Liečivé vlastnosti nátržníka vzpriameného boli vysoko cenené už v stredoveku, keďže išlo o jediný liek na úplavicu.
Nátržník vzpriamený (Potentilla erecta) je trváca bylina patriaca k eurosibírskym druhom. Zdroj: I. Šalamon
Droga nátržníka vzpriameného sa vyznačuje vysokým obsahom trieslovín. Ide o hodnotný prostriedok so sťahujúcimi účinkami. Oddávna sa používal vnútorne pri nešpecifických akútnych hnačkách.
Ruská bylina a tradícia
Rastlina bola populárna najmä medzi ruským ľudom, o čom rozpráva jedna z epických hrdinských básní, ktorú v tomto kontexte označujem bylina (rus. были́на). V nej sa hovorí, že bohatier Iľja Muromec pred hrdinskými bitkami v húštine našiel nátržník, pričom vdýchol vôňu jej korienkov (podzemkov) a pocítil v sebe nesmiernu silu. S takouto výbavou sa mohol postaviť Slávikovi lúpežníkovi – bytosti s ľudskými aj vtáčími rysmi, ktorý v lese napádal pocestných a zabíjal ich silným hvizdom.
V obsahu byliny sa hovorí: „Prišiel raz Iľja Muromec do temných lesov neďaleko Brianska. Zbadal pred sebou čosi nevídané. Vedľa seba stálo deväť mohutných dubov, čo vrcholcami nebeské oblaky podopierali. Všade vôkol pusto, nikde ani vtáčika-letáčika, všetko živé z týchto strašných miest zutekalo pred zloduchom, čo má milé, vôbec nie zbojnícke meno Slávik. Ten tu medzi košatými dubmi striehne, ukrytý pred ľudským zrakom. A keď Iľja prišiel až pod jeho samé hniezdo, Slávik lúpežník všetkou silou zahvízdal, chtiac ho usmrtiť. Bohatier položil kalenú strelu na svoj tuhý luk a pustil ju na hniezdo Slávikovo. Vystrelil mu pravé oko a lúpežník sa zvalil na zem ako ovsený snop. Iľja ho pevne priviazal k svojmu oceľovému strmeňu. V jednu nedeľu, bolo práve po obednej pobožnosti, prišiel do Kyjeva k milostivému kniežaťu Vladimírovi. Slniečko, knieža! Práve preto som sa na ceste zdržal, lebo som poriadok so Slávikom zbojníkom robil. A samého Slávika som priviezol na tvoj slávny dvor k sedlu priviazaného.“
Na doplnenie treba uviesť, že Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (960 – 1015) bol kniežaťom Kyjevskej Rusi a iniciátorom jej pokrstenia.
História
Použitie podzemkov nátržníka pri horúčke a žltačke opisujú vo svojich dielach lekári, lekárnici a botanici ako Teofrastos z Eresu (372 pred n. l. – 287 pred n. l.), Plínius Starší (23 – 79), Pedanius Discorideus (40 – 90) a Claudius Galénos (129 – 199). Na zámeny s inými druhmi nátržníkov však upozornil až anglický lekár a sociálny reformátor James Parkinson (1755 – 1824). Vychádzal predovšetkým z ich použitia na rôzne zdravotné problémy predovšetkým pri sociálne slabých občanoch anglického Londýna.
V stredoveku boli liečivé vlastnosti nátržníka vzpriameného vysoko cenené, pretože to bol jediný liek na úplavicu. Je dôležité vedieť, že úplavica (dyzentéria alebo červienka) je súhrnné označenie pre zápalové ochorenia čreva, najmä hrubého, spôsobené baktériami, vírusmi, prvokmi, červami alebo chemickými látkami. Prejavuje sa hnačkou, bolesťami brucha a tráviacimi kŕčmi. Herbáre z tohto obdobia uvádzajú túto rastlinu pod názvom „krvavý koreň“, a to najmä pre jeho schopnosť farbenia koží a látok dočervena.
