RNDr. Jana Madejová, DrSc., chemička, pôsobí v Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, je predsedníčkou Vedeckej rady ústavu. V prestížnej ankete Slovenka roka 2018 je nominovaná v kategórii Veda a výskum za významný prínos pre vedu v medzinárodnom ponímaní. Patrí do svetovej špičky vo výskume ílov metódami infračervenej spektroskopie, čo dokumentujú ohlasy na jej vedecké publikácie, ako aj jej zvolenie do výkonného výboru Medzinárodnej asociácie pre výskum ílov.
Študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Chémia. Po ukončení štúdia sa zamestnala v Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied (ÚACH SAV), kde získala postupne vedeckú hodnosť kandidáta vied a doktora vied, a pracuje tam dodnes.
V súčasnosti pracuje na Oddelení hydrosilikátov a venuje sa výskumu ílov a ílových minerálov. Jej výskumná činnosť je zameraná na bentonity, pričom využíva najmä infračervenú spektroskopiu. Úzko spolupracuje s kolegami geológmi z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a pomáha im pri charakterizácii ložísk ílov a iných surovín, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. Spolu s kolegami sa venuje aj vývoju nových funkčných materiálov pre špecifické priemyselné aplikácie. Napríklad v spolupráci s Ústavom polymérov SAV študujú ílové minerály modifikované netradičnými organickými látkami, ktoré sú perspektívne ako nanoplnivá do polymérov, keďže zlepšujú niektoré ich vlastnosti. Pri takomto type výskumu je dôležité poznať štruktúru a chemizmus študovaných materiálov, k čomu sa využíva práve infračervená spektroskopia.
Doktorka Madejová okrem toho, že je predsedníčkou Vedeckej rady ÚACH SAV, je členkou Učenej spoločnosti SAV, ako aj členkou spoločnej odborovej komisie doktorandského štúdia vo vednom odbore Anorganická technológia a materiály. Je tiež členkou edičnej rady časopisu Clays and Clay Minerals, ktorý vydáva The Clay Minerals Society (USA). Bola aj je zodpovednou riešiteľkou domácich a zahraničných projektov a školiteľkou viacerých doktorandov. Absolvovala pobyty na univerzitách a vedeckých pracoviskách vo Francúzsku, Veľkej Británii, Grécku, USA, Argentíne, Poľsku. Prednášala na mnohých medzinárodných vedeckých konferenciách v zahraničí, venovaných výskumu ílov. Je autorkou a spoluautorkou 100 vedeckých článkov publikovaných v časopisoch evidovaných databáze WOS, 11 vyžiadaných kapitol v zahraničných monografiách, ktoré boli citované v databáze WOS viac ako 3700 krát. Je spolueditorkou knihy: Infrared and Raman Spectroscopies of Clay Minerals (Eds. W.P. Gates, J. T. Klopproge, J. Madejová and F. Bergaya), Elsevier, The Netherlands, 2017. Viackrát získala Prémiu Slovenského literárneho fondu za výnimočný vedecký ohlas na jej publikácie a Medailu SAV za podporu vedy. Medzinárodným ocenením jej práce bolo zvolenie do výkonného výboru Medzinárodnej asociácie pre výskum ílov. Ide o organizáciu združujúcu vedecké spoločnosti zamerané na výskum ílov z celého sveta.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pani doktorka, čo pre Vás znamená nominácia na Slovenku roka 2018?
J. MADEJOVÁ: Je to pre mňa veľká česť byť nominovaná na takúto cenu, ktorú si určite zaslúžia aj mnohé iné ženy, ktoré zasvätili svoj profesionálny život vede. Nomináciu si cením o to viac, že pracujem v oblasti anorganickej chémie, čo je odbor určite menej atraktívny pre širokú verejnosť, ako sú rôzne bio-medicínske odbory.
Vedkyňa Jana Madejová (vľavo) v laboratóriu pri kontrole vzoriek s kolegyňou, bývalou doktorandkou H. Pálkovou
M. B.: Mohli by ste nám aspoň v kocke priblížiť svoju vedeckovýskumnú činnosť?
J. MADEJOVÁ: Venujem sa výskumu ílov a ílových minerálov. Íl je hornina, ktorej hlavnou zložkou sú ílové minerály. Najznámejšími ílovými horninami sú kaolíny a bentonity. Íly majú svoje priame využitie v najrôznejších odvetviach hospodárstva, ako sú stavebníctvo, chemický, potravinársky a kozmetický priemysel, výroba keramiky a porcelánu. V súčasnosti stúpa význam ich použitia ako environmentálnych surovín. Bentonit sa napríklad využíva ako tesniaca vrstva pre skládky rôznych typov odpadu, keďže po nasýtení vodou sa stáva nepriepustný. Niektoré íly sa využívajú pre svoje liečivé, antioxidačné a absorpčné vlastnosti ako prostriedky pre starostlivosť o pleť.
