Najliečivejší je jej koreň, ktorý napríklad tlmí bolesti z menštruačných kŕčov, pomáha pri hnačke, ale aj pri astme či obličkových a žlčníkových kolikách.
Už v antike mali gynekológia a pôrodníctvo povesť veľmi dôležitých lekárskych odborov. Prvý známejší gynekológ bol síce Hippokrates (* 460 – † 370 pred n. l.), no k najvýznamnejším odborníkom tej doby patril grécky lekár Soranus z Efezu (* 98 – † 138), autor pozoruhodného štvorzväzkového spisu o ženských chorobách a starostlivosti o novorodenca.
Okrem lekárskeho cechu existovali aj podružné praktiky masérov a pôrodných báb. Tie okrem toho, že liečili a sprevádzali pri pôrodoch, ochotne zaklínali zlých duchov. Vo všetkých uvedených prípadoch odpradávna pomáhala pivonka – mocná bylina, ochranný amulet osvedčený podľa starých receptov pri padúcnici, dne, vnútorných a vonkajších ženských chorobách (Lust, 1974).
Ochrana pred zlými snami
Pivonka dostala meno podľa legendárneho lekára bohov na Olympe Paiéona, ktorý ako prvý používal túto rastlinu pri liečbe a zmierňovaní bolestí pri pôrodoch bohýň. Sám hovoril, že pivonku stvoril najvyšší boh Zeus pre svoje potešenie (Lust, 1974).
Podľa Plínia staršieho (* 23 – † 73) to bola najstaršie pestovaná kvetina, moderné záhradníctvo ale o tom nemá vierohodný dôkaz. Vieme však, že pivonky vo svojich záhradách pestoval už čínsky cisár Chin-Ming (* 2737 – † 2697 pred n. l.).
V stredoveku sa tradoval názor, že ten, kto má doma vysadenú kvitnúcu pivonku, má vďaka nej ochranu pred zlými a melancholickými snami.
V nemčine má pivonka názov pfingst rose, čo v preklade znamená svätodušná ruža. Nemci jej meno odvodili od sviatku Zoslania Ducha Svätého, u nás známeho aj ako Turíce, ktorí slávia katolíci, evanjelici a ďalší kresťania obyčajne koncom mája a začiatkom júna. Práve v tom čase kvitnú nádherné kvety pivoniek.
Morfológia rastliny a jej výskyt
Pivonka lekárska (Paeonia officinalis L.) je trvácna bylina s podzemnými hľuzami s jednoduchou 0,4 až 0,7 m vysokou stonkou. Listy má striedavé, stopkaté, dvojito, zriedka trojito nepárne stojace proti sebe, perovito zložené s celistvými okrajovými lístkami (Kresánek a Krejča, 1982).
Mravce na puku pivonky sa kŕmia medovou šťavou, ktorú vylučuje, a na oplátku ju chránia pred iným hmyzom. Zdroj: iStockphoto.com
Veľké, úhľadné, vínovočervené, niekedy aj biele kvety rozkvitajú na koncoch stoniek v máji a v júni. Sú obojpohlavné, pričom majú päť- alebo viacpočetný kalich, päť-, osem- až desaťlupienkovú purpurovú alebo belavú korunu a veľký počet tyčiniek so žltými peľnicami a s 2- až 3-vrchnými semenníkmi. Mnoho záhradných foriem má plné kvety, ktoré vznikli z premenených tyčiniek.
Opeľovanie pivonky obstaráva hmyz. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov na okraj medovú šťavu, ktorá sem láka mravce, a tie za to chránia kvet pred iným škodlivým hmyzom. Večer a pred dažďom sa koruna zatvára, aby peľ chránila pred vlhkom.
Plodmi sú 2 až 3 mechúriky s lesklými, nakoniec modročiernymi semenami.
Rastlina pochádza z juhovýchodnej Európy, pričom prirodzene sa vyskytuje v zmiešaných, listnatých lesoch v podhorských oblastiach. Rozšírila sa z južnej Európy smerom na sever až do južných Álp a Malej Ázie. V súčasnosti sa veľmi často pestuje v záhradkách ako okrasná rastlina a má viacero odrôd. Najžiadanejšími sú plné, tmavočerveno sfarbené kultivary.
Zber a sušenie
Korunné lupienky sa zbierajú z plne rozkvitnutých červených kvetov v máji až júni, rýchlo a opatrne sa sušia v tenkých vrstvách v tieni, aby nestratili pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 7:1. Droga (Paeoniae petalum) má tmavočervené sfarbenie, sladkastý pach po mede a trpko zvieravú chuť. Je citlivá pri skladovaní na svetlo a vlhko, preto je vhodné uchovávať suché lupienky v dobre zatvorených nádobách (Kresánek a Krejča, 1982). Kvetová droga sa podáva v malých dávkach (okolo 5 percent) na úpravu vône a chuti rôznych čajových zmesí ako korrigens (príchuť).