Vľavo ilustrácia nátržníka vzpriameného (Potentilla erecta) z knihy Flora von Deutschland, Österreich und der Schweiz (1885) prof. Dr. Otta Wilhelma Thomého. Vpravo rastlina nátržník vzpriamený. Zdroj: (vľavo) Wikimedia Commons/www.biolib.de; (vpravo) Wikimedia Commons
Pozrite si
Etymológia
Vedecký (latinský) názov potentilla sa pôvodne používal v staroveku iba pre nátržník husí (Potentilla anserina L.). Druhové epiteton erecta pochádza zo slov erectus (vzpriamený) a erigere (dvíhať a umiestňovať sa). Systematici v botanike ho zaviedli, lebo rastlina má vzpriamené stonky.
Oficiálny názov drogy je Rhizoma tormentillae, pričom sa tu zvýrazňuje latinské slovo tormentilla pochádzajúce zo slova tormina alebo jeho zdrobneniny tormentina, ktoré znamená bolesť brucha, koliku a v stredoveku úplavicu. Epiteton je priradené práve k tomuto rastlinnému druhu pre jeho široké použitie na tieto účely. Okrem toho sa bylina používala aj zvonka – na oplachovanie, liečenie popálenín, mokvajúcich ekzémov a iných kožných lézií.
Morfológia
Nátržník vzpriamený (Potentilla erecta L. Räusch) je trváca bylina s 0,2 až 0,4 metra dlhými, vzpriamenými alebo výstupovými, nezakoreňujúcimi sa, slabo rozkonárenými a roztrúsenými chlpatými stonkami.
Rastliny majú striedavé, dlaňovito zložené, stopkaté, hore sediace listy. Vyrastajú z hrubého, rýľovitého a drevnatého podzemku, ktorý býva čiernohnedej farby. Päť- až trojpočetné dlaňovité a zložené listy sa skladajú zo sediacich, podlhovasto kopijovitých, hrubo a končisto zúbkatých lístkov.
Stonkové listy majú nápadné prilístky. Pazušné, jednotlivé kvety majú dlhé stopky. Sú pravidelné a obojpohlavné. Majú kalíšok a kalich, žltú štvorlupienkovú korunu, mnoho tyčiniek na obyčajne holom lôžku. Plody sú nažky.
Kvet nátržníka vzpriameného je štvorpočetný a má asi 10 milimetrov. Na obrázku ho vidíme z viacerých pohľadov. Zdroj: Wikimedia Commons
Výskyt
Nátržník vzpriamený patrí k eurosibírskym druhom. Nachádzame ho vo všetkých pásmach našich zemepisných šírok – na lúkach, v lesných zárastoch, na rúbaniskách aj na vrchoch.
Viaže sa na kremičité pôdy. Rastie na vlhkých piesočnatých, piesočnato-hlinitých, hlinitých a rašelinových pôdach. V severnej časti svojho rozsahu – v tundre a lesnej tundre – sa nachádza pozdĺž brehov riek, potokov a na okraji močiarov.
Z včelárskeho hľadiska je veľmi cenený pre obsah medoviny a značné množstvo peľu. V európskej časti Ruska rastie od pobrežia Barentsovho mora po stepnú zónu, vstupuje do lesov južnej tajgy a lesostepí západnej Sibíri, rastie aj v horských pásoch Veľkého a Malého Kaukazu. Tento druh nájdeme i v Bielorusku a na Ukrajine.
Porast nátržníka vzpriameného v prírode. Zdroj: I. Šalamon
Zber, sušenie a uskladnenie
Nátržník vzpriamený kvitne v máji až októbri. Ešte raz je potrebné upozorniť, že žlté kvety na rozdiel od iných druhov nátržníkov sú štvorpočetné a asi 10 milimetrov veľké.
