Dlhodobý výskum delfínov skákavých na západnom pobreží Floridy ukázal, že delfínie matky menia tón pri komunikácii so svojimi potomkami.
Malé delfíny zostávajú pri matke do veku troch až šiestich rokov. Zdroj: iStockphoto.com
Delfíny fascinujú ľudí už odpradávna. Ich zobrazenia sa našli na starovekej keramike, freskách a minciach. Známa je napríklad freska s delfínmi v Kráľovninom megaróne v paláci v Knósse na Kréte či motívy na antických minciach predstavujúce ľudí jazdiacich na delfínoch.
Skúmanie týchto mimoriadne inteligentných a spoločenských zvierat ukázalo, že ich správanie v mnohom pripomína správanie ľudí. Na základe výsledkov vyše 30-ročného výskumu delfínov skákavých z oblasti floridského zálivu Sarasota Bay sa vedci najnovšie domnievajú, že aj delfíny podobne ako ľudia menia spôsob, ako sa dorozumievajú s mláďatami. V prípade delfínov ide o pískanie.
V štúdii, ktorá vyšla v renomovanom časopise Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences), odborníci opísali, že matky delfínov skákavých pri komunikácii so svojimi mláďatami menia tón pískania aj frekvenčný rozsah. Zaznamenali, že pískavé tóny, ktoré vydávajú samice delfínov pri komunikácii s mláďatami, sú vo všeobecnosti vyššie alebo nižšie, než keď komunikujú s dospelými jedincami. Výskumníci sa domnievajú, že zmena charakteristického delfínieho pískania môže slúžiť na upútanie pozornosti mláďat a na posilnenie rodičovského puta.
Freska s delfínmi v Kráľovninom megaróne v paláci v Knósse na Kréte. Zdroj: iStockphoto.com
Univerzálna „rodičovčina“
Spôsob, ako sa prihovárajú rodičia malým deťom, je v podstate univerzálny na celom svete. Pre takzvanú detskú reč, v angloamerickej literatúre označovanú ako motherese (materská reč) alebo aj parenthese (rodičovská reč), je príznačný vyšší tón hlasu, vyššia hlasitosť, pomalšie tempo reči, častejšie pauzy medzi jednotlivými obsahovými celkami a zdôrazňovanie obsahovo významnejších slov. Podobným spôsobom sa prihovárajú chovatelia domácim miláčikom.
V prípade ľudí takýto spôsob komunikácie pomáha deťom pri osvojovaní si jazyka. Používanie zjednodušených jazykových prvkov zo strany rodiča dokáže upútať pozornosť dieťaťa a uľahčuje tak nadviazanie komunikácie medzi ním a dospelou osobou.
Výchova mláďat
Delfínie matky majú s mláďatami silné puto. Malé delfíny pijú materské mlieko približne do dvoch rokov a pri matke zostávajú do veku troch až šiestich rokov, keď sa učia loviť, orientovať sa a prežiť v oceáne. Vyzerá to tak, že podobne ako ľudia aj delfíny sa svojim potomkom prihovárajú detskou rečou. Vo zvieracej ríši sa zmena tónu pri komunikácii s mláďatami pozorovala len pri niekoľkých druhoch živočíchov: zebričiek červenozobých, makakov a opíc rodu saimiri.
Aj delfíny sa oslovujú menami
Vedci už dávnejšie zistili, že delfíny majú mimoriadnu schopnosť imitovať zvuky, dokonca dokážu napodobniť zvuk iného jedinca v rámci svojej skupiny. Delfín skákavý je jediným druhom okrem človeka, ktorého jedinci si dávajú mená, presnejšie osobité poznávacie znamenie, ktoré delfínom zostáva po celý život. V prípade delfínov ide o špecifické a jedinečné pískanie, ktoré je vlastné každému jedincovi a slúži na komunikáciu s ostatnými delfínmi.
Mláďa dostane meno v prvom roku života, keď sa naučí aj meno matky a ostatných členov spoločenstva. Týmto spôsobom medzi sebou delfíny komunikujú a v prípade nebezpečenstva dokážu privolať pomoc.
Obsiahla databáza zvukov
Odborníci z floridského Sarasota Dolphin Research Program zaznamenávajú zvuky delfínov už od sedemdesiatych rokov 20. storočia, vďaka čomu sa im podarilo vytvoriť rozsiahlu databázu zvukov. V súčasnosti obsahuje celkovo 938 nahrávok 302 delfínov s údajmi o veku a pohlaví väčšiny z nich.
Zvukovú interakciu medzi dospelými samicami a ich mláďatami zaznamenávali v zálive Sarasota Bay na Floride od osemdesiatych rokov 20. storočia. Vďaka analýze zozbieraných údajov a ďalšiemu výskumu zistili, že matky delfínov pri komunikácii s mláďatami menia individuálny a charakteristický spôsob pískania aj frekvenčný rozsah zvukov, ktoré vydávajú.
Intenzívny akustický kontakt
Výskumníci sledovali delfíny skákavé v ich prirodzenom prostredí vo vodách floridského zálivu. Zvuky zaznamenávali vodnými mikrofónmi, hydrofónmi, ktoré dočasne umiestnili na hlavy delfínov pomocou prísaviek. Všímali si správanie matiek v prítomnosti mláďat, ktoré alternovali dospelými jedincami.
Mláďatá delfínov, ktoré sa počas výskumu pozorovali, mali dva roky. Pri stretnutí matiek s mláďatami dochádzalo k nepretržitej výmene charakteristického pískania v zmenenej frekvencii. Podľa Laely Sayighovej, biologičky z Oceánografického inštitútu vo Woods Hole a hlavnej autorky štúdie, boli matky a mláďatá po celý čas v akustickom kontakte. „Netušíme, čo si pískaním oznamujú, ale pravdepodobne je to niečo ako ,tu som, tu som‘,“ uviedla.
Z databázy pískania delfínov vedci vybrali súbor zvukov 19 samíc s mláďaťom aj bez neho. Pri každom delfínovi náhodne vybrali dvadsiatku pískavých zvukov, ktoré skúmali. Zistili, že všetkých 19 matiek vydávalo v prítomnosti mláďat pískavé zvuky vo vyšších aj v nižších frekvenciách v porovnaní s časom, keď boli bez nich.
Množstvo nezodpovedaných otázok
Tieto vyššie a nižšie frekvencie vytvárali celkovo väčší frekvenčný rozsah. „Pripomínalo to spôsob, ako keď sa ľudské matky prihovárajú svojim deťom,“ tvrdili autori štúdie. Už dávnejšie sa zistilo, že deti uprednostňujú džavotanie a detskú reč pred bežnou rečou dospelých. To, či to platí aj v prípade delfínov, však nie je jednoznačne preukázané. Podmorská biologička a kognitívna psychologička Kelly Jaakkolová, ktorá nebola súčasťou výskumu, považuje nové poznatky za „fantastický prvý krok“. Myslí si však, že výsledky sa dajú interpretovať rôzne. Zmena frekvencie pískania by mohla byť napríklad aj dôsledkom laktácie alebo inej, zatiaľ neznámej príčiny. Podľa Laely Sayighovej, hlavnej autorky štúdie, výsledky výskumu nastoľujú ďalšie „nekonečné a fascinujúce“ otázky.
Zdroj: Sarasota Dolphin Research Program, National Geographic, Gesellschaft zur Rettung der Delphine (1, 2), ČT24, Slovenská reč
(zh)
