Dá sa z nej vyrobiť plátno, papier, stavebný izolant, liek. Už viete, čo si máte vziať na pustý ostrov?
Konopa siata. Zdroj: iStockphoto.com
Konopu siatu ľudia poznali už v neolite (mladšia doba kamenná – 6000 až 4000 rokov pred n. l.). Najstarší dôkaz o tom pochádza z hrobiek okolo Žltej rieky (Chuang-che) v Číne zhruba z roku 4500 pred n. l., kde sa našli jej semená, ale tiež tkaniny z konopy.
Aj najstaršie záznamy o jej liečivých účinkoch pochádzajú z tejto krajiny. Zápisky z roku 2 300 pred n. l. svedčia o tom, že čínsky cisár Šen-Nung, známy svojimi liečiteľskými znalosťami, ju používal na liečbu zápchy, dny, malárie, reumatizmu a menštruačných ťažkostí.
Konopa v prelomových historických chvíľach
Veľkú úlohu však zohrala aj pri mnohých kľúčových udalostiach moderných dejín. Biblia sa šírila v Európe v roku 1455 vďaka Gutenbergovým tlačiarenským strojom, konopnému papieru a indigu.
Pred vyše 500 rokmi pomáhala Krištofovi Kolumbovi v podobe konopných lán a konopných plachiet prekonať oceány a objaviť Ameriku. Keď nastal čas definovať ciele a snahy Nového sveta, opäť dostala čestnú úlohu, veď Ústava Spojených štátov amerických a Deklarácia nezávislosti USA sú napísané na konopnom papieri. A keď sa národ tohto mladého štátu postupne posúval na západ, vozy osadníkov zakrývali konopné plachty.
To, že v niektorých smeroch môže byť ťažko nahraditeľná, sa ukázalo počas 2. svetovej vojny. Keď Japonci zablokovali import surového konopného vlákna cez oceán, opäť sa zaviedlo jej pestovanie na amerických farmách.
V 60. rokoch minulého storočia sa v USA zrodilo hnutie mladých ľudí inšpirované ideálmi mieru a lásky. Hoci sa postupne rozšírilo do celého sveta a stalo masovým, nemalo žiadneho vodcu, žiadnu ideológiu ani stratégiu zmien. Malo však zvláštny vzťah k jednému rastlinnému druhu – ku konope, ktorej chemické vlastnosti vplývajú na receptory ľudského mozgu a vedú k radostnému, povznesenému, veselému správaniu až k stavom blaženosti (Rawan, 2004).
V súčasnosti sa táto rastlina opäť pomaly, ale iste prediera na scénu, a to znovu ako liečiteľ, ale aj ako ekológ (používa sa ako alternatívny zdroj energie).
Gutenbergova Biblia v Kongresovej knižnici vo Washingtone, DC. Zdroj: iStockphoto.com
Etymológia, pôvod a morfológia rastliny
Vedecký názov cannabis vznikol z anglického canvas, čo znamená plachta. Druhové pomenovanie z latinského sativa = siata jej dal Carl Linné (botanik a lekár, ktorý zaviedol pomenovávanie rastlín a živočíchov dvoma menami – rodovým a druhovým), čo možno odvodiť od historického faktu, že pestovanie konopy sa začalo už v starovekej Číne.
Slovíčko marihuana, názov pre konopu, si získalo popularitu v USA na konci 18. storočia. Jeho pôvod má až 3 verzie. Pomenovanie pochádza z portugalského slova moriguango = jedovatý, z kryptogramu Maria a Juan, ktorý vyjadruje dvojdomosť rastliny a z mexického slangového termínu marijuana (King, 2006).
Konopa siata (Cannabis sativa L.) je pôvodný rastlinný druh centrálnej Ázie, ktorý rastie od Kaspického mora cez južnú a centrálnu časť Ruska až po sever Indie a juhozápadnú časť Himalájí. Pravdepodobne ju rozširovali nomádske kmene, keď osídľovali rôzne oblasti. Robili to ale mimovoľne, popri pestovaní hlavných poľnohospodárskych plodín.
Už pri pohľade na vertikálny výskyt rastlín od nížin do nadmorských výšok do 2000 m, čiže obrovský areál rozšírenia autochtónnych (pôvodných – pozn. red.) populácií rastlín, poukazuje na to, že majú ohromnú schopnosť prispôsobovať sa pôdnym a klimatickým podmienkam. Biodiverzita konopy má vplyv predovšetkým na variabilitu množstiev látok a vzniku veľkého počtu chemotypov, ktoré obsahuje (Brown, 1998).
