Púpava – Taraxacum L. má veľa druhov. Púpava lekárska – Taraxacum officinale bola pôvodne rozšírená v Európe a v Ázii (eurázijský druh). Je to je trváca, 5 – 20 cm vysoká rastlina s krátkym jednoduchým podzemkom, ktorý prechádza do kolovitého, dužinatého koreňa. Z podzemku vyrastá prízemná ružica listov a viacej bezlistých dutých stvolov. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza mliečna šťava. Listy sú veľmi rôznotvaré, kopijovité, nedelené alebo delené najrôznejším spôsobom. Každý stvol nesie jediný, veľký zlatožltý úbor. Všetky kvety sú jazykovité, obojpohlavné, zlatožltej farby. Plod je krátko končistá nažka. Semená sú hnedé až čierne, pozdĺžne ryhované, s pomerne dlhým páperím. Kvitne od apríla do júla, jednotlivo až do jesene. Rozmnožuje sa semenami a koreňovými výbežkami. Na jednej rastline môže dozrieť až 7 000 semien.
Púpava ako odolná burina
U nás je bežným hojným druhom od nížin až do horského pásma. Na výber stanovišťa a klimatické podmienky nie je veľmi náročná. Rastie najmä na čerstvých dobrých lúkach, na pasienkoch, na medziach, pri krajoch ciest, ako burina v trvácich krmovinách, na poliach, v ovocných sadoch a záhradách. Vyhovujú jej takmer všetky druhy pôdy. Je veľmi odolnou a nepríjemnou burinou. Odoláva aj tým najväčším letným horúčavám a suchu. Na také podmienky má prispôsobený do hĺbky siahajúci koreň, z ktorého stále vyrastajú nové výhonky. Na suchších miestach v období sucha zhadzuje listy, ktoré znovu narastú, ak má dosť vlahy. V ďateline a lucerne sa môže natoľko rozmnožiť, že ich úplne potlačí. Zaburiňuje však aj všetky ostatné poľnohospodárske plodiny. Najúčinnejším spôsobom jej ničenia zostáva hlboká orba v čase jej kvitnutia.
Púpava ako liečivá rastlina
Púpava lekárska nie je však len odolnou a nepríjemnou burinou, ale je i významnou liečivou rastlinou. Celá rastlina je prestúpená mliečnicami, ktoré obsahujú bielu, nejedovatú šťavu. V minulosti sa používala na liečbu očných chorôb, o čom svedčí aj rodový názov „taraxis“ = zápal očí. Púpava lekárska sa celé stáročia používala na liečbu žlčníkových a pečeňových ťažkostí, ale aj pri tráviacich problémoch a horúčke. Okrem toho sa mladé lístky používali do šalátov alebo sa pripravovali ako chutná zelenina. Pražený koreň púpavy sa niekedy používal ako náhrada kávy.
Liečivý je aj koreň
Vo fytoterapii sa používa koreň púpavy – Radix taraxaci. Odporúča sa však aj vňať – Herba taraxaci. Koreň s vňatou – Radix cum herba taraxaci a tiež list – Folium taraxaci. Korene rastliny zbierame v jeseni, keď listová ružica začne schnúť (september – október) alebo na jar (marec). Sušia sa v tieni, alebo v sušiarni pri teplote 40 °C. Korene sušíme dotiaľ, kým pri prelomení už nevyteká mliečna šťava. Po vysušení je droga svetlo až tmavohnedá, slabo horká a nevonia. Korene zozbierané na jeseň obsahujú viac liečivých látok, uskladňujú sa na vzdušnom a suchom mieste. Môžu mať vlhkosť do 14-tich percent. Vňať sa zbiera pred rozkvitnutím rastliny a niekedy sa vykopáva s koreňmi.
Korene obsahujú triterpenoidné horčiny, glykotzid, steroly, aminokyseliny, triesloviny, až 25 percent inulínu a kaučuk. Droga a prípravky z púpavy posilňujú funkcie pečene, žlčníka (choleretický a cholagogický účinok), preto sa používa pri zápaloch pečene, ochoreniach žlčníka – žlčníkové kamene, pri nedokonalom rozklade tukov, i ako diuretikum (močopudný prostriedok) pri zápaloch a kameňoch v obličkách a močovom mechúre. Používa sa tiež ako protihlístový prostriedok. Okrem toho stimuluje látkovú výmenu, zlepšuje chuť do jedla, trávenie, účinkuje pri žalúdočných a črevných ťažkostiach (žalúdočnom a črevnom katare, meteorizme a zápche), používa sa pri cukrovke (list púpavy). Spevňuje spojovacie tkanivá a dobre účinkuje pri artróze a dne.
