Ani drobný hmyz neprilieta na svoju potravu náhodne.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Rovnako ako gurmet, ktorý si starostlivo prezerá menu alebo vyberá jedlo v supermarkete, aj vínna muška sa rozhoduje, akú stravu uprednostní.
Podľa vedcov trávia vínne mušky väčšinu svojho času hľadaním sladkých a výživných kalórií. Naopak, vyhýbajú sa horkým či potenciálne toxickým jedlám.
Čo sa odohráva v ich mozgu, keď si jedlo vyberajú? Odpoveď na túto otázku hľadali vedci v štúdii uverejnenej v júlovom čísle odborného časopisu Nature Communications.
Chuť verzus kalórie
Zmyslové informácie, ktoré súvisia s jedlom, zvieratá integrujú z vonkajšieho prostredia do vnútorného, aby sa mohli pri jeho výbere správne rozhodnúť.
Údaje, ktoré sa týkajú potravy, musia dôkladne zvážiť.
Napríklad vínna muška, ktorá lieta na hnijúce plody ovocia a zeleniny, zvažuje, či z potravy získa dostatok živín alebo sa jej radšej vyhne, pretože by mohla byť toxická.
Signály o tom, či je potrava sladká a výživná alebo potenciálne horká, získavajú mušky pomocou receptorov, ktoré majú na svojich nohách a krídlach.
Doposiaľ je však málo známe, ako mušky spracovávajú získané informácie o chutiach vo vyššom mozgu.
Hlad hrá svoju úlohu
V najnovšom výskume vedci zisťovali, čo sa bude diať v mozgu mušky, keď jej dajú na výber z troch jedál.
Drobný hmyz sa rozhodoval medzi sladkým jedlom, výživnou potravou s vysokým obsahom chinínu a menej sladkou stravou, ktorá mala aj menší počet kalórií.
Následne pomocou neurozobrazovacích metód odborníci sledovali, ako sa pri tomto ťažkom rozhodnutí mení nervová aktivita v mozgu mušky.
„Závisí to od toho, ako veľmi sú hladné,“ vysvetlil v tlačovej správe Yalovej univerzity Michael Nitabach, profesor na Lekárskej fakulte a hlavný autor štúdie.
„Čím sú hladnejšie, tým viac budú tolerovať horkú chuť, aby získali viac kalórií.“
Zdôrazňuje však, že ide o veľmi zjednodušenú interpretáciu.
Spätná väzba
Podľa amerických vedcov putujú zmyslové informácie do mozgovej oblasti, anglicky nazývanej the fan-shaped body, ktorá predstavuje akési centrum výkonného rozhodovania mušky.
Prijaté signály sa v tomto centre adaptívne menia, keď pribúdajú nové možnosti stravovania. Tie ovplyvňujú muchu v jej rozhodnutí, ktoré jedlo si má vybrať.
Ak počas experimentov odborníci manipulovali s neurónmi, ktoré sa napájajú na toto centrum, dokázali zmeniť to, aké jedlo si mucha vyberie.
Napríklad keď spôsobili pokles aktivity neurónov zapojených do metabolizmu, zistili, že hladné muchy si vybrali nízkokalorické jedlo.
„Je to jedna veľká spätná väzba, nielen rozhodovanie zhora nadol,“ povedal Nitabach.
