V súčasnosti neexistujú vhodné biomarkery na sledovanie neurodegeneratívnych porúch v prípade poškodenia mozgu. Avšak pomocou lokalizovanej in vivo 1H MRS je možné pozorovať niektoré mozgové metabolity, ktoré potenciálne poskytujú unikátnu informáciu o degeneratívnom procese v mozgu a zároveň umožňujú sledovať efekt zvolenej terapie. Uvádzajú to autori práce „Neurochemické zmeny v animálnom modeli pozorované pomocou lokalizovanej in vivo 1H MRS. Porovnanie dvoch nezávislých softvérov na kvantifikáciu 1H MR spektier“ Marek Nemec a Svatava Kašparová, pôsobiaci v rámci Centrálnych laboratórií, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
Jedným z cieľom ich práce bolo dokázať toxicitu nadmerného požívania cukru na dôležitý región mozgu hipokampus a následné testovať účinok inhibítora acetylcholínesterázy (Huperzín A) na skoré štádia demencie. „Hlavným cieľom bolo pri poli 4,7 T identifikovať zmeny niektorých dôležitých neurometabolitov v oblasti hipokampu pomocou lokalizovanej 1H MRS, pričom snahou bolo kvantifikovať získané 1H MR spektrá dvoma nezávislými kvantifikačnými softvérmi – jMRUI a LCModel a ich výsledky následne porovnať.“
In vivo MR merania boli vykonané na MRI/MRS spektrometri s horizontálnym magnetom 4,7T, pričom sa využíval duálny systém cievok (objemová na excitáciu a povrchová na príjem signálu MR).
V rámci výsledkov práce autori skonštatovali, že kvantifikácia relatívnych koncentrácií 1H MR spektier z prvého merania po mesiaci podávania D-galaktózy realizovaná manuálne pomocou algoritmu QUEST v softvéri jMRUI ukázala malý, ale signifikantný pokles (p < 0,05) relatívnej koncentrácie metabolitu NAA, glutamínu a myo-inositolu.
„Najdôležitejším zistením druhého merania bol fakt, že nedošlo k nárastu koncentrácie NAA medzi kontrolnou a liečenou skupinou, naopak výsledky kvantifikácie oboma softvérmi vykazujú rovnaký trend, ktorý pozostáva zo signifikantného poklesu relatívnej koncentrácie NAA (vyhodnotené pomocou jMRUI) a signifikantného poklesu absolútnej koncentrácie NAA (vyhodnotené pomocou LCModelu). Na základe tohto zistenia sa dá konštatovať, že Huperzín A ako potenciálne liečivo nebolo účinné na už rozbehnutú neurodegeneráciu.“
Marek Nemec a Svatava Kašparová uzatvárajú svoju prácu tak, že zistenia z kvantifikácie spektier dvoma nezávislými programami im potvrdili, že vyhodnocovanie dát pomocou algoritmu QUEST sa ukázalo ako veľmi prospešné, pretože v niektorých prípadoch manuálna kvantifikácia poskytla analýzu dát s lepšou signifikanciou ako automatický LCModel. „1H MRS je veľmi vhodná metóda na štúdium rozličných foriem neurodegenerácii, kvôli jej neinvazívnosti a opakovateľnosti v patofyziologických a metabolických modeloch demencie a zároveň aplikácia 1H MRS metodík môže podstatne zrýchliť objav účinného liečiva na tieto choroby.“
Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život (19. ročník).
Takéto podujatie je organizované aj tento rok (7. 11. 2018) v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, pričom ide o okrúhly, 20. ročník.
Študentská vedecká konferencia sa koná v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Je to príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách budú odmenené. Na študentskej vedeckej konferencii prebehne v jednotlivých sekciách aj nesúťažná prehliadka prác študentov 3. stupňa (doktorandského) vysokoškolského štúdia.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj informácií: https://www.uiam.sk/svk/
Ilustračné foto: Pixabay.com /OpenClipart-Vectors/
UVerejnil: VČ