Podľa najnovších zistení majú dva a polročné deti, ktoré v každodennom živote počujú viac hovoreného slova, aj viac myelínu v mozgu.
Zdroj: iStockphoto.com
Vedci zistili, že batoľatám môže pri skorom vývoji mozgu pomáhať, keď sa s nimi ľudia častejšie rozprávajú. Výskumníci z University of East Anglia (UEA) prišli na to, že dva a polročné deti, ktoré v každodennom živote počuli viac hovoreného slova, mali v oblastiach mozgu súvisiacich s jazykom viac myelínu – lipoproteínu, ktorý zefektívňuje prenos nervových vzruchov.
Rozprávanie sa s deťmi je prospešné
Viaceré štúdie už v minulosti naznačili, že deti benefitujú z toho, keď na ne aktívne rozprávame. Preukázateľne im totiž pomáhame zlepšiť ich jazykové schopnosti a rozšíriť slovnú zásobu. V najnovšej štúdii publikovanej v časopise The Journal of Neuroscience vedci tvrdia, že prišli na súvislosť medzi tým, ako často hovoria dospelí s dieťaťom a množstvom myelínu v jeho mozgu.
„Vieme, že detské mozgy sa v prvých dvoch rokoch života vyvíjajú veľmi rýchlo, v tomto veku tvorí objem mozgu približne 80 percent objemu mozgu dospelého človeka,“ uvádza vedúci výskumu profesor John Spencer z UEA’s School of Psychology.
Model mozgu dieťaťa. Zdroj: iStockphoto.com
Sledovali rodičov doma
Autori štúdie pomocou malého nahrávacieho zariadenia zaznamenávali, v akom rozsahu hovorili rodičia doma na 87 dojčiat vo veku približne šiestich mesiacov a na 76 batoliat vo veku približne 30 mesiacov. Tím potom analyzoval celkovo 6208 hodín získaných dát a zistil, že matky, ktoré dosiahli vyššie vzdelanie, na svoje deti hovoria viac, a deti zase na oplátku vydávajú viac zvukov.
Vedci s veľkou opatrnosťou preložili deti počas spánku v ich laboratórnom zariadení do MRI prístroja, aby preskúmali množstvo myelínu v mozgu. Po skenovaní zistili, že 30-mesačné batoľatá, na ktoré sa v ich každodennom prostredí hovorilo častejšie, mali v mozgu aj viac myelínu.
„Predchádzajúce práce ukázali podobnú asociáciu u štvor- až šesťročných detí, ale naše zistenia posúvajú spojenie medzi rečou a myelínom oveľa skôr vo vývoji,“ uvádza profesor Spencer. Hoci u 6-mesačných bábätiek nebolo množstvo myelínu spojené s rečou, asociácie v prípade oboch vekových skupín boli silnejšie v pravej mozgovej hemisfére u detí matiek s vyšším vzdelaním.
Na čo slúži neurónová myelínová pošva?
Všetky naše aktivity – jedenie, chôdza, rozprávanie – sú riadené naším mozgom, centrom nervového systému. Mozog prijíma obrovské množstvo vonkajších informácií prostredníctvom piatich zmyslov, prepája ich, spracováva a následne vyhodnotí najlepšiu odozvu. Ako dokážeme všetko tak efektívne spracovať? Odpoveď spočíva v membránovej štruktúre, nazývanej myelín.
Vývoj myelínu umožnil stavovcom dosiahnuť efektívny nervový systém napriek väčšej veľkosti tela. Myelín je hlavnou zložkou obalu takzvanej myelínovej pošvy, ktorá sa obtáča okolo axónov neurónov a vzniká už v prenatálnom období, čiže ešte v maternici matky. Je jednou zo základných zložiek bielej hmoty mozgu a miechy, vďaka čomu má i typické biele sfarbenie. Myelínová pošva funguje ako izolant, neobopína však celé vlákno, sú medzi ňou zárezy. Čím je vlákno silnejšie, tým sú myelínové segmenty medzi zárezmi dlhšie, čo urýchľuje vedenie vzruchu.
Zdroj: Nature, UEA UK, CT24, wikipedia
(JM)
