska štúdia, v ktorej hodnotili kožný mikrobióm detí predtým, ako obohatili piesok na ihrisku o lesnú pôdu. Potom, ako sa deti hrali na pieskovisku, opäť analyzovali ich kožný mikrobióm. Zistili, že mali na pokožke menej škodlivých patogénov ako predtým a pribudli aj prospešné mikroooorganizmy,“ uviedol Sid Hill, jeden z tvorcov mikrobiómovej záhrady, pre denník The Guardian.
Rastliny pre zdravé črevo
Mnohé rastliny pestované v záhradách sú aj jedlé. Práve konzumácia divorastúcich rastlín sa spája so zdravým črevným mikrobiómom. Pri výbere rastlín na takzvanú jedlú lúku kombinovali rastliny vrátane hadovníka väčšieho (Persicaria bistorta), ladoníka (Camassia) a strukoviny lupiny žltej (Lupinus luteus). Ide o trojicu rastlín, ktorá sa bežne pestuje v záhradách po celom Spojenom kráľovstve. Vedomosť o tom, že ide o tradičné potravinárske plodiny, sa však pomaly vytráca.
Treba ešte podotknúť, že nie všetky druhy lupiny sú jedlé. Semená jedlých odrôd si navyše vyžadujú dlhý čas namáčania. Na konzumné a kŕmne účely sa pestuje lupina biela, lupina žltá, lupina úzkolistá a lupina mnoholistá. Lupina je užitočná aj z iného hľadiska, dobre viaže dusík v pôde.
Inšpirácie čerpali z minulosti
Autori záhrady sa pri výbere rastlín inšpirovali znalosťami predkov a čerpali tiež z poznatkov starobylých kultúr.
Podľa Hilla poznajú ľudia pozitívne účinky mnohých rastlín už celé veky. Príslušníci starobylých kultúr využívali ich priaznivé vplyvy, postupne však vedomosti o nich upadli do zabudnutia. Vo svojej záhrade sa snažia upriamiť pozornosť na tieto rastliny a dostať ich opäť do povedomia ľudí.
Lupinu bielu si napríklad cenili už starí Egypťania pre jej blahodarné účinky na trávenie. Pre Egypťanov bola taká posvätná, že sa v hrobkách z obdobia 2000 rokov pred Kristom dokonca našli jej zvyšky.
Ladoník poznali domorodé kmene naprieč Amerikou stovky rokov. Zbierali jeho jedlé cibuľky, ktoré piekli v zemných peciach alebo na horúcich kameňoch, vďaka čomu získali jemnú a sladkú chuť. Zberali ich pomocou špeciálne vyrobenej palice buď z dreva, alebo z parožia.
Vo všeobecnosti podľa autorov platí, že záhradám často chýba rozmanitosť, akú nachádzame práve na lúkach. Dúfajú preto, že sa ľudia inšpirujú ich návrhom jedlej lúky a prenesú si z nej niečo aj k sebe domov.
Zdroj: The Guardian
(zh)
