Ľudský respiračný syncyciálny vírus vytvára s vírusom chrípky typu A hybridný patogén schopný obísť našu imunitnú odpoveď.
Koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19. Zdroj: iStockphoto
Nový typ vírusu objavili vedci náhodou. Ich prvotným zámerom bolo skúmať koinfekcie, keď dochádza k napadnutiu organizmu viacerými vírusmi v tom istom čase. Na svoj experiment použili vzorku ľudských pľúcnych buniek, ktoré zámerne nakazili oboma zmieňovanými vírusmi.
Namiesto koinfekcie však sledovali, ako dva typy vírusov vytvorili nový druh, ktorý pod mikroskopom pripomína palmový strom. Okrem netradičného tvaru vedci opísali schopnosť hybridného patogénu infikovať nové bunky a to aj za prítomnosti chrípkových protilátok.
Nič také predtým nevideli
„Takýto druh hybridného vírusu nebol nikdy predtým opísaný,“ povedal pre webový portál The Guardian1 člen výskumného tímu a virológ Pablo R. Murcia. Podľa jeho slov ide o vírusy z dvoch kompletne odlišných čeľadí, ktoré dokázali spojiť svoje vnútorné genetické informácie i vonkajšie proteíny. Týmto spôsobom vytvorili nový typ virálneho patogénu. Výsledky výskumu publikoval vedecký časopis Nature Microbiology2.
Murcia prirovnáva fungovanie hybridného patogénu k trójskemu koňovi. Ak napadnutý organizmus produkuje protilátky, ktoré by bežne zamedzili prístup vírusu chrípky typu A do hostiteľskej bunky, tak jeho hybridná verzia jednoducho použije na vstup vonkajšie proteíny získané z druhého vírusu.
Oklamanie imunitného systému pritom nie je jedinou výhodou, ktorú vírusom hybridné spojenie poskytuje. Kým vírus chrípky typu A väčšinou napáda bunky nosa, hrdla a priedušnicu, ľudský respiračný syncyciálny vírus je zas aktívnejší v pľúcach. Spojenie síl im tak umožňuje infikovať väčšiu škálu buniek dýchacej sústavy.
Hybrid pod mikroskopom. Spojenie jeho vnútornej genetickej výbavy a externých proteínov štruktúrou pripomína tvar palmy. Zdroj: Nature
Dopad na ľudské zdravie
Vzorky pľúcnych buniek vedci testovali v dvoch modeloch. V prvom boli bunky oddelené jedna od druhej. V druhom ich navrstvili na seba, aby čo najviac pripomínali skutočné tkanivo v ľudských pľúcach. Hybridný patogén infikoval bunky v oboch prípadoch. Virológovia preto očakávajú, že sa nový typ hybridného vírusu môže vyskytnúť aj v bežnej populácii.
Ak dôjde k takejto infekcii, pacientom môže podľa Dr. Stephena Griffina z univerzity v Leeds hroziť závažnejší a v niektorých prípadoch fatálny priebeh pľúcnej infekcie, ktorú označil názvom vírusová pneumónia. Zároveň dodáva, že definitívne to vedci môžu potvrdiť alebo vyvrátiť až ďalším výskumom.
A presne o to sa tím Pabla R. Murciu pokúša. Ďalším krokom vedcov je namiesto buniek pozorovať správanie vírusov priamo u koinfikovaných pacientov.
Za cieľ si tiež stanovili zistiť, či k hybridizácii dochádza len medzi ľudským respiračným syncyciálnym vírusom a vírusom chrípky typu A alebo sú v hre aj ďalšie typy vírusov. „Očakávam skôr druhú možnosť,“ hovorí Murcia v rozhovore. Na záver sa vyjadruje: „Podľa mňa je toto len začiatkom veľmi dlhej cesty, ktorá bude, dúfam, plná zaujímavých objavov.“