Predmetom zberu sú podzemky dokonale zbavené koreňov. Vykopávajú sa z dvoj- až trojročných rastlín na jeseň, v októbri, alebo skoro na jar, v marci. Zberáme len podzemky, ktoré sú valcovité, hľuzovité, tvrdé, nerovnomerne drsné, s mnohými jamkami vytvorenými opadaním tenkých korienkov. Mali by byť 40 až 50 milimetrov dlhé a 10 až 30 milimetrov hrubé. V hornej časti môžu byť rozšírené.
Odstránime zvyšky hliny, nadzemné časti, drobné korienky. Umyjeme ich, hrubšie rozrežeme a dáme na vzdušné miesto. Čerstvý podzemok nátržníka sa pri narezaní sfarbuje do krvavočervena. Sušený je tmavohnedočervený so žltastými jazvami po koreňoch.
Rastlinný materiál sa suší v tieni, prípadne v sušiarni pri teplotách do 45 stupňov Celzia. Správne usušená droga (Rhizoma tormentillae) je zvonku tmavohnedá a zvnútra červenkastá. Skladujeme ju na tmavom, vzdušnom a suchom mieste. Materiál sa ďalej nezaparuje, nedrobí, suché podzemky sú veľmi tvrdé a na lome červenkasté až červenofialové. Droga má pomer zosušenia asi 3 : 1. Skladuje sa na suchých miestach v dobre zatvorených nádobách. Nemá pach a chutí silne zvieravo a sťahujúco. Na homeopatické účely sa používa čerstvý podzemok.
Usušená droga z podzemku nátržníka vzpriameného. Zdroj: Wikimedia Commons
Aktívne látky
Farmakologické vlastnosti nátržníka vzpriameného závisia od biologicky aktívnych látok obsiahnutých v rastline. Podzemky obsahujú až 30 percent trieslovín. Sú to tormentilové triesloviny, ktoré sa skladajú prevažne z katechínov. Tieto hydrolyzujú, skladovaním sa vytvárajú neúčinné flobafény (tormentilová červeň) a odštepuje sa glukóza.
Tormentozid (rosamultin). Zdroj: I. Šalamon
Ďalej je tu 6 percent glykozidu tormentilín a triterpenoidy: kyselina chinovová, tormentozid (rosamultin); živice, kryštalický ester tormentolu; fenolové kyseliny: galová, chinová, ellagová, kávová, n-kumarová, protokatechuová, flavonoidy (kaempferol), fenoly (fluoroglucinol, pyrokatechín, pyrogallol); katechín, vosk, guma, škrob, 29 makro- a mikroprvkov (Ca > S > Mg > K > Sn > I > P > Ba > Al > Zn > Mn > Fe > Sr > Si > Ag > Cr > Ni > Cu > Pb >V > Se > Ti > Cd > Ge > Na > Mo > Co > As > Bi).
Fytoterapia a iné využitie
Droga (Rhizoma tormentillae) pôsobí ako mohutné adstringencium, prírodná látka so sťahujúcim účinkom, a účinkuje proti hnačkám, úplavici a krvácaniam každého druhu (črevnému, žalúdočnému, pri silnej menštruácii a podobne). Dávkuje sa 0,5 až 3 gramy viac ráz denne na odvar, prípadne vo forme práškovej drogy (3- až 4-krát denne na hrot noža). Prášok z podzemku sa dáva aj do zubných pást. Tu napomáha pri zápalových procesoch v ústnej dutine – stomatitíde, faryngitíde a aftách (pľuzgieriky miskovitého tvaru s bielym alebo žltkastým povlakom na povrchu jazyka alebo na ďasnách).
Droga slúži v ľudovej medicíne vo forme odvarov aj proti kĺbovému reumatizmu, na obklady alebo ako zložka mastí na mokvavé vyrážky, na popraskané ruky alebo pery. Technická aplikácia je známa ako farbiaci prostriedok koží načerveno, trieslo na kože a prísada pri výrobe atramentov. Uplatňuje sa aj vo veterinárnej medicíne.
