Pozrite si video zachytávajúce čierne vlky. V Európe sú jedince s čiernou srsťou pomerne zriedkavé.
Čierne vlky sú rozšírené najmä v Severnej Amerike. V Európe sú zriedkavejšie. Zdroj: iStock.com/NiaDyson
Čierne vlky stále žijú v poľských lesoch. Ukázal to nedávny záber fotopasce umiestnenej v poľskom lese, ktorý zachytáva dva čierne jedince spolu so sivým druhom pri brodení sa vodnou plochou. Na svojich stránkach o tom informuje nadácia Fundacja SAVE Wildlife Conservation Fund.
V Európe sú jedince s čiernou srsťou pomerne zriedkavé. Najčastejšie sa vyskytujú v Severnej Amerike.
Ako sa uvádza na stránke nadácie, gén kódujúci čierne sfarbenie srsti je pre vlka požehnaním aj prekliatím zároveň.
Koordinátorka projektu nadácie s názvom Wolf project Joanna Toczydłowská pre tvnmeteo.pl uviedla, že prírodovedci nateraz nezverejnia miesto, kde boli vlky pozorované. Toto rozhodnutie je v záujme zvierat.
Odkiaľ pochádza čierny gén?
Čierne vlky sa v Európe vyskytujú zriedkavejšie. Pravdepodobne za to môže menšia genetická diverzita, ktorá je dôsledkom zmenšujúcej sa populácie vlkov na starom kontinente. Častejšie ich nájdeme v Severnej Amerike, napríklad v Yellowstonskom národnom parku.
Tmavé sfarbenie je výsledkom genetickej mutácie súvisiacej s génom lokus K a s jeho dominantnou čiernou alelou (KB), ktorá spôsobuje nadprodukciu melanínu, pigmentu zodpovedného za tmavé sfarbenie srsti.
Genetické štúdie ukázali, že tento variant sa vo vlkoch s najväčšou pravdepodobnosťou objavil krížením so psami pred tisíckami rokov.
Výhody čierneho génu
Genetická mutácia spôsobujúca čierne sfarbenie srsti nadobudnutá krížením so psami je pre vlky v určitom ohľade výhodou. Ako píše na stránke nadácie koordinátorka projektu Wolf project Joanna Toczydłowská, čierne vlky sú odolnejšie proti nebezpečnému vírusovému ochoreniu psinke. Poukazujú na to aj najnovšie štúdie, podľa ktorých čierne vlky ochorenie prežijú častejšie než sivé jedince.
Psinka je spôsobená jednovláknovým RNA vírusom Morbillivirus canis. Vysoko infekčné ochorenie sa prenáša vzduchom. Psinka postihuje nielen domestikované a divo žijúce druhy psov a vlky, ale napríklad aj líšky, fretky, skunky či medvedíky čistotné. Pri psovitých postihuje psinka niekoľko orgánových systémov vrátane gastrointestinálneho traktu a dýchacej sústavy, miechy a mozgu.
Na divo žijúce vlky sa psinka preniesla zo psov, s ktorými sa občas krížia. Týmto krížením pravdepodobne došlo aj k tomu, že sa vo vlkoch objavil samotný gén čiernej srsti.
Gén spôsobujúci čierne sfarbenie srsti nadobudli vlky krížením so psami. Zdroj: iStock.com/RamiroMarquezPhotos
Daň za superschopnosť
Ak sa gén zodpovedný za čierne sfarbenie srsti skríži so sivým génom, všetko je v poriadku. Ak má však jedinec tento gén v dvoch identických kópiách – jedinec sa nazýva homozygot -, nastáva problém. Vlk je síce odolnejší voči psinke, no za túto superschopnosť platí daň v podobe nižšej reprodukčnej schopnosti a horšej fyzickej kondície. Tieto jedince majú menej životaschopné potomstvo a mnoho mláďat uhynie ešte v šteňacom veku.
V súčasnosti prebiehajúca populačná štúdia má priniesť viac poznatkov aj o populácii čiernych vlkov v Poľsku. Ochranári plánujú genetický výskum vlčieho trusu, ktorý môže poskytnúť odpovede týkajúce sa ich pôvodu.
Zdroj: fundacja-save.pl, tvnmeteo.pl, slovgen.sk, Wikipedia
(zh)
