Odpradávna sa psychedelické látky používali ako silné nástroje pri vešteckých i šamanistických obradoch, na rituálne a liečebné účely. Ľudia v primitívnych či prírodných kultúrach ich vôbec nevnímali ako „drogu“. Novoveký vzostup záujmu o psychedelické látky v západnej kultúre je spájaný s objavom LSD, avšak po sľubných začiatkoch výskumu bol na pol storočie zastavený. V posledných rokoch sa podarilo získať súhlas štátnych inštitúcií v Amerike i Európe na ich opätovný výskum. Právom tak hovoríme o renesancii psychedelík vo vede 21. storočia.
V roku 1938 švajčiarsky chemik Dr. Albert Hofmann syntetizoval LSD v laboratóriu firmy SANDOZ, keď sa snažil izolovať účinnú látku z námeľu. O päť rokov neskôr, pri opakovaní syntézy takmer zabudnutej látky (16. 4. 1943) objavil psychedelické účinky LSD, keď si nedopatrením postriekal kožu na zápästí roztokom LSD-25. Tri dni na to zámerne užil 250 mikrogramov LSD, dávku, od ktorej očakával podstatne nižší účinok, než aký sa potom dostavil. (V autobiografii bol opísaný ako „Cyklistický deň“ – cesta na bicykli z laboratória domov pod vplyvom predávkovania LSD, v sprievode svojej asistentky). Hofmann bol autorom viac ako 100 vedeckých článkov a napísal mnoho kníh, vrátane LSD: Moje problémové dieťa.
Psychedelické látky sa v 20. storočí začali nazývať rôzne, napr. fantastiká, psychedeliká, psychotomimetiká, entheogény a halucinogény. Halucinogény po požití vyvolávajú halucinácie. Ich alternatívny názov sú fantastiká. Pôsobia na zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia. Na rozdiel od ostatných psychoaktívnych drôg, ako sú stimulanty a opiáty (pôsobiace na bežné oblasti mysle), skúsenosti po týchto látkach pripomínajú stav transu, meditácie a snov. Halucinogény môžu byť obsiahnuté v rastlinách, hubách a môžu byť vyrobené aj synteticky v laboratóriu.
Vedci skúmajú účinok psychodelík. Experimenty sa robia na zdravých ľuďoch. V Národnom ústave duševného zdravia v Prahe zapájajú do výskumu dobrovoľníkov, ktorí priebežne zaznamenávajú svoje pocity. Ide o psychologickú skúsenosť poznania mozgu človeka. Účastníci počas výskumu užívajú malé množstvo psychoterapeutických látok (1 mg denne). Do výskumu sa zapája aj Ing. Martin Kuchař, Ph.D. (na obr.).
Atmosféra má vplyv na to, čo sa deje s užívateľom psychedelických látok. Setting je prostredie, v ktorom dochádza k užitiu psychedelík. Set predstavuje nastavenie toho, čo užívateľ od tejto látky očakáva. Nesprávne užitie psychodelík môže viesť k duševným chorobám.
Klasické psychedeliká sú: Tryptaminy (psilocybin, DMT, 5-MeO-DMT, AMT, 5-MeO-DIPT…); Ergotaminy (LSD, LSA); Fenethylaminy (mezkalin, DOB, DOM, TMA, 2C-B, MDMA… Kanabinoidy (THC, CBN, syntetické kanabinoidy); Disociativní anestetika (ketamin, PCP, MXE, DXM, DXE); Delirogeny (atropin, skopolamin, hyosciamin,muscimol); Salvinoriny (Salvinorín A).
Psilocybin je psychicky veľmi aktívna látka, ktorá sa nachádza najmä v hubách rodu lysohlávka (Psilocybe). Psilocybine bol zistený aj v hubách rodu Zvoncovec (Panaeolus), štítovka (Pluteus) a niekoľkých ďalších. Psilocybin sa v tele v kyslom prostredí účinkom enzymov fosfatáz defosforyluje na farmakologicky účinný psilocin. Ten potom pôsobí ako čiastočný agonista k receptorom 5-HT2A v mozgu, a napodobňuje tak pôsobenie serotonínu.
