Namiesto morského ľadovca využili ľadové kryhy, odštiepené z okolitých zamrznutých štítov.
Ľadový medveď na kryhe. Zdroj: iStockphoto.com
Keď sa povie ‚klimatická hrozba‘, väčšine ľudí sa v mysli vybaví práve obrázok ľadového medveďa stojaceho na roztápajúcej sa kryhe. Globálne otepľovanie totiž spôsobuje, že medvede už nelovia prirodzeným spôsobom, na ktorý využívali súvislé kusy morských ľadovcov.
Ich hlavným zdrojom potravy sú tulene, ktoré sa v pravidelných intervaloch potrebujú nadýchnuť cez otvory v ľadovej pokrývke. Namiesto kyslíka ich však nad hladinou čaká medvedia tlama.
Ľadové medvede bez energetických zásob z tulenieho mäsa neprežijú. Roztopenie ľadovca pre ne preto znamená existenčnú hrozbu, ktorú sa ľudstvu zrejme už nepodarí odvrátiť.
Poslednú nádej predstavuje ich schopnosť adaptácie na novovzniknuté podmienky. Prvé dôkazy o tejto možnosti ponúka najnovšia štúdia, ktorú 16. júna publikoval magazín Science.
Populácia dostupná len vrtuľníkom
Tím výskumníkov sa v spomínanej štúdii zameral na skupinu ľadových medveďov obývajúcu juhovýchodné grónske fjordy. Keďže tento región je charakteristický nepredvídateľným počasím a hustým snežením, na pozorovanie medveďov sa museli dôsledne pripraviť.
Pozrite si
Cesta zo základnej stanice na južný cíp Grónska trvá vrtuľníkom 4 hodiny. Aby mali výskumníci dosť paliva aj na cestu naspäť, strategicky ho uschovali na miestach, kde sa medvede bežne zdržiavajú. Tento krok pritom uskutočnili už pred niekoľkými rokmi.
Vďaka 7-ročnému výskumu, počas ktorého sledovali pohyb a správanie 27 jedincov, sa im podarilo identifikovať novú, doteraz nepopísanú skupinu. Pár stoviek ľadových medveďov z tohto regiónu teda predstavuje samostatnú subpopuláciu. Doteraz sme ich poznali len 19.
Odlišný spôsob lovu aj genetická odchýlka
Genetická analýza ukázala, že sledovaná populácia sa od ostatných grónskych ľadových medveďov izolovala minimálne 200 rokov. Hlavnou príčinou oddelenia od ostatných skupín je pritom jej geografická lokácia. Z jednej strany ich obklopuje more, z druhej ich obkolesujú vysoké grónske fjordy.
Odchýlka v genofonde je však menej zaujímavým záverom výskumu. Skupinu vedkyne Kristin Laidre viac zaujal odlišný spôsob lovu.
Pozrite si
Nevyužívajú totiž morský ľadovec, ale ľadové kryhy, odštiepené z okolitých zamrznutých štítov. Na sladkovodnej ľadovej kryhe sa potom dokážu odplaviť niekoľko desiatok kilometrov. Späť na breh sa dostanú hneď, ako kryha narazí na pevninu. V niektorých prípadoch je to aj poriadne ďaleko. Priemerná pozorovaná vzdialenosť, ktorú museli medvede na ceste domov prekonať, predstavovala 190 kilometrov.
Bez záchranného člna
Dôvod, prečo táto skupina ľadových medveďov využíva na lov sladkovodné kryhy a nie morský ľadovec, je jednoduchý. Keďže sa región nachádza relatívne na juhu, morský ľadovec býva väčšinu roka roztopený.
Životu na rozmrznutom mori sa dokázala prispôsobiť jedna skupina. Znamená to, že sa mu dokážu prispôsobiť aj tie ostatné? Doktorka a vedkyňa Kristin Laidre s týmto záverom nesúhlasí. Podľa jej slov nie je takáto adaptácia záchranným člnom pre všetky medvede.
Jej výskum, naopak, ponúka, pohľad na to, aké dôsledky má klimatická kríza aj na túto geneticky odlišnú populáciu. V porovnaní s ľadovými medveďmi žijúcimi na severe sú samičky z juhu oveľa menšie a v priemere rodia aj menej mláďat. Rozhovor pre magazín Science ukončuje vetou: „Dôležitou skupinou sú preto, že nám môžu pomôcť nahliadnuť do budúcnosti.”
Zdroje:
1. DOI: 10.1126/science.abk2793
2. https://www.science.org/content/article/newly-identified-population-polar-bears-survives-glacier-slush-not-sea-ice
