Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Posledná úloha splnená

VEDA NA DOSAH

včela; ilustračné foto: Pixabay.com

Tento rok si pripomíname 100 rokov organizovaného včelárstva na Slovensku. Vtedajší včelári stanovili štyri hlavné úlohy: zriadiť ústredie včelárov, vydávať včelársky časopis, zriadiť fabriku na výrobu včelárskeho náradia a sledovať včeliu pastvu. Posledná úloha sa podarila zrealizovať až teraz a práve o nej sme sa rozprávali s Ing. Martinom Zápotockým z Katedry plánovania lesných zdrojov a informatiky Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

REDAKCIA QUARK: Je známe, že včely a včelárstvo sú pre človeka nesmierne dôležité. Mohli by ste priblížiť, prečo je dôležité sledovať včeliu pastvu? 

M. ZÁPOTOCKÝ: Včelári na Slovensku majú k dispozícií bohaté a rozmanité zdroje včelej pastvy, pričom sa využíva asi len 30 %. Včelárstvo zohráva kľúčovú úlohu predovšetkým v opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, bobuľovín a lesných kultúr. Okrem poľnohospodárskych plodín poskytuje včeliu znášku aj lesné prostredie. Les bol pôvodným a ešte je jedným z najvhodnejších prostredí pre chov včiel, a to vďaka bohatým zdrojom peľu, nektáru a medovice. V lesoch sa s výskytom včiel zvyšuje množstvo semien buka, duba, lipy, javora či agátu. Prítomnosť včiel je potrebná aj pre vývin lesných plodín, ako sú čučoriedky, brusnice, černice, maliny a jahody.

REDAKCIA QUARK: Čo všetko je potrebné zohľadniť pri kočovaní za lesnou včelou pastvou?

M. ZÁPOTOCKÝ: Okrem zastúpenia včelársky významných rastlín v blízkosti stanovišťa včelstiev je dôležité poznať čas ich kvitnutia, či je v danej lokalite znáška, prípadne jej potenciál. Ďalej ide prevažne o aktuálny výskyt chorôb, nadmorskú výšku, reliéf a mikroklimatické charakteristiky stanovišťa či kvalitu prístupovej cesty.

Toto všetko vytvára príležitosť na mapovanie vhodných stanovíšť lesnej včelej pastvy pre kočovný spôsob chovu včiel.

včely; ilustračné foto: Pixabay.com

REDAKCIA QUARK: Hovoríme vlastne o vytvorení akýchsi včelárskych máp…

M. ZÁPOTOCKÝ: Včelárske mapy sú sprístupnené už nejaký čas. Teraz však prichádza dlho očakávaná nová verzia mapovej aplikácie, ktorá vznikla vďaka nesmiernemu nadšeniu a modernej informačnej technike. Partia nadšencov z našej katedry sprístupnila nový Digitálny atlas lesnej včelej pastvy Slovenska. Zmapoval sa potenciál včelej lesnej pastvy na Slovensku a do máp sa pridali informácie dôležité pre včelárov a zaujímavé pre ostatných. Kombináciou webových a geoinformačných technológií vznikol zaujímavý spôsob poskytovania priestorových informácií, ktoré sa využívajú vo včelárskej praxi, výskume a vo výučbe.

REDAKCIA QUARK: Odkiaľ ste pri tvorbe Atlasu čerpali informácie?

M. ZÁPOTOCKÝ: Údaje sa zhromažďovali z niekoľkých zdrojov. Tým hlavným je geografická databáza lesných porastov, ktorú poskytlo Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Databáza okrem hraníc porastov obsahuje aj informácie o drevinách a ich zastúpeniach. Použila sa pri tvorbe mapových vrstiev včelársky významných drevín. Ide o mapové vrstvy zastúpení agátov, borovíc, dubov, jedlí, javorov, líp, smrekovcov a smrekov. Ostatné listnáče, ako aj vysokohorské ihličnaté druhy boli zoskupené v samostatných vrstvách.

Väčšina mapových vrstiev Atlasu však pochádza z verejne dostupných mapových služieb viacerých inštitúcií, ktoré poskytujú priestorové údaje Slovenska. Tými hlavnými sú aktuálna ortofotomozaika s vysokým rozlíšením, krajinná pokrývka, polohopis územia, katastrálna mapa, lesné cesty, lesné typy, regionálne územné systémy ekologickej stability alebo chránené územia. Zároveň sa vizualizovali počty ovocných sadov po okresoch, ktoré poskytuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Zaujímavou vrstvou Atlasu je zobrazenie vhodnosti prostredia pre výskyt medveďa hnedého.

 

Ing. Martin Zápotocký pôsobí na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene ako interný doktorand. Zaoberá sa aplikáciou geografických informačných systémov v oblastiach lesníckeho výskumu, výučby a praxe. Je autorom niekoľkých webových aplikácií a interaktívnych máp nachádzajúcich sa na mapovom portáli http://mapy.tuzvo.sk.

 

Rozhovor pripravila redakcia Quark

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

Rozhovor o novej včelárskej mape, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 07/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky