Podobné technológie sú kľúčové pre ekológov či archeológov a pomáhajú odhaliť i pašerákov zvierat.
Trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus). Zdroj: iStockphoto.com
Mapa izotopov síry pomôže vedcom v subsaharskej Afrike so sledovaním vtákov a ďalších druhov zvierat. Vytvorili ju odborníci z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied Českej republiky (AV ČR). Podobné technológie sú kľúčové pre ekológov, archeológov i pre odhaľovanie pašerákov zvierat.
Afrika je domovom obrovského množstva druhov a zimujú tam mnohé sťahovavé vtáky. Celý kontinent, najmä pás Sahelu, je však pod obrovským tlakom pre zvyšujúci sa počet obyvateľov a dramatické klimatické zmeny.
Identifikácia oblastí, ktoré slúžia migrujúcim druhom ako útočisko počas zimy, je zásadná pre ich ochranu. Lenže sledovanie väčšieho počtu vtákov napríklad pomocou GPS je veľmi drahé a náročné. Jednou zo stratégií na prekonanie týchto obmedzení je využitie stabilných izotopov.
Izotopy sú formy prvkov, ktorých atómy majú rozdielnu hmotnosť. Vyskytujú sa tam, kde sa nachádzajú aj bežné podoby prvkov, ich počet sa však medzi regiónmi s rôznymi podmienkami líši. Mapovanie ich rozšírenia, respektíve tvorba izotopových máp môže teda poodhaliť oblasti výskytu rôznych jedincov a druhov.
Bežne sa používajú izotopy vodíka, uhlíka a dusíka, no z nich nemožno v subsaharskej Afrike využiť ani jeden.
Zamerali sa na síru
Odborníci sa preto tentoraz zamerali na izotopy síry. Síra sa totiž vyskytuje v potrave zvierat a morský transport slaných aerosólov vytvára gradient medzi pobrežím a vnútrozemím, ktorý možno detegovať aj v kontinentálnom meradle. Vďaka tomu sa izotopy síry stávajú vhodným kandidátom nielen na výskum vtáčích migrácií.
„Pomocou izotopových máp sme schopní nepriamo odhaliť zimoviská veľkého množstva jedincov a druhov. Sledovanie migrácie najmä malých vtákov je totiž stále extréme náročné a sledovanie veľkého množstva jedincov je prakticky nemožné. Izotopová mapa je prvým malým úspechom v tomto smere. V budúcnosti by sme sa chceli zamerať na celú Afriku a vytvoriť detailnú mapu izotopov síry pre celý kontinent,“ povedal Vojtěch Brhlík z Ústavu biológie stavovcov AV ČR a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Vytvorili ich zo vzoriek peria trsteniarikov veľkých
Izotopovú mapu vedci vytvorili pomocou vzoriek peria trsteniarikov veľkých, sťahovavých vtákov, ktoré ročne prekonajú viac ako desaťtisíc kilometrov a ich zimoviská sa rozprestierajú na celej severnej časti subsaharskej Afriky. Práve táto skutočnosť odborníkom pomohla pri príprave mapy: mohli totiž pokryť celú severnú časť subsaharskej Afriky od Senegalu až po Etiópiu bez toho, aby tieto oblasti fyzicky navštívili.
„Namiesto toho sme pomocou sledovacích zariadení (takzvaných geolokátorov) pozorovali viac ako sto sťahovavých trsteniarikov, ktoré v tejto oblasti zimovali a hniezdili. Po ich návrate na európske a ázijské hniezdiská sme z geolokátorov zistili polohu ich zimovísk a odobrali sme odtiaľ perá, z ktorých sme následne vytvorili izotopovú mapu,“ priblížil vedec.
Mapy majú obrovský potenciál
Mapa si podľa Brhlíka nájde uplatnenie nielen v ekológii, ochrane biodiverzity či vo forenzných vedách. Subsaharská Afrika je totiž stále pod silným tlakom pašerákov zvierat, predovšetkým vtákov, a odhaľovanie pôvodu pašovaných zvierat býva často nesmierne náročné.
„Mapa, ktorú sme vytvorili, vykazuje gradient hodnôt medzi východnou a západnou časťou regiónu a môže tak byť veľkým prínosom i pri odhaľovaní pôvodu širokej palety živočíchov,“ uviedol Brhlík.
TS: AV ČR
(af)
