Ektoparazit sa rýchlo šíri z ázijských krajín a ohrozuje kolónie včiel už aj v Európe.
Včela medonosná letiaca na kvet pelargónie. Zdroj: iStock/manfredxy
Včelári už desaťročia bojujú s drobným parazitom Varroa destructor – klieštikom, ktorý spôsobil masové úhyny včelstiev po celom svete, tzv. varroózu. Teraz sa však objavila ešte nebezpečnejšia hrozba. Je ňou Tropilaelaps mercedesae, prezývaný tropi.
Včelári sa obávajú, že tento roztoč môže napáchať ešte väčšie škody než V. destructor, pričom dôsledky môžu pocítiť miliardy ľudí, ktorí sú závislí od rastlín opeľovaných včelami medonosnými.
Introdukovaný škodca
Prirodzeným hostiteľom roztoča T. mercedesae je včela obrovská (Apis dorsata), ktorá žije v južnej a juhovýchodnej Ázii. V určitom momente však T. mercedesae „preskočil“ na západnú včelu medonosnú (Apis mellifera), teda druh, ktorý chovajú včelári po celom svete. Keďže táto včela je rozšírená takmer všade, parazit sa postupne presúva na západ. Nedávno bol pozorovaný na Ukrajine, v Gruzínsku a južnom Rusku a predpokladá sa, že sa vyskytuje aj v Iráne a Turecku. Je len otázkou času, kedy sa dostane do východnej Európy a ďalej na celý kontinent. V ohrození je tiež Austrália a Severná Amerika.
Prečo sa šíri tak rýchlo
Podobne ako V. destructor, tak aj T. mercedesae je drobný roztoč, ktorý sa rozmnožuje vo včelích bunkách so zaviečkovaným plodom. Teda v štádiu, keď sa neskoré larvy a kukly včiel vyvíjajú vnútri buniek plástu utesnených vrstvou vosku. Roztoč sa živí kuklami včiel a prenáša smrteľné vírusy, ako napríklad vírus deformovaných krídel, ktorý je najnebezpečnejší spomedzi včelích vírusov.
Rozdiel je však v tom, že V. destructor dokáže prežívať na dospelých včelách celé týždne, zatiaľ čo T. mercedesae žije mimo buniek len pár dní. Neustále preto behá po pláste a hľadá novú larvu, do ktorej by sa schoval.
Keďže viac času trávi v zaviečkovaných bunkách, množí sa oveľa rýchlejšie. Z jednej bunky s roztočom V. destructor vyletí s dospelou včelou väčšinou len jedna až dve oplodnené samice. T. mercedesae však stihne v tej istej dobe vyprodukovať viac potomstva, čím sa kolónia omnoho rýchlejšie preplní parazitmi.
Výsledok? Včelie rodiny napadnuté roztočom T. mercedesae sa rozpadnú oveľa rýchlejšie ako tie, ktoré trpia len V. destructor.
T. mercedesae je drobný roztoč, ktorý sa živí kuklami včiel medonosných a prenáša smrteľné vírusy. Zdroj: Denis Anderson/CSIRO
Boj s roztočom
V oblastiach Ázie, kde je T. mercedesae už usadený, sa včelári od malých chovateľov až po veľké farmy snažia mať parazita pod kontrolou jednoduchou, ale účinnou metódou. Približne päť týždňov držia kráľovnú v klietkach.
Keďže matka nemôže klásť vajíčka, nevzniká žiadny plod, a teda ani nové larvy, ktorými by sa mohli roztoče živiť. Bez potravy T. mercedesae jednoducho uhynie.
Táto metóda funguje dobre pri menších včelárstvach s desiatkami úľov, no v Európe, kde spravujú veľké podniky tisíce včelstiev, je takýto prístup ťažko realizovateľný.
Ďalšou možnosťou je ošetrenie úľa kyselinou mravčou. Tá prenikne cez voskové viečka buniek, zabíja roztoče vnútri, no pri správnom dávkovaní nepoškodí včelie larvy. Mnohí odborníci v tom vidia pre včelárov praktickú a dostupnú metódu.
Neúčinná liečba proti V. destructor
Určite si kladiete otázku, či by chemické prípravky používané proti klieštikovi V. destructor mohli pomôcť aj proti T. mercedesae. Odpoveď znie, že vo väčšine prípadov nie.
Roztoč V. destructor trávi veľkú časť svojho života na dospelých včelách, kde prichádza do kontaktu s chemikáliami, tzv. miticídmi, ktoré sa šíria po úli na telách včiel. T. mercedesae sa však správa úplne inak. Zriedka sa prichytí na dospelých včelách a väčšinu času behá po povrchu plástov, aby našiel ďalšie larvy. To znamená, že sa takmer vôbec nedostane do kontaktu s chemikáliami, ktoré fungujú proti V. destructor. Výsledkom je, že prípravky určené proti V. destructor nefungujú na rýchlejšie sa množiace roztoče T. mercedesae.
Dvojitý problém
Ak by sa v úľoch vyskytovali oba druhy roztočov naraz, ich vzájomné ošetrenie by bolo extrémne náročné. Kombinovanie rôznych prípravkov by mohlo poškodiť samotné včely alebo kontaminovať med. Napríklad ak by sa použila kyselina mravčia proti T. mercedesae a zároveň amitraz (častý insekticíd proti klieštikovi V. destructor), aj nízke koncentrácie by mohli navzájom interagovať a zabiť celé včelstvo.
Ďalším rizikom je vznik rezistencie. Nadmerné používanie chemických liečiv proti klieštikovi V. destructor už viedlo k vzniku rezistentných kmeňov, čím sa znížila účinnosť niekoľkých kedysi spoľahlivých prípravkov. Ak by sa teraz bezhlavo pridávali nové zlúčeniny aj na boj proti T. mercedesae, mohlo by to proces ešte urýchliť a včelári by napokon zostali bez účinných zbraní.
Včelie kolónie napadnuté roztočom T. mercedesae sa môžu zrútiť oveľa rýchlejšie ako tie, ktoré sužuje kliešť V. destructor. Zdroj: iStock/Filip_Krstic
Dôsledky pre svetové poľnohospodárstvo
Šírenie roztoča T. mercedesae nebude katastrofou len pre včelárov, ale i pre celé poľnohospodárstvo. Včely medonosné patria medzi kľúčových opeľovačov mnohých plodín od ovocia a zeleniny až po olejniny a krmoviny. Ak začnú v dôsledku parazita hynúť celé včelie kolónie, zvýšia sa náklady nielen na výrobu medu, ale aj na služby opeľovania, ktoré farmári bežne využívajú. To sa napokon prejaví na cenách potravín a ich dostupnosti.
Vedci v Thajsku či Číne už intenzívne hľadajú nové stratégie, ako nad T. mercedesae zvíťaziť, a to od biologických metód až po zlepšené spôsoby ošetrovania úľov. Ak sa však čoskoro nenájdu účinné a praktické riešenia, rozšírenie tohto parazita po svete by mohlo mať katastrofálne následky.
Príbeh roztoča V. destructor ukázal, ako dokáže jediný parazit zmeniť tvár globálneho včelárstva. T. mercedesae má potenciál byť ešte ničivejší, šíri sa totiž rýchlejšie, zabíja kolónie v kratšom čase a odoláva bežným metódam ochrany. Ak sa mu podarí rozšíriť do Európy, Severnej Ameriky či Austrálie, včelárstvo – a spolu s ním aj mnohé odvetvia poľnohospodárstva – čakajú ťažké časy.
Zdroj: Journal of Apicultural Science
(RR)