Je to jednoročná bylina, vzpriamená, v hornej polovici krátko vetvená s hranatou dutou a postupne drevnatejúcou stonkou. V tropických oblastiach dorastá zvyčajne do výšky od 1 až 6 m. Má stopkaté, pílovito podlhovasté a dlaňovito zložené listy, ktoré sú zašpicatené. Spodné, najčastejšie 5- až 7-početné, sú protistojné. Tie, ktoré sú postavené vyššie, sa striedajú s 1 až 3 lístkami.
Konopa je dvojdomá, čo znamená, že jedna rastlina má samčie a druhá samičie kvety. Samčie kvety, usporiadané do bohatého zloženého strapcovitého súkvetia, majú päť žltkastých okvetných lístkov a päť previsnutých tyčiniek. Okvetné lístky kvetov s tyčinkami sú zelenkavé s úzkym belavým lemom obopínajúcim 5 tyčiniek. Samičie kvety sú drobučké, sedia v pazuchách listov a majú pohárikovité okvetie s jedným lístkom, ktorý obaľuje jediný semenník s vajíčkom. Piestikové kvety tvoria sotva badateľné okvetie s nápadne dlhými (až 20 mm) bielymi, červenkastými alebo tmavými zelenými bliznami.
Pohlavie rastliny sa nedá rozoznať, kým ontogeneticky nedospeje a nezačne kvitnúť. Plod je nažka ukrytá v obale, ktorý sa vytvoril zo zvláštneho stvrdnutého listeňa. Semená sú spravidla jednofarebné, sivobiele až svetlohnedé. Z vyzretých semien klíčia samčie a aj samičie rastliny v približne rovnakom pomere 50 : 50 (Oner, 2012).
Pestovanie a nároky na prostredie
Vyšľachtené odrody konopy, ktoré spĺňajú zákonom kladené nároky, sú uvedené v Spoločnom katalógu odrôd ES. Aktuálne je k dispozícii pre veľkoplošné pestovanie až vyše 50 odrôd konopy, medzi ktorými sú dvojdomé, ale už aj vyšľachtené jednodomé rastliny.
Napriek tomu, že porastom konopy sa darí na väčšine kultúrne využívaných pôd, táto rastlina patrí k plodinám s vysokými nárokmi na pôdne podmienky. Vyžaduje hlboké, priepustné a výhrevné pôdy, ktoré sú dobre zásobené živinami, humusom i vápnikom, a majú hladinu spodnej vody hlbšie ako 0,80 m pod povrchom. Optimálne pH je 6,0 až 7,0; pričom porasty sú citlivejšie na kyslejšiu reakciu ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka.
3D ilustrácia lodí Krištofa Kolumba, s ktorými sa doplavil k brehom Ameriky. Zdroj: iStockphoto.com
Na dosiahnutie veľkého množstva úrody a rýchleho rastu potrebuje značné množstvo živín. Popri makroživinách sú pri pestovaní významné mikroživiny, ako je bór, mangán, meď a najnovšie aj selén. Dusík sa v súčasnosti aplikuje systémom dvoch až troch delených dávok, pričom na slabo kyslých pôdach sa preferuje liadková forma a na neutrálnych až zásaditých pôdach amoniakálna forma. Dusík vplýva na dosahovanie maximálnej výšky a pevnosti rastlín, priaznivo ovplyvňuje pomer dĺžky a hrúbky stoniek. Vyššie dávky dusíka, zvýšená vlhkosť a vyššie denné teploty priaznivo vplývajú na zvýšenie počtu samičích, respektíve samčích kvetov na rastline (Porvaz a kol., 2011).
V rámci spoločného trhu v Európe je možné voľne obchodovať so semenom a slamou všetkých uvedených odrôd. Najväčšími producentmi technickej konopy sú Francúzsko, Nemecko, ale aj Česká republika.
Veľmi zaujímavé výsledky sa dosiahli veľkoplošným pestovaním konopy siatej vo Východoslovenskej nížine za účelom jej energetického využitia ako zdroja na výrobu tepla a elektrickej energie. Priemerná úroda nadzemnej biomasy vybraných odrôd bola 19,9 t.ha-1 pri spaľovacom teple 18,8 MJ.kg-1 a výhrevnosti 17,5 MJ.kg-1 (Porvaz a kol., 2011).
