To, že to ženy vo vede nemali v minulosti ľahké, je známy fakt. Existovalo však niekoľko priekopníčok, ktoré od ich vášne nedokázali odradiť žiadne prekážky. Izabela Textorisová bola jednou z nich.
Narodila sa do rodiny advokáta Andreja Textorisa v Ratkovej. Starať sa o 5 mladých žien (Izabela mala 4 sestry) bolo asi náročné, otec preto chcel, aby sa čo najskôr osamostatnili. Sestry sa vzdelávali navzájom a Izabela snívala o povolaní učiteľky.
Otec však nemal pre jej záujem pochopenie. Chcel, aby sa chytro chopila jednoduchého a dostupného remesla, na ktoré sa nebolo treba dlho pripravovať. Práve preto ju ako 16-ročnú otec poslal z Revúcej, kam sa presťahovali, nazad do Belej. Tam doopatrovala svoju tetu, ktorá bola učiteľka, a po jej smrti učila žiakov do konca školského roku. Dúfala, že jej to otvorí dvere k vysnívanému povolaniu. Ako to nakoniec dopadlo a aké povolanie táto odvážna, inteligentná a nezávislá žena vykonávala, sa dozviete z nášho kvízu alebo článkov pod textom.
„Moja večerná univerzita sa začína medzi deviatou až desiatou hodinou. Počkám, kým sa stará mama uloží a unavená Margita zavrie zošit s algebrou. Vtedy zhasnem veľkú lampu, ktorá osvetľuje celú izbu, a prinesiem si z kuchyne malú ručnú petrolejku. Opatrne ju zakryjem z troch strán papierovým tienidlom, aby som nerušila spiace, a utiahnem sa za malý stôl. Otvorím zápisník v pekne vyšívanom obale. Do zápisníka denne zapisujem plán, ktorý mienim splniť. A potom sa dám do práce,“ zapísala si do svojho denníka aktívna mladá vedkyňa, ktorá za sebou zanechala úžasné dedičstvo vedomostí.
(TL)