Minulý rok vedci oznámili, že objavili najmenšieho dinosaura na svete, mal veľkosť kolibríka. Teraz sa ukázalo, že sa mýlili. Ako sa to stalo?
Objav, akému niet páru – hlava maličkého dinosaura zachovaná v jantári s dĺžkou lebky len 17 mm -, obletel svet. Nález pochádza z kriedového jantáru zo severného Mjanmarska a má 99 miliónov rokov. Nový živočích dostal meno Oculudentavis khaungraae. Článok o nevídanom objave dinosaura vyšiel v prestížnom vedeckom časopise Nature minulý rok. Avšak, ako sa neskôr ukázalo, bol to omyl.
Vedci vrátane paleontológa z Univerzity Komenského v Bratislave Andreja Čerňanského teraz tento objav vyvracajú v časopise Current Biology.
Spravili zásadné chyby
„Nešlo o dinosaura, ale o veľmi bizarného jaštera – skupina, kam patria naše jašterice, ale i chameleóny či varany,“ objasňuje chybu Andrej Čerňanský, evolučný biológ a paleontológ z UK. „Bez pochýb sa podobá na maličkého dinosaura – má veľké oči, dlhú preorbitálnu oblasť, čeľuste plné špicatých zubov a krátku klenutú mozgovňu,“ dodáva.
Autori pôvodného článku v Nature urobili zásadné chyby. Na fylogenetickú analýzu, ktorá skúma príbuzenské vzťahy druhov v rámci evolučných línií, použili maticu zahŕňajúcu iba dinosaury a vtáky. Tie, ako dnes už vieme, tvoria jednu líniu medzi dinosaurami. A tak sa na chvíľu stal malý jašter dinosaurom.
Článok však nakoniec časopis Nature stiahol pre pochybnosti, na ktoré upozornil medzinárodný tím vrátane Andreja Čerňanského. Tento tím pod vedením Juana Dazu zo Štátnej univerzity Sama Houstona v Texase a Susany Evansovej z Londýnskej univerzity včera vydal revíziu pôvodného nálezu a opis nového nálezu tohto živočícha. No najmä dokazuje, že nejde v žiadnom prípade o dinosaura, ale o jaštera zo skupiny šupinaté plazy.
Mjanmarsko bolo kedysi ostrovom
Prvý nález pozostával len z hlavy, zatiaľ čo nový nález mal okrem hlavy zachovanú aj časť tela s lopatkovým pletencom. Ten je okrem iného typický práve pre jaštery, a nie dinosaury. Nový nález má tiež na nose výrazný dohora sa dvíhajúci pozdĺžny hrebeň, čo však môže znamenať variáciu pre samcov.
Navyše ak bol výraznejšie sfarbený, mohol slúžiť na komunikáciu. Líši sa ale aj inými detailmi, preto dostal nové druhové pomenovanie Oculudentavis naga. Živil sa pravdepodobne drobnou korisťou.
Mjanmarsko, kde sa nálezy našli, je dnes síce súčasťou Ázie, kedysi však tvorilo izolovaný ostrov. Rástli tu araukáriové vlhké lesy a zo stromov vytekalo veľké množstvo živice, ktorá plynutím času skamenela na jantár. Práve vďaka tomu dnes môžeme skúmať prehistorické dávno stratené tvory, ktorých nedotknuté telá živica uchovala milióny rokov.
Článok v časopise Current Biology: https://doi.org/10.1016/j.cub.2021.05.040.
Zdroj: TS Univerzita Komenského
(GL)