Kritériá kvality po zbere, apretácii a sušení
Suchá vňať konopy, Cannabis herba, obsahuje trocha silice (0,1 – 0,3 percenta) a z drogy možno získať podľa klimatických podmienok od 2,5 percenta do 20 percent živicových látok. Podstatnú zložku tvoria látky s antibakteriálnymi vlastnosťami (kanabidiol/CBD – 4 percentá, kyselina kanabiololová/CBDA – 3,3 percenta, kyselina kanabigerolová /CBGA – 0,5 percenta, kanabigerol/CBG – 0,3 percenta a iné). Obsah tetrahydrokanabinolu/THC je veľmi nízky do 0,4 percenta (Evans, 2002).
Na prípravu farmaceutickej drogy, Cannabis flos, sa využíva zber neoplodnených kvetenstiev zo samičej rastliny, pričom sa odstraňujú listy a centrálna stonka. Samčie rastliny tiež poskytujú kanabinoidy, ale dominantnou obsahovou látkou je psychoaktívny THC. Jeho množstvo pri šľachtených holandských odrodách sa môže pohybovať až do 30 percent (ElSohly a Slade, 2005).
Tvorba obsahových látok (sekundárnych metabolitov) sa pri rastlinách konopy realizuje v špecializovaných bunkách rastliny a ich komplexoch, ktorých hlavnou funkciou je sekrécia. Sú to žľaznaté trichómy (chĺpky), ktoré musíme odlišovať od krycích trichómov. Žľaznaté trichómy sa nachádzajú predovšetkým v kvetných lôžkach, zákrovných listeňoch, kvetných stopkách a v blizne samičích kvetov. Aktívne látky sú vylučované vo forme živice, ktorá sa začína tvoriť na začiatku kvitnutia, jej množstvo postupne stúpa a vrcholí pred dozrievaním semien (Brown, 1998).
Významné aktívne komponenty – ich terapia a toxicita
Metabolizmus rastlinných komponentov konopy siatej nie je jednoduchý a celkovo sa popisuje až 480 identifikovaných prírodných látok. Významná je syntéza sekundárnych metabolitov, pre nás sú najzaujímavejšie štruktúry molekúl kanabinoidov, a to kanabidiolu (CBD) a tetrahydrokanabinolu (THC).
Z biochemického a ekofyziologického hľadiska je však potrebné zdôrazniť, že obidve uvedené štruktúry majú toho istého prekurzora (východiskovú látku) svojej syntézy, teda tetrahydrokanabilovú kyselinu (THCA) (Oner, 2012). V prírode to znamená, že pod vplyvom množstva ekologických faktorov prostredia (podmienky: teplota, relatívna vlhkosť, reakcia prostredia/pH/, slanosť, znečistenie; podnety: svetlo ako stimul, dĺžka dňa, nízka teplota; zdroje prostredia: žiarenie, oxid uhličitý, voda, minerálne živiny, kyslík a priestor) môže dôjsť k rôznym pomerom syntézy CBD a THC. Deklarovaný obsah dopestovanej suchej vňaťovej suroviny a kvetnej drogy, napríklad k limitom legislatívy (THC > 0,3 percenta), sa môže veľmi ľahko meniť.
Kanabinoidy sa v nervovej sústave prednostne viažu na receptory typu 1 (CB1), ktoré sa nachádzajú najmä na nervových bunkách centrálneho nervového systému človeka. Oblasti mozgu, v ktorých sa nachádzajú CB1 receptory, majú dôležitú úlohu pre pamäť, ako aj motorickú kontrolu. Tieto obsahové látky konopy znižujú excitabilitu (dráždivosť) mozgu a aktivujú jeho dopaminergný systém odmeňovania, čiže stimulujú produkciu dopamínu (neuromediátor), ktorý indukuje príjemné pocity, zvýšené sebavedomie a pohodu (Guy a kol., 2004) .
