Vytvorenie sadovnícko-architektonického návrhu centrálnej mestskej zóny v Partizánskom bolo cieľom zadania projektu Centrálna mestská zóna v Partizánskom študentov Katedry záhradnej a krajinnej architektúry SPU v Nitre. Podľa autorov bolo mesto Partizánske (pôvodne Baťovany) postavené Tomášom Baťom na koncepte ideálneho mesta, vychádzajúc z konceptu záhradného mesta E. Howarda, spájajúceho výrobu, bývanie, šport a oddych tak, aby bol zabezpečený kvalitný život obyvateľov.
„Veľká pozornosť sa tu venovala verejným priestranstvám a zeleni. Zadaním riešenej štúdie je územie Námestia SNP s Parkom Jana Antonína Baťu, ktoré bolo navrhnuté Vladimírom Karfíkom ako parková a spevnená plocha obdĺžnikového pôdorysu, vymedzená budovami spoločenského domu (Dom kultúry) na jednej strane, po stranách s obchodným domom a radnicou, na konci kompozičnej osi s dominantou funkcionalistického rímsko-katolíckeho Kostola Božského Srdca (kultúrna pamiatka) rovnako od architekta Vladimíra Karfíka. Kompozičná os námestia však bola v r. 1964 definitívne prerušená výstavbou výškovej budovy ubytovne v jej strede,“ hovoria autori projektu, menovite študenti: Bc. Agnieszka Adamek, Bc. Tomáš Zsadány, Bc. Ján Koľ, Bc. Ivana Šaradínová, Bc. Laura Petiková, Bc. Nikola Zaťková, Bc. Kristína Strnálová, Bc. Simona Zetková, Bc. Patrícia Tátošová, Bc. Kristína Uhlíková, Bc. Michaela Vyhnáliková, Bc. Renáta Weršková, I. ročník, inžiniersky stupeň štúdia, Krajinná a záhradná architektúra; ako vyučujúca pôsobila Ing. Mária Bihuňová PhD.
Ako ďalej uvádzajú autori, v súčasnosti sa pri obnove námestia ráta s jej zbúraním a obnovením pôvodnej Karfíkovej kompozície námestia s dominantou kostola. „Na námestí na nachádza aj Pomník padlým hrdinom SNP – Súsošie piatich partizánov od akademického sochára Jozefa Kostku z r. 1950, ktoré je tiež kultúrnou pamiatkou. V r. 1964 na námestí pribudla fontána. Požiadavkou zo strany investora bola najmä revitalizácia územia tak, aby nový dizajn zodpovedal pôvodnej kompozícii, ale s novými funkčným prvkami. Riešené územie sa skladá z troch častí: reprezentatívnej časti námestia s fontánou pred budovami radnice a Domom kultúry, z pietnej časti s pamätníkom SNP a parkovej časti – Parku Jana Antonína Baťu (medzi budovou ubytovne a kostolom).“
Súčasť projektu Kvitnúce námestie riešili študenti: Bc. Agnieszka Adamek, Bc. Tomáš Zsadány, Bc. Ján Koľ, Bc. Ivana Šaradinová. Sadovnícko-architektonická štúdia Námestia SNP zachováva podľa nich kompozičnú os námestia a dominantu budovy kostola, ako aj pôvodný tvar spevnených plôch. „Návrh počíta s novými komunikáciami spájajúcimi jednotlivé časti námestia. Keďže mesto Partizánske bolo v minulosti známe bohatou kvetinou výzdobou, napr. aj výsadbou kvetinovej topánky, v časti námestia návrh počíta s výrazným uplatnením efektu kvitnutia. Navrhované sú záhony s bohatou výsadbou trvaliek a okrasných tráv a druhové zloženie stromov je doplnené o kvitnúce okrasné čerešne. Pribudnú tu aj pergoly pre zatienenie plochy pre odpočívadlá. Po odstránení výškovej obytnej budovy vznikne nový nástupný priestor do Parku Jana Antonína Baťu, kde sú navrhované spevnené plochy s pergolami, v ich blízkosti sú navrhnuté interaktívne prvky pre deti i dospelých.“
Parkovou časťou riešeného územia prechádza podľa tvorcov projektu líniový chodník lemovaný kvetinovými záhonmi s celoročným farebným efektom. Nachádzajú sa tu aj vedľajšie chodníky, ktoré spájajú ulice a frekventované časti priľahlého územia. V kvetinových záhonoch sú popri hlavnom chodníku navrhnuté dve treláže s popínavými rastlinami. V celom návrhu je zachovaný pôvodný pohľad na kostol.