Ílové minerály skúmame pomocou infračervenej spektroskopie. Pre optimálne využitie týchto materiálov či už v priemysle alebo pri ochrane životného prostredia, je potrebné poznať ich štruktúru a chemické zloženie. A práve infračervená (IČ) spektroskopia je tou metódou, ktorá nám môže pri tom pomôcť. Je to relatívne jednoduchá metóda, čo sa týka náročnosti na prístrojové vybavenie a čas merania, na strane druhej interpretácia získaných IČ spektier je časovo náročná a často komplikovaná. Ja som sa pred niekoľkými rokmi začala viac venovať blízkej infračervenej oblasti, ktorá bola pri výskume ílov využívaná iba okrajovo. Zistili sme, že práve táto oblasť IČ spektra nám môže poskytnúť niektoré informácie, ktoré „tradičná“ IČ spektroskopia poskytnúť nie je schopná. Blízka IČ spektroskopia sa v súčasnosti intenzívne využíva aj pri skúmaní minerálov nachádzajúcich sa na Marse.“
Jana Madejová, DrSc., pri infračervenom spektrometri počas vyhodnocovania spektier
M. B.: Ktoré dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?
J. MADEJOVÁ: Je veľmi ťažké vybrať, ktoré výsledky považujem za najvýznamnejšie. Infračervenú spektroskopiu sme úspešne využili pri charakterizácii kyselinovo-aktivovaných smektitov, smektitov s modifikovaným nábojom, ale aj pri charakterizácii anorganicko-organických hybridných materiálov. Ak by som to chcela zovšeobecniť, tak za môj najdôležitejší prínos považujem zavedenie metódy infračervenej spektroskopie v blízkej oblasti pre výskum prírodných a chemicky modifikovaných nanomateriálov na báze vrstevnatých silikátov. Veľmi sa teším aj z novej knihy „Infrared and Raman Spectroscopies of Clay Minerals, Elsevier, The Netherlands, 2017“, na ktorej som sa podieľala nielen ako autorka niekoľkých kapitol, ale aj ako spolueditorka. Prispeli do nej kolegovia z USA, Austrálie, Číny, Francúzska a aj Slovenska. Dúfam, že v nej nájdu užitočné informácie mnohí vedci zaoberajúci sa infračervenou spektroskopiou a ílovými minerálmi.
Musím však pripomenúť, že výsledky, ktoré som dosiahla, som dosiahla aj s pomocou mojich kolegov. Kolektív, v ktorom pracujem, je vekovo veľmi pestrý a hlavne prítomnosť doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov mu dodáva sviežosť a veľa dobrých nápadov. Na kolegov sa môžem kedykoľvek obrátiť, pokiaľ mám nejaký vedecký problém a spolu to riešime. No a nemôžem zabudnúť ani na moju rodinu. Práve vďaka stabilnému rodinnému zázemiu, pochopeniu a vzájomnej tolerancii som mohla vždy zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti.
RNDr. Jana Madejová, DrSc., na celosvetovej medzinárodnej konferencii o íloch v Taliansku
M. B.: Ako hodnotíte spoluprácu so zahraničnými partnermi?
J. MADEJOVÁ: Zahraničná spolupráca je pre vedu mimoriadne dôležitá. Možnosť cestovať na zahraničné pracoviská, zúčastňovať sa medzinárodných konferencií, spolupracovať na spoločných projektoch je prínosom pre všetkých zúčastnených. Snáď najviac si cením spoluprácu s kolegami z University of Poitiers vo Francúzsku a z University of Illinois, Urbana v USA. Mnohí moji zahraniční kolegovia sú nielen moji spolupracovníci, ale aj dobrí priatelia. Poznáme sa už dlhé roky, pravidelne sa stretávame na medzinárodných konferenciách a poznajú sa aj naše rodiny.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
J. MADEJOVÁ: Určite v kruhu svojej najbližšej rodiny – manžela, dcéry a syna, ktorý má už tiež dvoch synčekov. Vždy sa teším, keď sa celá rodina stretneme či už na našej chalupe na Záhorí, na turistike alebo na nejakej zimnej lyžovačke.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
V ankete Slovenka roka 2018 sú v kategórii Veda a výskum nominované: doc. RNDr. Soňa Fraňová, PhD., prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. a RNDr. Jana Madejová, DrSc. a MUDr. Adela Penesová, PhD.
Hlasovať za vybrané nominantky môžete do 1. júna 2018 aj prostredníctvom webovej stránky: https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu RNDr. Jany Madejovej, DrSc.