Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nobelovu cenu za chémiu získali Carolyn R. Bertozziová, Morten Meldal a K. Barry Sharpless

VEDA NA DOSAH

Nobelova cenu za chémiu za rok 2022 bola udelená za pokrok v oblastiach klikovej a bioortogonálnej chémie.

Nositelia Nobelovej ceny za chémiu za rok 2022: Carolyn R. Bertozziová, Morten Meldal a K. Barry Sharpless. Ilustrácia: Niklas Elmehed. Zdroj: © Nobel Prize Outreach

Nositelia Nobelovej ceny za chémiu za rok 2022: Carolyn R. Bertozziová, Morten Meldal a K. Barry Sharpless. Ilustrácia: Niklas Elmehed. Zdroj: © Nobel Prize Outreach

Švédsky Karolínsky inštitút dnes 5. októbra 2022 tesne pred poludním oznámil, že Nobelovu cenu za chémiu za rok 2022 získali Carolyn R. Bertozziová (56), Morten Meldal (68) a Barry Sharpless (81).

Barry Sharpless a Morten Meldal položili základy takzvanej klikovej chémie, v ktorej ide o rýchle a efektívne spájanie molekulárnych stavebných blokov. Carolyn Bertozziová ju posunula do novej dimenzie tým, že ju začala využívať v živých organizmoch, a vytvorila tak nový vedný odbor bioortogonálnej chémie.

Chemikov na celom svete dlho poháňala túžba vytvárať čoraz komplikovanejšie molekuly. Vo farmaceutickom výskume to však často zahŕňalo umelé vytváranie prírodných molekúl s liečivými vlastnosťami. Viedlo to síce k mnohým obdivuhodným molekulárnym konštrukciám, avšak ich výroba bola vo všeobecnosti časovo náročná a veľmi drahá. „Tohtoročná cena za chémiu bola udelená za objavy, pri ktorých sa veci nekomplikovali, ale pristúpilo sa k nim jednoducho a s ľahkosťou. Funkčné molekuly možno vytvoriť aj priamočiarou cestou,“ zdôvodnil rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za chémiu Johan Åqvist, predseda Nobelovho výboru pre tento odbor.

Barry Sharpless získal už druhú Nobelovu cenu za chémiu. Okolo roku 2000 vytvoril koncept klikovej chémie, čo je forma jednoduchej a spoľahlivej chémie, pri ktorej dochádza k reakciám rýchlo a nevznikajú žiadne nežiaduce vedľajšie produkty. Barry Sharpless sa narodil vo Filadelfii v USA, pôsobí ako výskumník na Scripps Research, neziskovom medicínskom výskumnom centre v La Jolla v Kalifornii.

Morten Meldal a Barry Sharpless krátko nato – nezávisle od seba – predstavili to, čo je teraz korunným klenotom klikovej chémie: meďou katalyzovanú azid-alkínovú cykloadíciu. Ide o elegantnú a účinnú chemickú reakciu, ktorej použitie je v súčasnosti široko rozšírené. Využíva sa napríklad pri vývoji liečiv, na mapovanie DNA, vytváranie nových vhodnejších materiálov a v ďalších oblastiach. Mortel Meldal sa narodil v Dánsku, je profesorom na Kodaňskej univerzite.

Carolyn Bertozziová posunula klikovú chémiu na novú úroveň. Vyvinula klikové reakcie na princípe tých, ktoré fungujú vnútri živých organizmov a použila ich na mapovanie glykánov, čo sú dôležité, ale nepolapiteľné biomolekuly na povrchu buniek. Jej bioortogonálne reakcie pritom nenarúšajú normálnu chémiu bunky. Vedkyňa sa narodila v Kalifornii v USA, kde pôsobí ako profesorka na Stanfordskej univerzite.

V súčasnosti sa tieto reakcie používajú na celom svete na skúmanie buniek a sledovanie biologických procesov. Vďaka ich použitiu dokážu výskumníci zlepšiť zacielenie liekov proti rakovine, ktoré sa teraz testujú v klinických štúdiách. Kliková chémia a bioortogonálne reakcie preniesli chémiu do éry funkcionalizmu, čo prináša ľudstvu najväčší úžitok.

Nobelova cena: medaila. Zdroj: iStock

Nobelova cena: medaila. Zdroj: iStock

História Nobelovej ceny

Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.

Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.

Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.

Článok aktualizujeme.

Zdroj: Nobel Prize
(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky