Veľkým pestovateľom liesky je Severná Amerika. Jej plody sú súčasťou obľúbených cukroviniek a nátierok, lieska má však aj liečebné využitie.
Lieskové oriešky poznali už naši predkovia. Zmienky o nich pochádzajú aj z náboženských textov starovekých civilizácií až na východe Číny. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Rozprávanie o lieske a jej orieškoch je potrebné začať výskumnými aktivitami na Oregonskej štátnej univerzite v Corvallise v USA. Tieto za posledné roky podporil jeden z najväčších výrobcov cukroviniek a čokolád na svete sumou viac ako 500-tisíc dolárov. Výrobca obľúbenej čokoládovo-orieškovej nátierky stavia spoluprácu na skutočnosti, že v tomto americkom štáte sa pestuje viac ako 80-tisíc hektárov liesok.
Zvýšená adaptácia a odolnosť nových kultivarov proti chorobám a škodcom predurčuje Severnú Ameriku na to, aby sa stala jedným z popredných svetových producentov lieskových orechov.
História
V poľadovej dobe, v holocéne, v mladších štvrtohorách bola lieska jednou z dominantných drevín v podrastoch borovicových lesov. Dokladajú to časovo presne definovateľné uloženiny peľu v rašelinových sedimentoch.
Vďaka dlhej histórii využitia plodov sa stali lieskové orechy neodmysliteľnou súčasťou našich životov. V Škótsku našli archeológovia ich pozostatky praženia a lúpania. Odhadujú, že majú až 9000 rokov. Zvyšky škrupín lieskovcov boli nájdené pri archeologických prieskumoch nálezísk z doby kamennej na území dnešného Spojeného kráľovstva, Nemecka i Škandinávie. Zmienky o lieskových orieškoch sa dokonca nachádzajú v náboženských textoch starovekých civilizácií až na východe Číny.
Výskyt
Lieska obyčajná (Corylus avellana L.) rastie od rovín až do horského stupňa. Nájdeme ju vo svetlých lesoch a na ich okrajoch, na sutinách, rúbaniskách, pri brehoch potokov, na takmer všetkých typoch pôd, v teplejších aj chladnejších oblastiach. Vyskytuje sa v spoločenstvách opadavých listnatých lesov.
Ekologicky je to druh značne plastický, takže rastie v tieni, ako i na výslní. Je to priekopnícka drevina na odlesnených pôdach. Môže sa rozmnožovať semenami aj vegetatívnym spôsobom. Na Slovensku bol jej maximálny výskyt zaznamenaný v nadmorskej výške asi 1500 m. Po poškodení sa rýchlo obnovuje a mladé výhonky počas jedného roka dorastajú do dĺžky až 2 m. Priemerná dĺžka jej života je 80 až 90 rokov.
Opis rastliny
Vedecké označenie rodu corylus pochádza z latinčiny, ide však pravdepodobne len o prekrútenie gréckeho slova karyon – orech. Druhový názov vyplýva z použitého pomenovania pre liesku – max avellana –, ktorá hojne rástla v okolí mesta Avelly či Abelly v Kampánii, v prírodopisnej encyklopédii Historia Naturalis. Autorom diela je známy antický spisovateľ Plínius Starší (*23 – †79).
Lieska je ker, zriedkavejšie strom, dorastajúci do výšky asi 4 metrov. Má hladkú lesklú kôru sivej alebo červenkastej farby. Mladé konáre sú najskôr chlpaté, neskôr celkom lysé. Listy sú striedavé s krátkymi stopkami, srdcovito vykrojené s dvojito pílkovitým okrajom.
Listy liesky. Autor: Ivan Šalamon
Drevina je jednodomá. Samčie kvety tvoria visiace jahňady, samičie súkvetia sú púčikové. Samičí kvet má dve aj viac tyčiniek a malý piestikový semenník s dlhou dvojzárezovou červenou čnelkou.
Na stráňach a na okraji lesov je to prvá kvitnúca jarná drevina. Už vo februári sa na jej konárikoch hojdajú dlhé chvostíky jahniad a červené piestikové kvety. Kvitne zavčasu, aby mohol vietor sprostredkovať opeľovanie ešte pred rastom listov nielen na lieskach, ale aj na iných susedných spoločenstvách drevín.
