V júli odborníci prvýkrát potvrdili u pacienta z Nitrianskeho kraja závažnú chorobu, ktorá sa nazýva dirofilarióza.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Chorobu spôsobuje pľúcny červ nazývaný aj vlasovec, ktorého odborníci poznajú pod latinským názvom Dirofilaria immitis. Jeho hlavným hostiteľom sú najmä psy.
Po prvýkrát sa tento parazit objavil na Slovensku v roku 2005, odvtedy sa u nás výskyt dirofilariózy psov pohybuje na úrovni 11 až 13 percent, pričom najviac prípadov veterinári zaznamenali v južných oblastiach, kde ochorením trpí až tretina týchto zvierat.
Podľa najnovších údajov ESDA (z angl. European Society of Dirofilariosis and Angiostrongylosis) diagnostikovali doteraz lekári v Európe infekciu spôsobenú pľúcnym červom asi u tridsiatich ľudí.
Parazitológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) hovoria, že za posledných päť rokov sa epidemiologická situácia týkajúca sa dirofilariózy na Slovensku výrazne zmenila.
V prípade infikovaných psov je stále častejším pôvodcom infekcie práve druh Dirofilaria immitis.
V rozhovore s parazitologičkou Danielou Antolovou sa dočítate:
- ako sa parazit pravdepodobne dostal na Slovensko,
- ako vyzerá jeho životný cyklus,
- či je infekcia pľúcnym červom pre človeka riziková a aké ťažkosti môže spôsobiť,
- ako lekári liečia dirofilariózu ľudí,
- prečo je vysoký výskyt pľúcneho červa práve na južnom Slovensku.
Vedci prvýkrát našli pľúcneho červa Dirofilaria immitis na Slovensku v roku 2005. Prečo sa začal na Slovensku vyskytovať až v roku 2005?
Predpokladáme, že pľúcny červ Dirofilaria immitis sa na Slovensku vyskytoval aj o niečo skôr, nebude to však dlhý časový úsek, no v roku 2005 sme ho prvýkrát zachytili. Ak by sa parazit nachádzal na našom území pred rokom 2005, veterinári by ho objavili pri bežnom vyšetrení psov, pretože ak má zviera silnú infekciu spôsobenú týmto červom, v jeho krvi cirkulujú mikrofilárie – malé larvičky prvého štádia – a tie sa dajú zachytiť napríklad pri vyšetrení krvného náteru.
Viete určiť, ako sa pľúcny červ dostal na Slovensko?
Predpokladáme, že to môže byť dôsledok toho, že ľudia čoraz viac cestujú a často so sebou berú do zahraničia aj svojich domácich miláčikov. Zároveň súvisí výskyt Dirofilarie immitis na Slovensku aj s klimatickou zmenou. Čím ďalej, tým viac sú u nás vhodnejšie podmienky pre rozmnožovanie a vývoj komárov, ktoré tohto parazita prenášajú. Stále pravidelnejšie sú aj kalamity komárov. Okrem toho klimatická zmena ovplyvňuje aj vývoj parazita, pretože práve larválne štádiá, ktoré sa nachádzajú v komárovi, môžu byť výrazne ovplyvnené podmienkami, najmä teplotou prostredia.
Ako vyzerá celý životný cyklus tohto parazita?
Dospelé jedince, samčeky a samičky, žijú najčastejšie v cievach pľúc, kde sa aj rozmnožujú. Po oplodnení produkuje samička drobné larvičky, takzvané mikrofilárie, ktoré sa dostávajú do krvi psa a následne v nej cirkulujú. Práve v krvi dokážu larvičky dirofilárií objaviť veterinári. Následne môžu stanoviť diagnózu – dirofilariózu.
Ak komár poštípe psa infikovaného Dirofilariou immitis, nasaje spolu s krvou aj mikrofilárie, ktoré sa v jeho tele ďalej vyvíjajú. Komár nie je preto pre ďalšieho hostiteľa okamžite infekčný, larvičky totiž musia prekonať ďalší vývin. Ten trvá 8 až 21 dní podľa toho, aké sú podmienky vonkajšieho prostredia. Keď po tomto čase komár saje krv z ďalšieho hostiteľa, či už psa, alebo človeka, vstrekne infekčné larvičky do jeho krvného obehu a tam pokračuje ich ďalší vývin.
Je rozdiel v tom, ako pokračuje vývoj srdcového červa v prípade psa a v prípade človeka?
V prípade psa začnú larvičky migrovať do pľúcnych ciev, postupne dospievajú až dozrejú do dospelosti.
U ľudí je to odlišné, pretože nie sú špecifickým hostiteľom Dirofilaria immitis. Vývoj parazita sa v človeku zvyčajne zastaví v preadultnom štádiu, čo znamená, že sa pľúcny červ nemôže rozmnožovať a ani produkovať ďalšie mikrofilárie. Keď sa Dirofilaria immitis dostane z komára do ľudského organizmu, najčastejšie putuje do pľúc alebo pľúcneho tkaniva.
