Českí vedci objavili vzácnu skamenelinu náhodou v internetovom obchode pre zberateľov.
Pár termitov v jantári. Dvojica termitov E. affinis bola pred takmer 40 miliónmi rokov uväznená v živici a dodnes sa zachovala ako fosília v baltskom jantári. Foto: Aleš Buček, BC AV SR
Vedci našli v treťohornom baltskom jantári dôkazy, že nielen vzhľad hmyzu, ale aj jeho správanie je konzervované desiatky miliónov rokov. Približne pred 40 miliónmi rokov sa pár druhu termitov Electrotermes affinis práve venoval pytačkám, keď uviazol v lepkavej živici stromu a navždy zostal uväznený v skamenenom jantári.
Táto dodnes jediná známa fosília páru termitov poskytla vedcom z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky (BC AV ČR) a Okinawského inštitútu vedy a technológie (OIST) v Japonsku jedinečnú príležitosť analyzovať správanie pri párení už vyhynutého hmyzu. Svoje poznatky teraz publikovali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Našli ju na internete
Vzácnu skamenelinu objavil úplnou náhodou Aleš Buček z Entomologického ústavu BC AV ČR v internetovom obchode pre zberateľov a okamžite rozpoznal jej vedeckú hodnotu. „Fosílie termitov sú celkom bežné, ale tento kus bol unikátny, pretože obsahuje pár. Videl som stovky jantárov s termitmi, ale nikdy v nich nebola dvojica,“ vysvetľuje.
Vedecký tím detailne nasnímal jantár pomocou röntgenovej mikrotomografie. „Určenie druhu nebolo vôbec jednoduché, pretože pred poznávacími znakmi tiel termitov boli bubliny,“ spomenul Simon Hellemans, postdoktorand z OIST. Skenovanie odhalilo nielen to, že ide o druh Electrotermes affinis, no i to, že uväznené jedince ležiace pri sebe sú samec a samica, pričom samica sa ústnou časťou dotýka konca zadočka samca.
Táto detailná snímka skamenených termitov ukazuje paralelnú pozíciu dvoch jedincov, zaliatych v jantári. Väčšia samica (vľavo) sa stále dotýka menšieho samca (vpravo). Foto: Aleš Buček, BC AV SR
Pri párení vykonávajú tandemový beh
Uvedený výjav zo života termitov výskumníci dobre poznali, pretože ho mnohokrát pozorovali pri súčasných termitoch, ktoré počas párenia vykonávajú tzv. tandemový beh. To sú koordinované pohyby, keď sa pri behu jeden partner ústnym ústrojenstvom dotýka zadočka druhého, aby sa pri hľadaní budúceho hniezda udržali pohromade.
Na fosílii však bola nápadná nezvyčajná pozícia páru v jantári. Namiesto toho, aby samec a samica ležali za sebou, boli vedľa seba. „Zamerali sme sa na to, ako fosílie vznikajú a ako sa mení správanie počas smrti hmyzu,“ vysvetľuje Nobuaki Mizumoto, ktorý v súčasnej dobe pôsobí na Auburn University v USA.
Konzervácia v živici totiž nie je okamžitá, obvyklé správanie hmyzu pri párení sa preruší a ich pozícia sa počas obalenia lepkavou hmotou mení. Svoju hypotézu, že posun polohy termitov spôsobili sily pri vzniku jantáru, vedci testovali v laboratóriu.
Navždy prilepené
Ich pokusy s páriacimi sa termitími pármi za pomoci využitia kamerového systému a automatickej analýzy videonahrávok ukázali, že aj keď vedúci jedinec páru uviazne na lepkavom povrchu, druhý neutečie ani neopustí svojho partnera, ale nasleduje ho a sám sa tiež prilepí v pozícii veľmi podobnej páru zvečnenému v jantári.
„Ak pár stretne predátora, väčšinou utečie, no na lepkavom povrchu si pravdepodobne neuvedomuje nebezpečenstvo a uviazne,“ vysvetľuje doktor Mizumoto.
Vďaka nevšednému prístupu prostredníctvom rekonštrukcie procesu uviaznutia v živici mohli vedci popísať správanie vyhynutého druhu s novou presnosťou. „Skameneliny môžu byť najlepším dôkazom a priamym oknom do minulosti,“ dodáva Aleš Buček.
Zdroj: Biologické centrum AV ČR
(JM)
