Slovensko je jednou zo štyroch krajín, v ktorých sa bude priamo realizovať aj terénny výskum.
Výskumník z Charité skúma pascu na hlodavce v Kostarike. Zdroj: Charité/Andres Moreira-Soto
Ochorenia prenášané zo zvierat na ľudí, známe ako zoonózy, predstavujú infekcie, s ktorými sa dnes bežne stretávame. K ich zvýšenému výskytu prispieva aj strata biodiverzity v dôsledku zásahov človeka do ekosystémov.
Aký veľký je však vplyv zmien vo využívaní pôdy a úbytku biodiverzity na prenos patogénov medzi zvieratami a ľuďmi? Otázkou sa zaoberá medzinárodné výskumné konzorcium v rámci projektu EÚ pod názvom Vznik zoonóz naprieč degradovanými a obnovenými lesnými ekosystémami (ZOE) na čele s Univerzitnou nemocnicou Charité v Berlíne.
Vedci zapojení do projektu dúfajú, že ich zistenia prispejú k včasnej identifikácii zvýšeného rizika vznikajúcich zoonóz. Slovenskú republiku v projekte reprezentuje Biomedicínske centrum SAV, v. v. i.
Tam, kde sa biotopy prekrývajú
Zoonotické infekčné choroby sa objavujú tam, kde sa biotopy ľudí a zvierat prekrývajú. Deje sa to napríklad v prostrediach, ako je industriálne poľnohospodárstvo či komerčný obchod s divými zvieratami, alebo keď ľudia konzumujú divé zvieratá. K rovnakému procesu dochádza i v oblastiach, kde ľudia zasahujú do prírodných ekosystémov, a to z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, ľudia sa tak dostanú do kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami. A po druhé, ľudské zásahy narúšajú zdravie ekosystému.
Výskumníci v rámci konzorcia ZOE plánujú v nasledujúcich štyroch rokoch skúmať presné súvislosti medzi zmenami využívania pôdy, stratou biodiverzity a rizikom vzniku zoonóz. Interdisciplinárne konzorcium, ktoré zahŕňa sedem krajín Európy a štyri krajiny z Ameriky, je zložené z odborníkov z oblasti virológie, geografie, epidemiológie, geobotaniky, ekológie, imunológie, sociológie, psychológie, antropológie aj popularizácie vedeckých poznatkov. Vedci plánujú podrobne posúdiť biodiverzitu v zalesnených oblastiach, ktoré boli vystavené rôznym druhom ľudských zásahov. Tím bude preto skúmať pôvodné lesy, ako aj degradované a znovu zalesnené oblasti v Guatemale, Kostarike, Slovinsku a na Slovensku.
Použijú satelity urobia terénne štúdie
Na identifikáciu využívania pôdy a rôznych druhov žijúcich v týchto oblastiach plánujú výskumníci použiť satelitné zobrazovanie a vykonajú terénne štúdie na mieste, aby získali informácie o charakteristikách krajiny a o flóre a faune, ktoré sa tam nachádzajú. Pomocou pokročilých sekvenčných metód na testovanie hlodavcov, kliešťov a komárov by tiež chceli určiť, koľko potenciálne nebezpečných mikroorganizmov cirkuluje v tamojšom ekosystéme.
Biomedicínske centrum SAV, v. v. i., zohráva v projekte veľmi významnú úlohu. Slovensko je totiž len jednou zo štyroch krajín, kde sa bude priamo realizovať aj terénny výskum. „Veľmi sa teším, že sme sa ocitli v tomto prestížnom projekte, pretože sa budeme v rámci neho môcť venovať súčasne všetkým trom našim silným stránkam, teda vírusom prenášaným hlodavcami, komármi i kliešťami,“ ozrejmil zodpovedný riešiteľ za centrum RNDr. Boris Klempa, DrSc.
Zdroj: TS SAV
(af)