Kanabidiol (CBD) bol objavený v roku 1940 a má antipsychotické účinky. Pôsobí antagonisticky na receptory CB1, čím je zaujímavý z hľadiska modulácie iných kanabinoidov. Intenzívny klinický výskum tejto prírodnej látky ukázal, že má zaujímavé antioxidačné a neuroprotektívne (ochrana nervovej sústavy) účinky, ktoré môžu byť významné pri liečení Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
Pozitívny vplyv mal aj pri aplikácii na cukrovku typu 1, cerebrálnu ischémiu (mozgová cievna príhoda), reumatoidnú artritídu (zápalové ochorenie kĺbov) a vývoj rakoviny. Z ďalších možno spomenúť využitie pri terapii epilepsie, anxiolytické (liečenie úzkosti), antipsychotické (poruchy integrácie psychických procesov), antiemetické (bariéra voči vstrebávaniu jedov) účinky a zlepšenie spánku (Oner, 2012).
Hnutie hippies alebo detí kvetov sa zrodilo v 60. rokoch 20. storočia. Hlásalo mier, voľnú lásku, slobodu aj drogy a marihuana k nim neodmysliteľne patrila. Zdroj: iStockphoto.com
Pozor na jej mínusy
Tetrahydrokanabinol (THC) je hlavná psychoaktívna zložka konopy, ktorá bola prvýkrát izolovaná v Izraeli v roku 1964. Pre analgetické, antiemetické a neuroprotektívne vlastnosti má THC aj liečebné využitie. Pri nízkych dávkach má THC relaxačný účinok, ale pri vyšších sa vyskytuje nadmerné vzrušenie a intenzívne psychotické stavy.
V súvislosti s ovplyvnením psychomotorických funkcií je nutné upozorniť, že pod vplyvom tejto látky nie je vhodné riadiť motorové vozidlá. Zneužitie konopnej drogy vedie k zmenám v ľudskom organizme, k oslabeniu imunitného systému, k poruchám vylučovania hormónov a ich pôsobenia. Následkom môže byť impotencia, sterilita, poškodenie mozgu, pri fajčení aj silné dráždenie dýchacieho ústrojenstva a postupne môže dochádzať tiež k zmenám psychiky (Oner 2012). Na užívanie konopnej drogy vzniká závislosť, aj keď v menšom rozsahu ako pri alkohole, heroíne alebo kokaíne.
Konopný olej
Semenami konopy sú nažky, obsahujúce až 37 percent mastného oleja. Tvoria ho predovšetkým nenasýtené mastné kyseliny, t. j. linoleová (18 percent), α-linolenová (7 percent), olejová (3 percentá), γ-linolenová (0,66 percenta) a stearidonová (0,35 percenta). Ďalej je tu vysoký obsah proteínov až 25 percent a 28 percent vlákniny.
Semená sú však bohaté na vitamíny, konkrétne tiamín, riboflavín, vitamín E, a minerálne prvky – fosfor, draslík, horčík, vápnik, sodík, mangán a meď. Zaujímavý je tiež obsah železa a zinku, ktoré sú dôležitými kofaktormi (enzýmami) pri metabolizme mastných kyselín (King, 2006).
Použitá literatúra
● Brown, D., T. eds.: Cannabis: the Genus Cannabis. (Medicinal and aromatic plants: industrial profiles; v. 4). Amsterdam, Harwood Academic Publishers, 1998, s. 55-67, 253-272.
● ElSohly, M., A., Slade, D.: Chemical constituents of marijuana: the complex mixture of natural cannabinoids. Life Sci., 2005; 78, s. 539-548.
● Evans, W., C.: Trease and Evans Pharmacognosy. 15th ed. Edinburg, W. B. Saunders, 2002, s. 53-54, 65, 501-503, 530, 532, 537.
● Guy, G., W., Whittle, B., A., Robson, P., J. eds.: The Medicinal Uses of Cannabis and Cannabinoids. London, Pharmaceutical Press, 2004, s. 71-79, 103-129, 141-197
● King, J.: Cannabible 3. 1. Eds., New York: Random House, 2006, 200 p.
● Porvaz, P., Tóth, Š., Stričík, M.: Význam a pestovanie konopy siatej (Cannabis sativa L.) pre energetické účely. Piešťany: CVRV, VÚA Michalovce, 2011, 33 s.
● Oner, S.T.: Cannabis Sativa. 1. Eds., London: Green Candy, 2012, 210 p.
● Rowan, R.: Velká kniha o konopí. 3. vyd. . Praha : Volvox Globator, 2004, 280 s.
