Zvieratá v Krugerovom národnom parku v Južnej Afrike sa obávajú ľudských hlasov viac než čohokoľvek iného. Slony reagovali inak ako väčšina zvierat.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: R.M. Nunes
Zhruba 95 percent cicavcov v regióne uteká pred zvukom ľudských hlasových nahrávok, pričom toto číslo je výrazne vyššie ako v prípade tých, ktoré utekajú pred revom leva.
Vedci uskutočnili výskum, v rámci ktorého skryli reproduktory a kamery okolo jazier a vodných zdrojov v období sucha. Púšťali z nich nahrávky ticho hovoriacich ľudských hlasov vo viacerých miestnych dialektoch, zvuky šeliem, ako napríklad rev leva, zvuky výstrelov, štekot psov či spev vtákov. Ukázalo sa, že divoké zvieratá sa dvakrát viac boja ľudskej konverzácie v porovnaní s hlukom vrčania levov. Štúdia bola publikovaná v časopise Current Biology.
Okamžitá reakcia
Vedci v rámci štúdie preskúmali tisíce hodín videozáznamov. Impaly, hyeny, prasatá bradavičnaté, nosorožce, slony, žirafy, zebry, kudu a leopardy nielenže pri zvuku ľudského hlasu dvakrát častejšie utiekli, ale tiež utiekli o 40 percent rýchlejšie, ako keď počuli levy, psy alebo zbrane. V jednom videu leopard okamžite opustil svoj čerstvý úlovok a utiekol, keď začul ľudský hlas. Pri iných zvukoch zvieratá pred útekom váhali.
Reakcie ukazujú, ako sa zvieratá v Krugerovom národnom parku naučili spájať ľudí s nebezpečenstvom. Je to pravdepodobne z dôvodu lovu. „Naše výsledky výrazne posilňujú rastúce experimentálne dôkazy, že divoká zver na celom svete sa bojí ľudského „super predátora“ oveľa viac ako iných predátorov. Dá sa očakávať, že veľmi značný strach z ľudí môže spôsobovať značné ekologické dosahy,“ uviedol výskumný tím.
„Všadeprítomnosť strachu v komunite savanových cicavcov je skutočným dôkazom vplyvu ľudí na životné prostredie. Naša prítomnosť v tejto krajine je dostatočným signálom nebezpečenstva. Tieto zvieratá reagujú naozaj intenzívne, desíme ich oveľa viac ako ktorýkoľvek iný predátor,“ uviedla profesorka Liana Zanetteová, hlavná autorka štúdie.
Rovnaká hlasitosť
Reakcie zvierat na ľudské hlasy boli porovnávané s reakciami na kontrolné púšťanie nahrávok vtáčieho spevu, aby sa zabezpečilo, že reakciu nespôsobuje len prítomnosť zvuku.
Všetky zvuky sa tiež prehrávali pri rovnakej hlasitosti, čo by mohlo ovplyvniť reakciu zvierat na zvuky lovu. Keďže psy a výstrely sú v reálnom živote hlasnejšie ako ľudia, mohlo to vyvolať dojem, že sú ďalej, čo vo voľnej prírode zapríčinilo nižšiu stresovú reakciu.
V každom prípade zatiaľ čo štúdia zistila, že pred zvukom psov a výstrelov cicavce utekali trikrát viac ako pri kontrolných nahrávkach, zvuk ľudí bol najvýznamnejším stresorom. Celkovo bola v prípade cicavcov deväťkrát vyššia pravdepodobnosť, že utečú, keď počuli ľudský rozhovor.
Slony reagovali inak
Ale nie všetky cicavce reagovali rovnakým spôsobom. Slony vykazovali odlišné správanie ako ostatné cicavce. Keď reproduktory prehrávali levie zvuky, neutekali, namiesto toho sa spojili a rozbili všetky zariadenia, ktoré zvuky vydávali.
Video: Ako zvieratá utekajú pred ľudským hlasom. Zdroj: Youtube/New Scientist
Poškodzovanie ekosystémov
Úroveň strachu zvierat, ktorú táto štúdia preukázala, môže výrazne ovplyvniť ekosystémy. Zvieratá utekajúce pred ľudskými hlasmi aktívne opúšťali napájadlo počas obdobia sucha, čo by sa za normálnych okolností veľmi zdráhali urobiť. Iné zvieratá opustili jedlo, na ulovenie ktorého vynaložili čas a energiu.
Vedci dúfajú, že štúdia pomôže chrániť zvieratá pred lovom a pytliactvom. Plánujú umiestniť reproduktory do vysokorizikových pytliackych oblastí a prehrávať z nich zvuky ľudí, aby zahnali zvieratá od pytliakov.
Štúdia tiež zdôrazňuje potenciálne vplyvy ochrany založenej na cestovnom ruchu. Cestovný ruch môže byť pre voľne žijúce zvieratá v národných parkoch ekonomickým prínosom, ale turisti ich môžu zároveň desiť a nepriamo ovplyvňovať napríklad aj počet ich potomkov.
Zdroj: Explorer Web, Natural History Museum, Current Biology
(LDS)