Pes napadnutý pľúcnym červom, ktorého prenášajú komáre. Zdroj: iStockphoto.com
Ako veľmi závažná je pre človeka infekcia pľúcnym červom?
Infekcia Dirofilariou immitis v pľúcach človeka nie je veľmi závažná. Mnohí pacienti sú bezpríznakoví. Medzi hlavné príznaky patrí kašeľ, bolesť na hrudníku, sťažené dýchanie. Výraznejším prejavom infekcie môže byť vykašliavanie krvi, čo ale súvisí s priamou migráciou cez dýchací systém. Často sa stáva, že lekári pri vyšetrení objavia uzlík v pľúcach a najprv ho považujú za nejaký nádor. Je to pochopiteľné. V pľúcach sa zrazu objaví uzlík, ktorý je aktívny a rastie. Až pri podrobnejšej diagnostike prídu na to, že ide o Dirofilariu immitis.
Ostane už pľúcny červ v tele človeka do konca života alebo ho dokážu lekári odstrániť?
Lekári väčšinou uzlík chirurgicky vyberú. Zatiaľ pri väčšine pacientov našli len jedného parazita – jeden uzlík. V takomto prípade môžeme považovať pacienta po vybratí uzlíku za vyliečeného. V prípade, že parazit putuje do inej časti organizmu a lekár nepríde na to, kam sa dostal, je červ v dôsledku imunitnej reakcie tela „opuzdrený” do uzlíka. Zostáva v organizme, až kým sa časom nevstrebe. V niektorých prípadoch nachádzame aj uzlíky, v ktorých sú rozpadajúce sa časti červa. Tie však potom dokážeme identifikovať len špeciálnymi molekulárnymi technikami.
V Európe zaznamenali lekári infekciu pľúcnym červom približne u tridsiatich ľudí. Prečo parazit, ktorého hlavným hostiteľom je zviera, pes alebo mačka, zrazu infikuje aj ľudí?
V minulosti bol v Európe celkovo nižší výskyt druhu Dirofilaria immitis v porovnaní s Dirofilaria repens, ktorý spôsobuje podkožnú formu ochorenia. V posledných rokoch pozorujeme nárast počtu infikovaných psov práve Dirofilariou immitis. Postupne sa zvyšuje výskyt tohto parazita, a preto predpokladáme, že aj množstvo infekcií u ľudí bude rásť.
Ako ohnisko výskytu Dirofilarie immitis opísali odborníci v minulosti údolie rieky Pád v Taliansku. Postupne sa parazit šíril na sever. S tým môže súvisieť aj nárast počtu prípadov, ktorý evidujeme u nás.
Najviac psov infikovaných pľúcnym červom hlásia veterinári na južnom Slovensku. Je tento výskyt daný teplejším prostredím a výskytom komárov alebo majú na tento jav vplyv aj iné parametre?
Predpokladáme, že je to najmä teplejším prostredím a hojným výskytom komárov. Oproti tomu máme na Slovensku napríklad pásomnicu líščiu, ktorú odborníci označujú ako parazita chladnej klímy. Aby jej vajíčka prežili, potrebujú chladné prostredie, presne také, aké máme na severe Slovenska, a to bez ohľadu na to, či parazit infikuje líšku alebo človeka. Na to, aké je Slovensko malé, tu žije škála parazitov, ktorá dokáže skvele kopírovať podmienky prostredia.
Slovensko je teda pre parazitológa veľmi pestrým prostredím na výskum.
Teraz sa nám síce mnohí na Slovensku „odčervili” liekom Ivermektínom kvôli covidu, takže sme sa smiali, že nebudeme mať čo robiť, ale ešte stále tu nejaké parazity ostali.
Liek Ivermektín, ktorý sa bežne používa na liečbu parazitických červov, spôsobil doslova ošiaľ na prelome mesiacov február a marec 2021. Pacienti predpokladali, že ide o účinný liek proti vírusu SARS-CoV-2, hoci na toto tvrdenie neexistovali uspokojivé vedecké dôkazy. Ako ste túto situáciu prežívali vy z pohľadu parazitologičky?
Tak ako väčšina liečiv a účinných látok, aj Ivermektín je chemická látka, ktorej všetky účinky doteraz nemuseli byť preskúmané. Keď sa objavili správy, že Ivermektín má aj antivirotický účinok, potešilo nás to. Dúfali sme, že okrem účinku na parazity sa bude môcť uplatniť aj v liečbe proti covidu-19. Aktuálne však už toto nadšenie aj celosvetovo opadáva a ukazuje sa, že účinok Ivermektínu zrejme nie je taký výrazný, aby sa jeho použitie na liečbu odporúčalo plošne. Navyše sa zistilo, že výsledky niektorých publikovaných prác dokazujúcich jeho účinnosť boli zmanipulované. Budú preto potrebné ďalšie odborné štúdie, aby sa zistilo, ako to s Ivermektínom naozaj je.