Sušený kvet pivonky sa pridáva do čajových zmesí v malých dávkach (okolo 5 percent) na úpravu vône a chuti. Zdroj: iStockphoto.com
Účinné látky
V kvetoch sú antokynové farbivá, tanín a slez. Semená obsahujú berberín, 23,6 percent tuku, 1,4 percenta cukru, 11 percent bielkovín a pektín (Duke a kol., 2002). Často sa používajú aj suché narezané korene (Paeoniae radix), ktoré sa vykopávajú na jar v marci až apríli a sušia sa bežným spôsobom. Koreň s obsahom alkaloidu peregrininu, 0,4 percenta silice, trieslovín, glutamínu, sacharidov (5 percent glukózy, 10 percent sacharózy a 18 percent škrobu), 1 percentom organických kyselín, minerálnych látok a glykozidu peonínu je liečebne najúčinnejší.
Fytoterapia a jej recepty
Zápar z 1 kávovej lyžičky koreňa na 125 ml vriacej vody sa aplikuje ako spazmolytikum, čiže látka na tlmenie kŕčových bolestí. Uplatňuje sa aj pri hnačkových ochoreniach. Ďalej podporuje zrážanlivosť krvi, zužuje cievy a zvyšuje tonus maternice. Účinkuje aj pri krvácaní z vnútorných orgánov, ale aj pri astme či obličkových a žlčníkových kolikách (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Oddávna sa droga používala ako mimoriadne účinné antiepileptikum. Niektoré typy epilepsie možno podľa literatúry (Gondolová a Hadrabová, 2008) úplne zvládnuť pri podávaní liečebných dávok pivonkového koreňa a súčasne mliečnanu horečnatého a doplňujúcich látok, ako sú vitamín E, B2, B6 a vápnik.
Koreň pivonky krátko povarený v bielom víne je osvedčeným prostriedkom proti dne. Proti žalúdočným kŕčom pomôže užívať niekoľkokrát denne 5 až 10 kvapiek z 10 dní macerovaného pivonkového koreňa v červenom víne.
Pri detskom reumatizme pomáha pivonkový sirup, ktorý si pripravíme z nakrájaného čerstvého koreňa, konzumného liehu a vody v pomere 2:1:50. Po 6-hodinovom lúhovaní zasypeme cukrom tak, aby sme získali sirupovú konzistenciu. Podávame 1 polievkovú lyžicu podľa potreby.
Pivonka sa používala v ľudovom liečiteľstve pri reumatizme, ochoreniach dýchacích ciest, záchvatoch kŕčov a najmä koreň pri neuralgiách, migréne a na podporu menštruácie (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Vľavo: nakrájaný koreň pivónie. Vpravo: vzorec peonínu, ktorý obsahuje. Zdroj: iStockphoto.com, archív IŠ
Zatiaľ sa nepotvrdila účinnosť pri viacerých indikáciách, navyše konzumácia korunných lupienkov, koreňov alebo semien vo väčších dávkach vyvolala podráždenie žalúdka a čriev, takže používanie musí byť opatrné. Tehotné a dojčiace ženy by ich nemali užívať vôbec (Schilcher a Kammerer, 2003).
Homeopatia
Čerstvý koreň a iné časti rastlín pivonky sa často spomínajú aj v diele Homeopatická materia medica neurológa Dr. Robina Murphyho (* 1950– † neznáme), predstaviteľa modernej školy homeopatie. Za jej otca je považovaný nemecký lekár 19. storočia Samuel Hahnemann (* 1755 – † 1843). Homeopatia sa charakterizuje ako systém alternatívnej medicíny založenej na použití minimálnych koncentrácií aktívnych substancií, ktoré majú v masívnych dávkach údajne vyvolávať efekt podobný tomu, aký má choroba.
Pri homeopatickej liečbe pivonkou lekárskou sa používa čerstvý jarný podzemok s koreňmi, z ktorého sa vyrobí masť a tinktúra. Zvonku sa masť používa na svrbenie a pálenie pokožky na hrudníku, končatinách a okolo konečníka. Vnútorne na bolenie hlavy a hrudníka, horiace teplo v tvári a studené končatiny. Pri narušenej psychike človeka redukuje podráždenosť, zášť, netrpezlivosť, tendenciu kričať a vulgárne rozprávať (Putyrskij a Prochorov, 2005).
Použitá literatúra:
* Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press. Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
* Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
* Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
* Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.
* Putyrskij, I.N., Prochorov, V.N. 2005: Boľšaja kniga sovetov – lekarstvennyie rastenija. Knižnyj dom: Minsk, Belorussija, 704 s.
* Schilcher, H., Kammerer, S. 2003: Leitfaden Phytotherapie. 2. Auflage, Urban & Fischer. Munchen, Jena, Deutschland, 998 s.
Foto: iStockphoto.com, archív IŠ