Známy nemecký kňaz a liečiteľ Sebastian Kneipp (1821 – 1897) odporúčal odvar z koreňa nátržníka (z 10 gramov na 1 liter vody) osobitne pri vracaní krvi. Najprv sa mala užívať plná polievková lyžica odvaru každých 20 minút, potom každú hodinu a po odznení nepriaznivého stavu už len 2- až 3-krát denne. Rovnako ho využíval pri svojich pacientoch aj na vyčistenie pľúc, pečene a proti žltačke. V takom prípade sa má koreň variť vo vode s vínom. Každé 2 až 3 hodiny sa podáva 1 polievková lyžica.
Recepty
Pri príprave čaju nalejeme do šálky 0,5 litra vriacej vody na 3 až 5 gramov podzemkov nátržníka a necháme 10 – 15 minút lúhovať. Čaj môžeme pripraviť aj tak, že dáme 3 až 5 gramov podzemkov nátržníka do studenej vody, necháme krátko prejsť varom a po niekoľkých minútach scedíme. Pijeme 2- až 3-krát denne po 1 šálke medzi jedlom.
Na vyplachovanie a kloktanie (odporúča sa každé dve hodiny) sa používa vlažný čaj alebo 10 kvapiek tinktúry na pohár vody, na nanášanie vatičkou na ďasná sa berie nezriedená tinktúra. Ak trvajú hnačky dlhšie ako dva dni a ak je v stolici prímes krvi alebo sa pridá horúčka, je potrebné vyhľadať lekára.
Odvar sa pripravuje z 1 – 1,5 lyžičky drogy, ktorú zalejeme asi 0,4 litra vody. Pije sa 2- až 4-krát denne. Proti hnačke sa často podáva aj prášok z 0,5 gramu koreňa 2- až 4-krát denne, vždy po jedle. Droga sa môže podávať buď samostatne, alebo v zmesiach. Proti hnačke napríklad účinkuje aj odvar z koreňa nátržníka vzpriameného v kombinácii s dubovou kôrou. Ako kloktadlo je vhodný pri uvoľňovaní zubov a nepevných ďasnách.
Z osvedčených a známejších uplatnení možno spomenúť užívanie pri úpornej hnačke a enteritíde (zápale tenkého čreva), keď na čajovú lyžičku sekaného podzemku nalejeme pol pohára studenej vody a následne macerujeme osem hodín. Výluh pijeme počas dňa.
Riziká
Pri vnútornom užívaní je potrebné mať na pamäti, že droga má veľký obsah trieslovín, a preto príležitostne pri pití odvarov zo zvýšenej dávky môžu vznikať dávenia alebo nutkanie na vracanie.
Použitá literatúra
Duke, J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. 2002. Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd. CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
Gondolová, M. – Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008. Herbár. 1. vyd. Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
Hoffmann, J. – Casetti, F. – Bullerkotte, U. – Haarhaus, B. – Vagedes, J. – Schempp, C. M. – Wölfle, U. 2016. Anti-inflammatory Effects of Agrimoniin-enriched Fractions of Potentilla erecta. In: Molecules, roč. 21, č. 6, s. 792 – 821.
Kresánek, J. – Krejča, J. 1982. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd. Vydavateľstvo Osveta, n. p.: Martin, 767 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J. – Malovcová, M.). 2010. Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Stachurski, L. – Bednarek, E. – Dobrowolski, J. C. – Strzelecka, H. – Mazurek, A. P. 1995. Tormentoside and Two of its Isomers Obtained from the Rhizome of Potentilla erecta. In: Planta Medica, roč. 61, č. 1, s. 94 – 95.
Tomczyk, M. – Latte, K. P. 2009. Potentilla – a Review of its Phytochemical and Pharmacological Profile. In: Journal of Ethnopharmacology, roč. 122, č. 2, s. 184 – 204.
Wang, S. S. – Wang, D. M. – Pu, W. J. – Li, D. W. 2013. Phytochemical Profiles, Antioxidant and Antimicrobial Activities of Three Potentilla species. In: Complementary and Alternative Medicine, roč. 13, č. 3, s. 321 – 342.
(zh)
