Kvalita mäsa na pultoch verzus kvalita farmárskeho mäsa. Aj to je jedna z tém filmov a diskusii, ktoré si od 1. októbra môžete pozrieť a vypočuť v rámci tohtoročného filmového festivalu Agrofilm. Ten potrvá až do 6. októbra 2018 a je naň prihlásených 91 filmov z 24 krajín, pričom projekcie sa konajú na 9 miestach. Premietanie začalo v Kongresovej sále Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) v Lužiankach pri Nitre. Tak ako po minulé roky je súčasťou festivalu interaktívne Diskusné fórum spojené s premietaním filmov na tému Farmárske potraviny na slovenský stôl.
Európska legislatíva stanovila, že čerstvé mäso je i mäso balené vo vákuovom balení alebo v riadenej atmosfére. Aj vďaka tomu sa na našom trhu objavujú prebytky pochybnej kvality zo zahraničia, ktoré by mali byť vyradené z predaja štátnou autoritou. No nedeje sa to. Reportáž „Kvalita mäsa“ popisuje a vysvetľuje nekvalitu mäsa a jej dôvody. „Na Slovensku sa v obchodných sieťach nachádza (podľa posledných prieskumov SPPK) 24 % baleného bravčového a hovädzieho mäsa, balená hydina je na tom lepšie (46 %). Ostatné mäso je dovážané z celého sveta. Bravčové z Českej republiky, Nemecka, Holandska, Belgicka a z Poľska. Hovädzina z Českej republiky, Poľska, Írska, ale aj Južnej Ameriky. Hydina sa dováža z Poľska, Maďarska aj Brazílie. Importované mäso neraz nacestuje tisíce kilometrov a na udržanie jeho kvality a čerstvosti dodávatelia často používajú rôzne ,´tajné´ praktiky. Preto je kvalita dovážaného mäsa často diskutovanou témou. Netvrdím, že všetko dovezené mäso je nekvalitné, len nie je určite najčerstvejšie a nemáme záruku, že sa počas prepravy tisíce kilometrov dodržal chladiarensky reťazec. Teda, či mäso bolo neustále v požadovanej teplote, či nebolo rozmrazené a opätovne zmrazené… Druhou stránkou je otázka environmentálnej záťaže – zníženie uhlíkovej stopy, pretože je to veľmi závažná téma dnešnej doby. Slovenské mäso určite neprispieva k enormnému zvýšeniu uhlíkovej stopy. Slovenské mäso pochádza zo slovenských chovov, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou, zvieratá sú chované výlučne zdravým krmivom, ktoré je neustále kontrolované, nepoužívame stimulátory rastu svalovej hmoty, ktoré sú napríklad povolené v krajinách Južnej Ameriky. Všetky zvieratá sú evidované, čo umožňuje spätnú vysledovateľnosť každého kúska mäsa až k samotnému chovu. Doma máme určite kvalitnú hydinu, bravčové, ryby, divinu, hovädzinu, jahňacinu. V spracovaní hovädzieho mäsa máme trošku medzeru v oblasti zrenia. Hovädzie mäso potrebuje viac času, aby nadobudlo svoje požadované kulinárske vlastnosti, musí zrieť pri určitých špeciálnych podmienkach minimálne 10 – 14 dní. Často sa stáva, že hovädzie mäso sa do predaja dostane na 2. – 3. deň po zabití, a práve v tomto období je mäso ešte tuhé, tvrdé, nepoddajné. Spotrebiteľ je potom často sklamaný z kvality. Našťastie sú na Slovensku zanietení chovatelia, spracovatelia, ktorí nechávajú hovädzinu vyzrieť a až tak ju predávajú,“ vysvetľuje Ing. Martina Gondeková, PhD. z Odboru systémov chovu, šľachtenia a kvality produktov Výskumného ústavu živočíšnej výroby, NPPC.
Kvalita mäsa, podľa nej, závisí od rôznych faktorov. V prvom rade je to spôsob a systém chovu zvierat. Do toho spadá krmivo, pohoda – welfare zvierat, prístup k vode, dostatok životného priestoru, aj pohyb. Dôležité je aj samotné plemeno zvierat. Ďalej je veľmi dôležitá samotná preprava na bitúnok, ustajnenie pred porážkou, či zviera neprežíva stres, pretože to sa môže prejaviť na kvalite mäsa. U bravčového je to vada mäsa PSE (angl. skratky – bledé, mäkké, vodnaté) a u hovädziny je to DFD mäso (tvrdé, suché, tmavé). Toto mäso je zdravotne nezávadné, len má tieto kvalitatívne vady. Ďalej je veľmi dôležité dodržanie chladiarenského reťazca, až kým sa mäso nedostane k samotnému spotrebiteľovi.
