Vedcom sa v kalifornských vodách prvýkrát podarilo natočiť, ako kosatky vďaka zdokonalenej technike lovia mláďatá žralokov bielych v ich prirodzenej škôlke.
Lovecké stratégie kosatiek sa dedia z generácie na generáciu. Zdroj: iStock/dpruter
Žraloky biele (Carcharodon carcharias), dlho považované za najobávanejšie predátory oceánov, majú teraz vlastné predátory. Dva útoky kosatiek dravých (Orcinus orca) na žraloky biele sledovali vedci pomocou dronov v Kalifornskom zálive a výsledky výskumu zverejnili v časopise Frontiers in Marine Science.
Záznam z roku 2020 ukazuje skupinu piatich kosatiek, ktoré systematicky napádali mladého bieleho žraloka. Dravce ho vytlačili k hladine a potom ho obrátili na chrbát, čím ho uviedli do stavu tzv. tonickej nehybnosti. Vtedy je žralok dočasne paralyzovaný a stráca orientáciu. Keď bol žralok bezbranný, kosatky sa naň vrhli a zamerali sa najmä na jeho pečeň, ktorá je mimoriadne bohatá na tuk a energiu. Rovnaký scenár sa zopakoval aj v roku 2022, keď opäť pätica kosatiek prevrátila mladého žraloka a zožrala mu pečeň.
Lovci od narodenia
Analýza tvaru chrbtových plutiev potvrdila, že v oboch prípadoch išlo o tú istú skupinu, vedcami prezývanú Moctezumova tlupa. Podľa morského biológa Ericka Higueryho Rivasa, hlavného autora štúdie, je toto správanie jasným dôkazom výnimočnej inteligencie a sociálneho učenia kosatiek. Ich lovecké taktiky sa totiž dedia a v rámci skupiny sa odovzdávajú mladším generáciám.
Dlhodobé následky
Doteraz boli známe prípady, keď skupina Moctezumova tlupa lovila raje, žraloky veľrybie (Rhincodon typus) a žraloky býčie (Carcharhinus leucas). Výskumníci naznačujú, že skúsenosti s týmito druhmi mohli kosatky naučiť, ako efektívne pokoriť žraloky biele.
Kosatky tak začali útočiť na dospelé biele žraloky väčšinou pre väčšie množstvo mäsa alebo v snahe odstrániť konkurenciu v potravinovom reťazci. Nové zábery však po prvý raz potvrdzujú cielený lov mláďat.
Inverzia žralokov nebola náhodná. Otočenie žraloka na chrbát vyvolá stav tonickej nehybnosti, dočasne ho paralyzuje a necháva bezbranného. To kosatkám umožnilo ľahko vybrať a zjesť pečeň bohatú na živiny, ktorú si cenia mnohé morské predátory. Zdroj: Marco Villegas Martínez
Hoci je známe, že kosatky lovia žraloky biele na miestach ako Južná Afrika a Austrália, pozorovania takéhoto správania v severovýchodnom Pacifiku sú zriedkavé.
Vedci sa domnievajú, že táto zmena môže súvisieť s otepľovaním oceánov aj klimatickým javom El Niño, ktoré posúvajú oblasti žraločích škôlok do miest, kde kosatky bežne lovia. Mladé žraloky žijú od narodenia samostatne – ich škôlky pripomínajú sirotince bez dospelých, ktorí by ich chránili. Za normálnych okolností to nevadí, pretože mladé biele žraloky majú málo prirodzených nepriateľov. Ak sa však v dôsledku otepľovania morí ocitnú v teritóriu kosatiek, rýchlo sa môžu stať ich korisťou.
Podľa odborníčky na správanie kosatiek Alison Townerovej z Rhodes University v Juhoafrickej republike môže narušenie týchto škôlok priniesť dlhodobé následky.
„Ak pôjde len o ojedinelé útoky, žraloky sa prispôsobia. Ak sa z toho však stane bežný jav, mláďatá môžu byť vytláčané do menej vhodných alebo dokonca nebezpečnejších oblastí, čo by mohlo ovplyvniť celý morský ekosystém.“
Nový výskum tak neukazuje len premyslenosť a inteligenciu kosatiek, ale aj to, ako klimatické zmeny menia hranice medzi predátorom a korisťou v oceánoch.
Zdroje: Scientific American, Frontiers
(RR)
