Ako modrého totiž obvykle vnímajú svojho hostiteľa, na ktorom by si rady „pochutnali“.
Modrá muchám pripomína telo hostiteľa. Zdroj: iStockphoto, Grafická úprava: Michaela Mašánová
Entomologické výskumy už nejaký čas ukazujú, že muchy priťahuje modrá. Toto zistenie napokon viedlo k tomu, že sa začali vyrábať pasce na muchy v modrej farbe.
Podľa odborníkov z oddelenia biologických vied Aberystwythskej univerzity pod vedením zoológa Rogera Santera by to mohlo pomôcť aj v boji proti chorobám, ktoré zvyknú muchy šíriť. Stačí zefektívniť pasce, tvrdia.
Prečo majú tak rady modrú?
Skutočnosť, že muchy láka modrá, je známa už dlhšie. Prečo sa jej však tak tešia, bolo doteraz pre výskumníkov len hádankou.
Spočiatku sa domnievali, že si mýlia modrú farbu s tienistými lokalitami, kde si môžu dobre odpočinúť.
Za účelom výskumu vyvinuli umelé neurónové siete
V snahe potvrdiť svoju tézu alebo nájsť iné odôvodnenie vyvinuli výskumníci umelé neurónové siete, ktoré dokážu napodobniť spracovanie vizuálnych podnetov v mozgoch múch ako tse-tse, bodavka chlievová či ovad.
Umelé neurónové siete sú formou strojového učenia, inšpirovaného štruktúrou reálnych nervových systémov. Tentoraz ich odborníci vyškolili tak, aby dokázali rozlíšiť zviera od jeho pozadia a tieň od nezatieneného povrchu. Využívali pritom iba reakcie piatich typov fotoreceptorov v očiach múch. Následne dostali siete za úlohu klasifikovať modré pasce na myši.
Tím vedcov publikoval výsledky v časopise Proceedings of Royal Society B.
Spochybnili teóriu o tieni
Vedci napokon na základe testovaní spochybnili teóriu, že by modré objekty predstavovali pre muchy tieň.
Na to, aby siete rozpoznali zvieratá, porovnávali príbuzné reakcie fotoreceptorov citlivých na modrú a zelenú – preto si zvykli pomýliť modré pasce so zvieratami.
To viedlo tím k jednoznačnému záveru: modré objekty vrátane pascí pripomínajú muchám potenciálnych zvieracích hostiteľov.
Výsledok výskumu podporujú nakoniec i terénne experimenty. Potvrdili totiž, že muchy tse-tse chytené do modrých sieťok už dlhšie nejedli. Odborníci sa preto domnievajú, že sa dostali do pasce práve pri hľadaní hostiteľa.
Výskum pomôže kontrole mušej populácie
Výskum by mohol viesť k lepšej kontrole populácie nebezpečných múch prenášajúcich choroby. Práve choroby sú podľa Santera dôvodom na dôkladnú kontrolu múch, a to najmä v oblastiach ako subsaharská Afrika, kde sa bežne vyskytuje napríklad smrteľná spavá choroba (jedna z foriem trypanosomiázy, prenášanej tamojšími muchami). Nebezpečné sú aj bodavky chlievové, veľmi bežné muchy parazitujúce na hospodárskych zvieratách.
Čo je spavá choroba a ako sa prejavuje?
Spavá choroba je rozšírená v rozsiahlej oblasti subsaharskej Afriky (zasahuje 30 štátov a približne 60 miliónov ľudí). Každý rok sa ňou nakazí zhruba 300- až 500-tisíc ľudí a 40-tisíc na ňu zomrie. V minulom storočí zasiahli Afriku až tri veľké epidémie tohto ochorenia (v rokoch 1896 – 1906, v roku 1920 a 1970).
Vpich muchou tse-tse spôsobuje boľavé opuchnutie, ktoré normálne po 24 hodinách zmizne. V prípade, že zostane niekoľko dní alebo týždňov zapálené, zväčšia sa postihnutému lymfatické uzliny a obvykle sa vyskytnú príznaky pripomínajúce chrípku. Neskôr sa prejavuje anémia, problémy s krvným obehom a vylučovacou sústavou. V záverečnom štádiu dochádza k halucináciám, výbuchom zúrivosti a absolútnemu rozhodeniu spánkového cyklu. V závislosti od formy ochorenia ústi tento jav buď do relatívne rýchlej smrti, alebo postupnej, prehlbujúcej sa letargie.
„Ak dokážeme pochopiť mechanizmy, ktoré priťahujú muchy k farebným pasciam, môžeme ešte zdokonaliť ich farbu a múch sa zbavíme efektívnejšie,“ rozmýšľa odborník.
Zdroj: The Guardian, Wikipedia.org
(af)