Kvitnúca lieska. Zdroj: Wikimedia Commos
Lieska je užitočná hlavne pre včely. Poskytuje mnoho včasnej a bohatej paše s množstvom sírovožltého peľu, ktorý potrebujú opeľovače v úľoch na rozvoj svojho plodu. Uvádza sa, že peľ obsahuje až 30 percent bielkovín. Lieska nemá kvetný nektár, má ho listový.
Plody liesky. Autor: Ivan Šalamon
Plody sú vajcovité oriešky sediace v zvonovitej čiaške, ktoré dozrievajú v októbri až v novembri. Oriešky roznášajú vtáky, veveričky a hraboše.
Pestovanie
Lieska je nenáročná drevina. Najlepšie sa jej darí v miernom klimatickom pásme, pričom uprednostňuje všetky typy pôd od hnedých podzolových až po černozeme. Dobre rastie na pozemkoch s vysokou koncentráciou vápnika. Sadenice bez listov získame zo silných výhonkov s priemerom 15 mm s koreňmi dlhými pol metra. Vysádzame ich priamo do jám s priemerom 0,8 m a hĺbkou 0,5 m dvakrát ročne, a to na jar a na jeseň.
Vzdialenosť medzi rastlinami v spone je 4 až 5 m. Jamy vyplníme substrátom, ktorý pripravíme z vrchnej vrstvy pôdy zmiešanej s viaczložkovým hnojom so superfosfátom.
Začiatok koreňového systému by mal byť 50 mm nad úrovňou zeme. Po naplnení jám po vrch je dôležité zhutnenie zeminy. Zasadené výhony sa priviažu ku kolíkom zapichnutým v ich blízkosti. Po zaliatí troma vedrami vody sa kruh koreňa stromu mulčuje pilinami a humusom, aby sa zabránilo vyparovaniu vody.
Farma na pestovanie lieskových orieškov v oblasti Langhe v Taliansku. Zdroj: iStockphoto.com
Rozľahlé lieskové kríky poskytujú tieň. Najlepšie je ich vysadiť pod korunami stromov, aby neblokovali slnko ostatnej vegetácii. Rastliny po zakorenení veľmi rýchlo rastú. Tvorbu ďalších výhonov je potrebné regulovať vykopaním, orezaním a ošetrením drveným uhlím.
Sadenice potrebujú vlhkosť už týždeň po výsadbe. Nedostatočná zálievka negatívne ovplyvňuje procesy tvorby pukov a dozrievania plodov. Každý krík je potrebné zalievať 5- až 6-krát za sezónu.
Na hnojenie môžeme použiť aj minerálne alebo organické hnojivá. Každé dva alebo tri roky sa na jeseň dávajú pod krík 4 kg zmesi hnoja s draselnou soľou a superfosfátom. Je však potrebné poznamenať, že dávkovanie hnojív je potrebné zvoliť na základe kvalitatívnej analýzy pôdy.
Výnos plodov z 1 ha divých lieskových porastov sa pohybuje od 50 do 250 kg lieskovcov.
Zber, sušenie a lúskanie
Z farmaceutického a medicínskeho hľadiska sa zbierajú listy od mája až do augusta. Trháme zdravé zelené listy, ktoré po usušení prirodzeným teplom na vzdušnom mieste poskytujú drogu (Folium coryli avellanae). Možno ich sušiť tiež umelým teplom, teplota však nesmie prekročiť 40 °C. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1.
Ojedinele sa v jarných mesiacoch zbiera kôra (Cortex coryli avellanae).
V minulosti v čase hladu ľudia zbierali v jarnom období i jahňady, ktoré miešali s ovsenou múkou a a zo zmesi piekli posúchy.
Okrem potravinárskeho použitia majú liečebný význam aj plody, ktorými sú lieskové oriešky (Nux coryli). Možno ich zbierať po ich úplnom dozretí, keď vypadávajú z listencového obalu. Zbierame len úplne zrelé oriešky a sušíme ich na vzdušnom mieste. Jadrá sú uložené v pevnej hladkej škrupine, ktorú je pomerne ťažké rozbiť bez toho, aby sa zničil stred, ktorý ukrýva.
