VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci pomenovali najdlhšieho beznohého jaštera sveta

VEDA NA DOSAH

V oblasti Blízkeho východu sa slepúchovce dlhodobo vyvíjali v izolácii, čo viedlo k evolúcii rôznych špecifík.

Daniel Jablonski so slepúchovcom.

Daniel Jablonski so slepúchovcom. Zdroj: Daniel Gruľa

Vedci opísali nový poddruh jaštera z Blízkeho východu. Unikátne slepúchovce si ľudia v oblastiach ich výskytu mýlia s hadmi a nezmyselne ich zabíjajú. Majú pritom viaceré znaky, ktoré ich od hadov jasne odlišujú. Medzinárodná skupina vedcov na čele so zoológom Danielom Jablonskim z Univerzity Komenského v Bratislave publikovala začiatkom apríla štúdiu o slepúchovcoch v časopise Vertebrate Zoology.

Už v roku 2018 pri práci na genetike dvoch poddruhov slepúchovca žltého vedci nečakane objavili neznámu evolučnú líniu. Nezapadala do vtedy poznanej taxonómie jediného žijúceho predstaviteľa starodávneho rodu slepúchovcov. Dovtedy boli známe len dva poddruhy slepúchovca. Prvým je Pseudopus apodus apodus, ktorý sa vyskytuje od Krymu po strednú Áziu. Druhým je Pseudopus apodus thracius, ktorý zas obýva Balkán a západné Turecko.

Vývoj v izolácii

V oblasti Levanty, čiže Blízkeho východu, sa však slepúchovce dlhodobo vyvíjali v izolácii, čo viedlo k evolúcii morfologických a genetických špecifík. Podľa zavedenej taxonómie teda predstavovali neznámy poddruh. V súčasnej štúdii sa vedci Univerzity Komenského spoločne s kolegami z Európy a Ázie zamerali práve na populácie slepúchovcov v Levante.

Na početnom materiáli prevažne z územia Izraela skúmali morfológiu, genetiku a biogeografiu tejto neznámej evolučnej línie. Porovnávali niekoľko stoviek jedincov, ktorí pochádzali z takmer celej oblasti, kde sa slepúchovce vyskytujú. Zistené výsledky im dovolili pomenovať danú líniu slepúchovca ako Pseudopus apodus levantinus.

„Ukázali sme, že objavená línia sa od dvoch ďalších jasne odlišuje, a preto sme ju taxonomicky klasifikovali. História novej línie pravdepodobne siaha do obdobia pliocénu, má teda niekoľko miliónov rokov,“ vysvetľuje Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK.

Nový poddruh slepúchovca Pseudopus apodus levantinus.

Nový poddruh slepúchovca Pseudopus apodus levantinus. Zdroj: David David, Univerzita Tel Aviv, Tel Aviv-Yafo, Izrael

Najdlhší beznohý jašter

Podľa súčasných znalostí sa slepúchovec z Levanty so svojimi dvomi bratrancami pravdepodobne nestretol. Od oblasti, kde sa vyskytujú, je totiž jeho územie izolované a je menšie ako územie Slovenska. S dĺžkou až 140 centimetrov je nový slepúchovec najdlhším beznohým jašterom sveta. Vedci sa nazdávajú, že ich veľkosť a robustnosť môže byť dôvodom, prečo sa stal súčasťou potravy Natúfienov, obyvateľov Levanty, pred pätnásťtisíc rokmi, ako zistili nedávne archeologické výskumy v Izraeli.

„Tento projekt bol pre mňa výnimočný. Slepúchovce sú úžasné a v mnohých ohľadoch jedinečné tvory. Nový taxón podporuje zatiaľ nie dobre vysvetlenú otázku vysokého počtu unikátnych živočíchov Levanty. Vďaka výskytu slepúchovcov mi tento výskum umožnil prepojiť všetky hlavné regióny, ktorými sa v súčasnosti zaoberám – Balkán, Blízky východ a strednú Áziu,“ hovorí zoológ Daniel Jablonski.

Definovanie taxonomického statusu živočíchov a rastlín umožňuje ďalší výskum, ale aj ich náležitú ochranu.

Zdroj: Tlačová správa Univerzity Komenského, DOI: 10.3897/vz.71.e60800

(MAT)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.