Vo svojom výskume sa venuje tehotenskej cukrovke.
Lucia Pažitná, Zdroj: OZ Preveda
Lucia Pažitná z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa stala víťazkou XIII. ročníka Interaktívnej konferencie mladých vedcov, ktorú pravidelne organizuje občianske združenie (OZ) Preveda.
Organizátori jej udelili cenu Prevedy za štúdiu s názvom Analýza zmien glykánového zloženia sér v súvislosti s tehotenskou cukrovkou pomocou microarray metódy založenej na lektínoch.
Ako ste sa dostali k vede? Prečo ste si vybrali Chemický ústav SAV?
K vede ma to ťahalo už počas strednej, ale tak viac som k nej „pričuchla” až počas vysokej školy, kde som síce nepracovala na ničom veľkom, ale napĺňala ma samotná práca a to, že som za ňou potom videla výsledky. Prečo chemický ústav? Pôvodne som sa hlásila do Biomedicínskeho centra SAV, avšak pôsobením rôznych faktorov a okolností som nakoniec zakotvila tu v Chemickom ústave SAV, za čo som nesmierne vďačná a v žiadnom prípade by som to nemenila. Proste to tak malo byť.
Čo pre vás znamená ocenenie Preveda?
V prvom rade musím poznamenať, že ma to potešilo (veď koho by nepotešilo). Zároveň je to pre mňa nový impulz zmysle, že to, čo robíme, má význam. A keď sa pošťastí, tak si našu prácu všimnú a ocenia aj ľudia z iných oddelení či odvetví.
Ako ste sa dozvedeli o možnosti prezentovať svoj výskum prostredníctvom Interaktívnej konferencie mladých vedcov?
O Prevede som sa dozvedela od starších doktorandov už vtedy, keď som nastúpila. Išlo o možnosť prezentovať výsledky online formou (čo vtedy nebolo až také bežné) v rôznych sekciách, kde si človek mohol naozaj vybrať takú, ktorá sa jeho téme približovala najviac. A taktiež nestála stovky eur, takže nebolo potrebné rozmýšľať, odkiaľ vziať peniaze, čomu sa určite potešil aj školiteľ.
Popíšete nám zaujímavý moment z vašej vedeckej kariéry?
V tomto momente mi nič konkrétne nenapadá. Každý deň je niečím zaujímavý, hlavne v tom, že si niečo naplánujete a ono to aj tak dopadne úplne inak.
Čo pokladáte za meradlo úspechu mladého vedca?
Osobne si myslím, že na úspech sa môžeme pozerať z dvoch strán. V prvom rade je úspech, ak sa mladý vedec naučí samostatne pracovať, kreatívne pristupovať k rôznym problémom, ktoré sa počas výskumu pritrafia, a následne je schopný ich riešiť. Na druhej strane každá jedna účasť na konferencii, prednáške či publikácia ho neustále posúvajú ďalej a dávajú mu príležitosti sa neustále zlepšovať.
Je vaša práca náročná? Aké je pracovať na takej zložitej multidisciplinárnej problematike vo veľkom kolektíve (spolu)autorov?
Dobrá otázka. Náročná je každá práca a ani táto nie je výnimkou. Každá téma, na ktorej pracujeme, si najskôr vyžaduje štúdium literatúry, aby sme vedeli, čo nás čaká a neminie. Nasleduje plánovanie samotných experimentov, „vychytávanie múch“, keď to nejde tak, ako by sme chceli, prípadne keď sa prístroje rozhodnú, že si zoberú neohlásené voľno. Zahŕňa to taktiež vyhodnocovanie samotných dát. Musíme sa zamyslieť nad tým, čo nám vyšlo a prečo, žiaden prístroj nám priamo nedá výsledky aj s vysvetlivkami. Práve na to sme tu, aby sme ich vedeli interpretovať. Pracovať vo väčšom kolektíve má svoje výhody aj nevýhody. Jednou z mnohých výhod je možnosť konzultovať postupy či priebežné výsledky s ostatnými. Každý jeden človek vie totiž vniesť svoj špecifický, unikátny pohľad na danú problematiku.
Máte nejaký svoj vedecký sen alebo cieľ, kam by ste váš výskum v budúcnosti najradšej posunuli?
Asi najviac by ma potešilo, ak by sa podarilo náš základný výskum posunúť až na takú úroveň, že by bol naozaj prospešný a využiteľný v medicínskej praxi. Zjednodušilo a zrýchlilo by to diagnostiku rôznych ochorení a taktiež o čosi uľahčilo život pacientom. Ale na takéto závery je ešte priskoro a je potrebných ešte mnoho experimentov a minutých špičiek.
Vedeli by ste nejakým spôsobom povzbudiť nádejných budúcich vedcov – ešte študentov -, aby uvažovali o kariére vedca?
Ak ich baví práca v laboratóriu a samotný proces vymýšľania, overovania a následnej aplikácie nápadov, nech určite idú do toho. V mnohých prípadoch výsledky neprichádzajú hneď, predchádzajú im mnohé nevydarené dni, na ktoré by človek najradšej zabudol a so všetkým skončil. O to krajší je neskôr pocit, keď to konečne vychádza a vy máte chuť to vykričať do celého sveta.
Čo je najťažšie na vašej práci?
To, že sa človek nikdy nevie dopredu pripraviť na rôzne otázky a situácie, ktoré nastanú. Musí mať naozaj široké znalosti vo svojom odbore, aby bol schopný promptne zareagovať a prispôsobiť sa podmienkam. A aj napriek tomu sa mnohokrát stane, že si musíte hľadať informácie, lebo vás zaujíma odpoveď.
Čo by ste zmenili na slovenskej vede, keby ste mohli?
Toto je celkom komplexná otázka. Najskôr možno asi financovanie. Mnohokrát sa stane, že sú nápady, ktoré si zaslúžia pozornosť, avšak nedostanú podporu, akú by potrebovali, a preto nenaplnia svoj potenciál. Taktiež by som asi trochu zmenila systém hodnotenia vedcov na základe množstva publikácií a zamerala sa viac na ich kvalitu. Publikovanie kvalitných výsledkov v dobrom časopise, ktorému predchádzali merania, optimalizácie a vyhodnocovanie, niekedy zaberie omnoho viac času, ako si vieme predstaviť.
Prídete o rok obhajovať svoje víťazstvo?
Ak budem mať nejaké zaujímavé výsledky, tak určite áno.
Zdroj: OZ Preveda
(DK)