Zbierajú sa len zrelé plody liesky. Zdroj: iStockphoto.com
Pre jeden zo šikovných domácich spôsobov lúskania potrebujete sieťku, drevenú doštičku a kladivko na mäso. Oriešky nasypete do sieťky, preložíte doštičkou a kladivkom jemne poklepete. Lieskové orechy tak zostanú v celku a škrupiny bezpečne oddelené v sieťke.
Účinné látky a liečebné využitie
Listy obsahujú najmä silicu (0,04 percenta), triesloviny, flavonoidy, glykozidy, myricetín, kvercetín, heterozid myricitrozid a z cukrov hlavne sacharózu. Kôra okrem silice obsahuje triesloviny, flobafény a živice.
Účinky lieskových listov sú veľmi mierne, preto ich obyčajne nepodávame samostatne, ale ako súčasť rôznych zmesí, najmä močopudných a pôsobiacich adstringentne (zníženie prepúšťania tekutín z ciev do okolitého tkaniva).
Droga je účinným prostriedkom proti hnačkám, lebo upokojuje peristaltiku čriev. Dokáže zastaviť krvácanie a pôsobí sťahujúco. Lieskové listy sa používajú pri hnačkách a proti nadúvaniu.
Podobné terapeutické účinky ako listy má aj kôra. Kôru však pripravujeme v podobe odvaru. Osobitné účinky majú lieskové púčiky, ktoré pôsobia antiskleroticky a zlepšujú činnosť pečene a pľúc. Čajová zmes z kôry a listov liesky zmierňuje hlavne u starších mužov problémy s prostatou.
Zrelé plody sú biologicky hodnotnou potravinou. Obsahujú až 60 percent mastného oleja, 20 percent bielkovín a 2 až 5 percent sacharózy. Majú veľa minerálnych látok, najmä železa, fosforu, draslíka, horčíka a vápnika. Oriešky obsahujú aj vitamíny skupiny B, vitamín A, C, E a ľahko stráviteľné oleje a škrob.
Lieskové orechy sú dobrým zdrojom vlákniny. Tá podporuje správnu funkciu tráviaceho traktu a pomáha predchádzať zápche. Obsahujú antioxidanty a ich pravidelná konzumácia pomáha udržiavať normálnu hladinu cholesterolu v krvi.
Pre svoju jemnú chuť sú vo všeobecnosti vyhľadávanejšie ako väčšie vlašské orechy. Kalorická hodnota lieskových jadier je podľa niektorých údajov vyššia ako kalorická hodnota bravčového mäsa alebo sójových bôbov.
Recepty
Staroveký predpis miešania roztlačených lieskovcov s medom pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. Lieskovú drogu je najvhodnejšie pripravovať na vnútorné použitie ako zápar, na vonkajšie ako odvar. Keďže nie sú známe žiadne kontraindikácie, aplikácia je možná i viackrát denne.
Navonok pôsobí droga priaznivo proti ekzémom a hemoroidom. Kúpele nôh a rúk, ktoré realizujeme každý druhý deň, výborne pôsobia na degeneratívne kĺbové ochorenia – artrózy.
Na liečbu unavenej pokožky, drobných jaziev a na vyhladenie vrások aplikujeme 2 lyžice rozdrvených listov, ktoré hodinu macerujeme v šálke studenej vody. Potom necháme prejsť varom, odstavíme a prikryté lúhujeme. Po precedení používame ako pleťové tonikum, prípadne ako masku vo forme obkladu, ktorý necháme pôsobiť 10 až 15 minút.
Lieskovce sú v kuchyni všestranne využiteľné na prípravu dezertov, ovocných pohárov, lahôdkového pečiva a nátierok.
Použitá literatúra:
Castleman, M. 2004: Velká kniha léčivých rostlin. 1. vydanie, Columbus, s.r.o., Praha, ČR, 636 s., ISBN: 80-7249-177-6
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd edition, CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
Karomatov I. D., Abduvokhidov A. T. 2017: Lieska a lieskový orech. In: Časopis – biológia a integratívna medicína. č. 2., s. 187-193.
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M. 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
(zh)