Je kvalita slovenského mäsa porovnateľná so zahraničným a je vôbec pôvod mäsa 
tak dôležitý? Nie sú skôr dôležitejšie podmienky chovu a následného spracovania mäsa? „Kvalita nášho mäsa je porovnateľná a v niektorých prípadoch je vyššia ako mäsa dovážaného. Dôležité sú však všetky spomínané faktory. Ťažko povedať, ktoré viac alebo menej. Krajina pôvodu znamená narodené, chované aj zabité. Takže to spolu súvisí. Spracované už môže byť mäso inde (viď obrázky), no stále je to ten istý výrobok. Zviera môže byť napríklad narodené, chované, porazené a porciované v Argentíne, ale oválna pečiatka je PL. Prečo? Lebo do Poľska prišlo mäso pravdepodobne v štvrťkách, polkách alebo väčšie časti jatočného tela, následne bolo mäso rozporciované a zabalené. Kto mal mäso posledný v ruke, ten dal pečiatku. To odkiaľ mäso je, súvisí aj s jeho kvalitou, je preto dôležité odkiaľ mäso pochádza,“ zdôrazňuje Ing. Gondeková, PhD.
Ďalším z festivalových filmov, ktorý sa taktiež venuje kvalite mäsa je „Farmárske bravčové“. Na trhu totiž bežne kupujeme, najmä z dovozu, nekvalitné vodnaté, svetlé bravčové mäso, ktoré kedysi smelo ísť iba do výrobkov. Reportáž prináša porovnávací test prípravy bravčového mäsa z dovozu a z farmy. Diváci sa dozvedia aký je rozdiel v kvalite bravčového, ktoré nie je vyprodukované v rýchlovýkrme v porovnaní s tým, čo bežne kupujeme v obchodoch. Podľa odborníkov sú pritom kapacity slovenských chovateľov ošípaných dostatočné na to, aby sme konzumovali naše, slovenské bravčové a nie to z dovozu. „Na Slovensku sú kapacity na to, aby bola pri úrovni spotreby bravčoviny približne 31 kg na osobu a rok dosiahnutá sebestačnosť. Pod kapacitou máme na mysli nasledovné faktory:
- ustajňovacie priestory pre ošípané
- technologické vybavenie chovov
- manažment chovu (dostatok kvalifikovaného riadiaceho a pracovného personálu)
- dostatok krmív a komponentov na kŕmenie ošípaných
- kapacity na porážku a spracovanie
Jedným z faktorov, ktorý by mohol oddialiť dosiahnutie sebestačnosti je počet prasníc na Slovensku (momentálne okolo 34 tisíc), avšak rýchly obrátkový cyklus a reprodukcia ošípaných (počet dní od pripustenia prasnice po porážku potomstva – výkrmovej jatočnej ošípanej je asi 9 mesiacov) čiastočne eliminuje aj tento hendikep. Na dosiahnutie sebestačnosti by sme potrebovali chovať okolo 75 tisíc prasníc. Ďalším dôležitým faktorom je cenová realizácia jatočných ošípaných. Pri súčasných cenách krmív (ktoré sa podieľajú vo výkrme 70 % nákladov) nie je možné dosahovať trvalo kladnú rentabilitu chovu ošípaných,“ sumarizuje Ing. Peter Demo, PhD. z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Nitra, ktoré je organizátorom filmového festivalu Agrofilm.
*****************************
Už 34. ročník Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm je sviatkom pre poľnohospodárov, drobných farmárov, výskumníkov, potravinárov a samozrejme filmárov. Divákom prístupnou formou približuje špecifické témy poľnohospodárstva, potravinárstva, ochrany prírodných zdrojov a života na vidieku. Organizátor festivalu Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Nitra – Výskumný ústav živočíšnej výroby v Lužiankach pripravil pre verejnosť, ako aj pre odborné publikum zaujímavé filmové projekcie a bohatý sprievodný program. Ambasádorom festivalu je športová osobnosť Matej Tóth, ktorý považuje kvalitné potraviny za základ zdravia. Na Agrofilm 2018 je prihlásených 91 filmov z 24 krajín, medzi nimi aj z USA, Austrálie, Veľkej Británie, Ruska, Kirgizska, Iránu, Nepálu, Konga či Mongolska. Medzinárodná porota Agrofilmu už hodnotila a oceňovala z výberu 30 filmov zaradených do hlavnej súťaže. Víťazi budú slávnostne ocenení v piatok 5. 10. 2018 o 10.00 hod. v kinosále Multikina Mlyny Cinemas v Nitre. Tak ako minulé roky bude súčasťou festivalu interaktívne Diskusné fórum spojené s premietaním filmov na tému Farmárske potraviny na slovenský stôl. Uskutoční sa 3. 10. 2018 v Kongresovom centre NPPC – VÚŽV v Lužiankach. Odborné vystúpenia a diskusia budú spojené s ochutnávkou domácich poctivých potravín a v závere nebude chýbať v galérii NPPC vernisáž výstavy obrazov výtvarníčky Marty Horníkovej. Filmové projekcie budú prebiehať na 9 miestach, a to v NPPC – VÚŽV v Lužiankach, na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Technickej univerzita Zvolen, Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave, Synagóge v Brezne a samozrejme v Multikine Mlyny Cinemas v Nitre. Programy premietania filmov sú dostupné na webovej stránke filmového festivalu. Vstup je voľný.
Informácie poskytla: Nina Pastieriková, Odbor manažmentu projektov a vonkajších vzťahov, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Nitra
Odborný garant textu a fotografie poskytla: Ing. Martina Gondeková, PhD., Odbor systémov chovu, šľachtenia a kvality produktov, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Nitra
Spracovala: Andrea Devánová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Jai79/
Uverejnil: LČ