Ide o oblasti, ktoré pravdepodobne súvisia s vizuálnymi, akustickými a emocionálnymi schopnosťami budúcich matiek.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Tehotenstvo so sebou prináša hormonálne aj fyziologické zmeny v tele ženy. Ako ovplyvňujú hormonálne zmeny mozog tehotných žien? Mnohé ženy sa v tehotenstve a niekedy aj krátko po pôrode sťažujú na zábudlivosť a zhoršenú pamäť. V angličtine existuje pre tento stav výstižný termín baby brain (doslovne bábätkovský mozog).
Zatiaľ však nebolo dostatočne preskúmané, k akým zmenám dochádza v mozgu budúcich matiek. Doteraz sa totiž mozog žien skúmal pred otehotnením a po pôrode, nie však v priebehu tehotenstva, keď telo ženy prechádza veľkými zmenami.
S cieľom zistiť, ako tehotenstvo ovplyvňuje ženský mozog, vytvorili vedci z laboratória profesorky Emily Jacobsovej z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare prvú mapu ľudského mozgu počas tehotenstva. Z dôvodu výskumu sledovali jednu tehotnú ženu a priebežne skenovali jej mozog. Začali už pred otehotnením a pokračovali ešte dva roky po pôrode. Výsledky výskumu, ktoré naznačujú, že mozog je schopný úžasnej neuroplasticity aj v dospelosti, zhrnuli v štúdii, uverejnenej v časopise Nature.
Zmeny v sivej a bielej hmote mozgu
Údaje získané v spolupráci s tímom Elizabeth Chrastilovej z Kalifornskej univerzity v Irvine odhalili zmeny v sivej a bielej hmote mozgu tehotnej. Využitím magnetickej rezonancie (MRT), modernej vyšetrovacej zobrazovacej metódy v medicíne, sa vedcom podarilo zachytiť dynamické zmeny na mozgu 38-ročnej prvorodičky.
Vedci začali prvorodičku sledovať už 3 týždne pred otehotnením. Presný termín počatia zistili na základe krvných testov. Do pôrodu podstúpila žena ďalších 15 vyšetrení magnetickou rezonanciou, ktoré ukázali výrazné zmeny na jej mozgu.
Záznamy tehotnej následne porovnávali so záznamami ďalších ôsmich kontrolných osôb. Laura Pritschetová, hlavná autorka štúdie, uviedla, že „cieľom bolo vyplniť medzeru a pochopiť neurobiologické zmeny, ku ktorým dochádza počas samotného tehotenstva“.
Sivá hmota sa zmenšuje
Počas prvých ôsmich týždňov tehotenstva vedci pozorovali výrazný úbytok sivej hmoty v určitých oblastiach mozgu. Napríklad sa zmenšila oblasť mozgu, ktorá sa aktivuje, keď nás niečo mimoriadne zaujíma a vedome venujeme pozornosť konkrétnej téme. Zmenšila sa aj ventrálna sieť, ktorá je stimulovaná vonkajšími podnetmi, napríklad hlasným výkrikom. Zároveň sa zmenšila i hrúbka mozgovej kôry v týchto oblastiach. Uvedené zmeny súvisia s vyššou produkciou ženských pohlavných hormónov estradiolu a progesterónu počas tehotenstva.
Naproti tomu iné oblasti, ako sú napríklad sieť štandardného režimu (sieť pokojového stavu), limbický systém, ktorý je zodpovedný za spracovanie emócií, a periférna vizuálna sieť, sa nezmenili alebo sa menili oveľa pomalšie. Aj hrúbka mozgovej kôry v týchto troch oblastiach zostala takmer nezmenená.
Biela hmota sa zväčšila
Sivá hmota sa teda vo viacerých oblastiach mozgu zmenšila. Pri bielej mozgovej hmote, naopak, vedci pozorovali výrazný nárast, ktorý bol najväčší v období druhého trimestra.
Biela hmota je nevyhnutná na prenos signálov medzi jednotlivými oblasťami mozgu. Táto zmena bola priamo závislá aj od zvyšujúcej sa koncentrácie hormónov estradiolu a progesterónu počas tehotenstva.
Ďalšie skenovanie mozgu dva mesiace po pôrode ukázalo, že biela hmota sa v tomto čase vrátila približne na hodnoty, ktoré tím nameral pred začiatkom tehotenstva. Niektoré zmeny v sivej hmote však pretrvávali ešte dva roky po pôrode, ako zistil výskumný tím z ďalších šiestich zobrazení mozgu magnetickou rezonanciou počas tohto obdobia.
Prínos pre matku aj dieťa
Autorka štúdie predpokladá, že zaznamenané zmeny na mozgu počas tehotenstva prispievajú k lepšiemu prepojeniu určitých oblastí mozgu.
Pravdepodobne to príroda zariadila tak, aby sa posilnili vizuálne, akustické a emocionálne schopnosti matky. Vďaka tomu dokáže čerstvá mamička bezprostredne po pôrode veľmi rýchlo identifikovať a správne interpretovať určité signály novorodenca, ako sú mrnkanie, plač a kopanie.
Pre lepšie pochopenie zmien v mozgu a ich vplyvu na rodičovské správanie a duševné zdravie žien počas tehotenstva a v období okolo pôrodu sú však potrebné ďalšie štúdie s väčším počtom pokusných osôb, zdôrazňuje výskumný tím.
Zdroj: ScienceDaily, science.ORF.at
(zh)