Iboga (Tabernanthe iboga Baill) je tropický krík. V západnej Afrike kôru z koreňa žúvajú z rituálnych dôvodov. Iboga v malých dávkach stimuluje centrálny nervový systém, vo veľkých dávkach navodzuje halucinácie. K Účinnou látkou je ibogain. Preparáty obsahujúce ibogain sú používáné na medicínske a rituálne účely stúpencami afrického náboženstva Bwiti ako enthaktogen.
Bufotenin alebo dimethyl-serotonin, je tryptamín príbuzný neurotransmiteru serotoninu. Tento jed sa môže užívať fajčením usušenej kože žaby alebo olizovaním živých žiab. Niekoľko uživateľov jedu sa už otrávilo, keď namiesto ropuchy coloradskej oblizovali ropuchu veľkú (Bufo marinus). Výmešky tohto druhu však okrem bufoteninu obsahujú aj silné srdcové steroidy, ktoré môžu spôsobiť infarkt. Bufotenin obsahujú plody stromov rodu Anadenanthera, ktorým sa hovorí „kúzelné fazule“.
Dimethyltryptamin (DMT) je veľmi silný, v prírode sa vyskytujúci halucinogén produkovaný rastlinami a je prítomný v stopovom množstve aj v ľudskom tele. Vykazuje podobnosť s dalšími halucinogénmi (LSD a psilocybinom). DMT sa minimálne v stopovom množstve vyskytuje pravdepodobne vo všetkých živých organizmoch. V niektorých rastlinách sa vyskytuje v pomerne veľkej koncentracii (napr. Psychotria viridis, Mimosa hostilis a ďalších).
Účastníci Bratislavskej vedeckej cukrárne
Salvinorin A je hlavná psychoaktivna látka rastliny šalvie divotvornej (Salvia divinorum), mexickej byliny, ktorú dlho používali ako entaktogén šamani. Salvinorin A je označovaný za najsilnejšiu známu prírodnú psychoaktivnu látku, s účinnou dávkou pôsobiacou na človeka v rozmedzí od 200 do 1 000 μg v prípade fajčenia. Jeho účinnosť sa nedá porovnať so žiadnymi inými známymi halucinogénmi. Účinok môže trvať od niekoľkých minút po hodinu, podľa spôsobu užívania.
Peyotl (doslova znamená „zámotok chrobáka“) je kaktus, ktorý rastie v severnej časti Mexika a na juhozápade Texasu. Je najstarším halucinogénom Ameriky. Dnes je jednoznačne spájaný s druhom Lophophora williamsi (Lem.) Coult. Obsahuje rôzne alkaloidy (asi 40), hlavný je meskalin (až 0,58 %).
Havajská ruža (Argyrea nervosa) je popínavá rastlina. Listy má striebristé, srdcovitého tvaru, kvety nálievkovité, z vokajšej strany biele, z vnútornej fialové. Semená sú veľké asi pol centimetra, obsahujú indolové alkaloidy amid kyseliny lysergové (LSA či ergin), ergolin, isoergin, ergonovin a ďalšie, ktoré majú halucinogénne, euforické a afrodiziakálne účinky. LSA má účinok podobný účinku LSD, obsah ďalších látok navyše však pôsobí sedatívne.
S prednáškou na tému Psychedeliká – od šamanizmu k liečbe duševných porúch vystúpil Ing. Martin Kuchař, Ph.D., v Bratislavskej vedeckej cukrárni dňa 14. 11. 2017 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Lamačská cesta 8/A, v Bratislave, na Patrónke.
Ing. Martin Kuchař, Ph.D., študoval organickú technológiu so zameraním na organickú chémiu na Vysokej škole chemicko-technologickej (VŠCHT) v Prahe. V roku 2008 získal doktorát v Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR. Od roku 2014 je vedúcim Laboratória forenznej analýzy biologicky aktívnych látok na Fakulte potravinárskej a biochemickej technológie VŠCHT v Prahe. Od roku 2015 sa podieľa aj na výskume psychedelík v Národnom ústave duševného zdravia v Prahe. Profesne sa zaujíma o problematiku nových psychoaktívnych látok z toxikologického hľadiska a taktiež o možnosť ich využitia v neuropsychofarmakologickom výskume. Venuje sa aj problematike rastlinných drog, ako napríklad konope, kanabinoidov a súčasnému trendu psychedelických látok v medicíne.
Bratislavskú vedeckú cukráreň, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR, moderovala Patrícia Stanová z NCP VaT pri CVTI SR.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie Martina Kuchaře