Narezané suché korene používame vo forme záparu alebo odvaru. Dve čajové lyžičky narezaných koreňov zalejeme 200 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať 30 minút. Po precedení pripravené množstvo vypijeme naraz – večer pred spaním. Odvar pripravíme tak, že jednu polievkovú lyžicu narezaných koreňov varíme 10 minút v 500 ml vody. Užívame 100 ml odvaru štyrikrát denne.
Ľudové liečiteľstvo odporúča koreň púpavy i pri ochoreniach sleziny, celkovej slabosti, pri anémiách, na zlepšenie zloženia krvi, pri arterioskleróze (tento účinok je vyvolaný pravdepodobne viazaním cholesterolu) a pri chronických kožných ochoreniach.
Liečenie púpavou na jar
Listy a kvety sú súčasťou jarných liečebných kúr. Na jar rastliny obsahujú malé množstvo inulínu, no na jeseň sa jeho obsah zvyšuje až do 40-tich percent. Svieža rastlina – listy a kvety obsahujú xantofyly luteín a taraxantín, karotínové látky (provitamín A), vitamíny C a B2. Pri avitaminóze C sa ako posilňujúci a spevňujúci prostriedok používa šalát zo sviežich jarných listov púpavy (listy sa zalejú vlažnou slanou vodou a nechajú sa vylúhovať 30 minút, aby sa odstránila ich horkosť) alebo čerstvá šťava. Liečenie so sviežimi listami trvá od 4 do 8 týždňov. Môžeme použiť aj nasledujúci recept: 100 ml šťavy z čerstvých koreňov púpavy, 15 g 90 percent alkoholu, 15 g glycerínu, 17 ml vody (užívame 1 – 2 čajové lyžičky denne), Z čerstvej šťavy môžeme užívať 50 – 100 ml denne.
Autor: Ing. Mgr. Mária Babulicová, PhD., Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/ – Lužianky – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany /VÚRV/
Literatúra:
[1] Csapody , I. – Csapodyová, V. – Jávorka, S. (1983). Rastliny lesov a lúk, vydala Príroda, vydavateľstvo kník a časopisov, n. p. Bratislava. 1983, 185 s., tématická skupina: 301-03-15, č. publikácie: 5223 – SÚKK 375/I – 82.
[2] Dostál, J. (1989). Nová květena ČSSR 2 Československá akademie věd, Academia PRAHA, 1989.
[3] Dostál, J – Červenka, M. (1992). Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1992, 1568 s., ISBN 80 – 08 00003-1.
[4] Kothe, H. (2008). Liečivé rastliny od A po Z 1 000 BYLINIEK. (Vydavateľstvo IKAR a. s., 2008, ISBN 978 – 80 – 551 -1605 – 1.
[5] Májovský, J. – Krejča, J. (1970). Obrazová kvetena Slovenska, 4. diel Rastliny vôd močiarov a lúk. Vydavateľstvo OBZOR, n. p. Bratislava, 352 s. 65-055-70.
[6] Pamukov, D. –Achtardžiev, Ch., c/o Jusautor, Sofia, 1981, Translation Zdenka Kramplová, (1986). Prírodná lekáreň. Príroda, 1986, 305 s., tématická skupina: 301-04-38, č. publikácie: 6477 – SÚKK 1721/I-86.
[7] Pullman, Ľ – Vanek G. (1966). Atlas burín. Slovenské vydavatešstvo pôdohospodárskej literatúry, 1966. 245 s., č. publikácie: 2216, č. povolenia: 1549/I – 64 Z – 03 – 61351.
[8] Randuška, D. – Šomšak, L. – Háberová, I. (1983), Farebný atlas rastlín. Vydavateľstvo OBZOR, n. p. Bratislava 1983, 640 s., 735-21-85/8, tematická skupina: 03/16.65-005-83, č. povolenia SÚKK 375/I – 82.
[9] Volák, J. – Stodola, J. – Severa, F. (1987). Veľká kniha liečivých rastlín. Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p. Bratsilava,1987, 320 s. č. publikácie: 6207 – SÚKK 1721/I – 86.
Foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ
Nemusíme míňať peniaze za drahé lieky. Vždy nám nepomôžu tak účinne ako to, čo nájdeme v našej vlastnej záhrade alebo na trhovisku. Zázrakov v slovenských záhradách máme dosť. Sú to nenápadné plodiny, ktoré dokážu prispieť k celkovému zdraviu nášho organizmu. Mnohé z nich sú komerčne známe a mnohé obchádzame bez toho, aby sme vedeli, aké sú vzácne.
Ak chcete vedieť o našich rastlinách a potravinách viac z vedeckého hľadiska, navštívte stránku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a zistíte, koľko vzácneho výskumu sa na Slovensku venuje tomu, čo dokážeme zužitkovať pre svoje zdravie.