Prepojenie mali na starosti Bc. Laura Petiková, Bc. Nikola Zaťková, Bc. Kristína Strnálová, Bc. Simona Zetková. Ich návrh je inšpirovaný pravidelnými tvarmi, ktoré vychádzajú z okolitej architektúry. „Prostredníctvom pravidelných línií je vnesená v návrhu do priestoru dynamickosť, a to vďaka striedaniu obdĺžnikových tvarov rôznych veľkostí. Každý sektor námestia má ponechanú svoju pôvodnú funkciu, no vzájomne tieto sektory tvoria ucelený dizajnový celok. Ako kompozičný nástroj scelenia územia sme využili najmä kvetinové záhony, ktoré svojou bohatosťou výsadby potešia nejedno oko návštevníka.“
V návrhu sú použité vzdelávacie a oddychové prvky. Centrálny zhromažďovací priestor okolo fontány, pred Mestským úradom bol doplnený o kvetinové záhony s bohatou výsadbou, záhony tráv a lavičky. „Kompozícia je doplnená kvitnúcimi drevinami. Ako náučný prvok bude slúžiť historická tabuľa mesta Partizánske. Novovzniknutá plocha, ktorá vznikne po odstránení výškovej obytnej budovy, je navrhovaná ako priestor oddychový a herný. Spevnené a trávnaté plochy sú obohatené o pásy z cortenovej ocele s nápismi, ktoré dopĺňajú ideový návrh celého územia. Pokračovanie pravidelných tvarov je zachované aj v návrhu parkovej časti námestia. Sú tak stvárnené kvetinové záhony, atypické lavičky a hracie plochy,“ uviedli autori.
Návrh Živého námestia (Bc. Patrícia Tátošová, Bc. Kristína Uhlíková, Bc. Michaela Vyhnáliková, Bc. Renáta Weršková) pracuje so zjednodušením a zjednotením línií, ktoré sa v priestore už nachádzajú použitím tvaru mnohouholníka, ktorého otáčaním vznikli výsledné tvary použité pri členení priestoru a tento motív pokračuje aj v dlažbe a detailoch, napr. tvaroch lavičiek. „Najvýraznejšie je ich pôsobenie v centrálnej časti námestia okolo fontány, kde je najväčší pohyb ľudí, podporené záhonmi, trávnatými plochami a plochami pôdopokryvných rastlín. Priestor, kde sa pôvodne nachádzala výšková budova, je navrhovaný ako oddychová časť, bude slúžiť ako miesto stretávania a konania rôznych spoločenských akcií. Navrhovaná je tu pergola, záhony, lavičky či umelecké treláže. V blízkosti pergoly sa nachádzajú hracie prvky pre deti a street workout-ové ihrisko. Atraktívnymi interaktívnymi prvkami sú otočné stojany so zaujímavosťami o meste a Jánovi Antonínovi Baťovi.“ Vzdelávacie prvky sú podľa autorov projektu navrhované aj v dlažbe, kde je naznačená časová os mesta. Návrh sa snaží o zjednotenie priestoru modernými a jednoduchými úpravami a návrhom prvkov, ktoré poskytnú všestrannejšie využitie priestoru.
*********************************************
Práca je súčasťou katalógu „Ateliérová tvorba – krajinná a záhradná architektúra“, kde boli publikované ateliérové práce študentov Katedry záhradnej a krajinnej architektúry Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Práce v katalógu „Ateliérová tvorba – krajinná a záhradná architektúra“ vznikli počas troch rokov v rámci ateliérových prác z oblasti tvorby zelene a verejných priestorov, v mestách či na vidieku, pod vedením pedagógov KZKA – Márie Bihuňovej, Attilu Tótha, Ivana Čitáryho, Martiny Verešovej, Romana Flóriša, Denisy Halajovej, Sone Bellérovej, ako aj externých spolupracovníkov Zoltána Balka a Štefana Lančariča. Katalóg je nielen predstavením výsledkov ateliérovej tvorby na katedre, autori dúfajú, že bude slúžiť aj ako inšpirácia pre študentov a verejnosť pri tvorbe zelene.
Ako sa uvádza v katalógu, Katedra záhradnej a krajinnej architektúry zabezpečuje výučbu študentov v študijnom programe Krajinná a záhradná architektúra vo všetkých troch stupňoch štúdia. Študenti sa po ukončení štúdia uplatňujú v rôznych oblastiach spojených s plánovaním, tvorbou, správou a údržbou zelene, rastlinným dizajnom či produkciou okrasných rastlín. Pracujú s rôznymi mierkami zelene, od krajinárskych úprav, cez veľké parkové úpravy miest a obcí, až po súkromné záhrady či zeleň interiérov.
„Štúdium krajinnej a záhradnej architektúry si vyžaduje nesmierne široké znalosti tak živých, ako aj neživých zložiek krajinárskych úprav, podmienok pre rast rastlín a možností ich pestovania, rovnako ako aj kompozičných princípov tvorby zelene a projektovania krajinárskych úprav. Kým v nižších ročníkoch štúdia sa študenti postupne v rámci rôznych predmetov zoznamujú s jednotlivými zložkami krajinárskych úprav, tvorivými metódami a kompozičnými princípmi, vo vyšších ročníkoch sa v rámci rôzne zameraných ateliérových predmetov venujú už samotnej tvorbe plôch zelene,“ poznamenala Ing. Denisa Halajová, PhD. a spoluautori v úvode katalógu.
Informácie a ilustrácie poskytla: Ing. Denisa Halajová, PhD., Katedra záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /shell_ghostcage/
Uverejnila: VČ