Dnes 4. októbra si pripomíname Svetový deň ochrany zvierat. Pri tejto príležitosti vám prinášame pozitívne správy o tom, ako sa z niektorých pytliakov stali ochrancovia zvierat.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Riccardo Maywald
V ugandskom národnom parku Bwindi Impenetrable zohral cestovný ruch kľúčovú rolu pri premene bývalých pytliakov na ochrancov prírody. Park je domovom vzácnych ohrozených horských goríl a vďaka vysokému záujmu turistov, ktorí platia až 800 dolárov za povolenie na ich pozorovanie, sa z príjmov financujú miestne rozvojové projekty. Tie zahŕňajú napríklad zlepšenie prístupu k vode a zdravotnej starostlivosti, čím sa zvyšuje podpora ochrany prírody zo strany miestnych obyvateľov.
Mnoho bývalých pytliakov, ako je napríklad Philemon Mujuni, sa dnes aktívne podieľa na ochrane goríl v úlohe komunitných strážcov. Ich zmena postavenia a životného smerovania výrazne prispela k poklesu pytliactva aj k zlepšeniu stavu biotopov. Výsledkom je pozoruhodné zotavenie populácie horských goríl, ktorá z kriticky nízkeho počtu 250 kusov dnes presahuje 1 000 jedincov, čo predstavuje významný úspech po tom, ako kedysi čelili hrozbe vyhynutia.
Ochranu goríl intenzívne prežívajú i lokálni obyvatelia. Čiastočne tiež preto, že väčšina týchto primátov dostala mená, čo ľuďom umožňuje vnímať utrpenie týchto zvierat ako utrpenie ľudské. Keď sa objaví správa o zranenej gorile, všetci sa zaujímajú, o ktorú gorilu ide a čo sa jej stalo.
Príbeh bývalého pytliaka
Philemon Mujuni, bývalý pytliak, pre African News povedal: „Kedysi dávno sme chodili do lesa loviť divé zvieratá na mäso, ako sú dutohlavce, divé prasatá, antilopy a mnoho ďalších. Používali sme pasce, oštepy či psy a pri takomto love sa nám podarilo zabíjať aj zvieratá, ktoré sme nejedli. Takže do pascí sa mohli chytiť aj gorily.“ Ale v roku 2020, keď pytliaci zabili milovanú gorilu menom Rafiki, nastal veľký obrat. Mujuni a ďalší vytvorili organizáciu bývalých pytliakov, ktorí teraz tvrdia, že primáty sú dôležitejšie ako akékoľvek iné zviera.
Joyleen Tugumeová, strážkyňa a sprievodkyňa v ugandskom národnom parku, potvrdila, že prípadov pytliactva v regióne sa objavuje stále menej. Veď kto ochráni zvieratá pred pytliakmi lepšie ako bývalí pytliaci, ktorí dokonale poznajú ich praktiky?
Gorila s mláďaťom. Zdroj: iStock/Riccardo Maywald
Nárast populácie goríl
Zoológovia sa zaoberali tým, ako ovplyvňujú rôzne úrovne ochrany populáciu kriticky ohrozených horských goríl v oblasti Virunga. Porovnali skupiny goríl, ktoré sú zvyknuté na prítomnosť ľudí a denne monitorované (tzv. habituálne), s tými, ktoré žijú bez blízkeho kontaktu s ľuďmi (nehabituálne). Zistili, že habituálne skupiny, ktoré dostávali intenzívnu veterinárnu starostlivosť a boli neustále sledované, rástli o viac ako 4 percentá ročne, zatiaľ čo populácia nehabituálnych skupín mierne klesala. Významný podiel na tomto rozdiele mala najmä možnosť rýchlej zdravotnej pomoci a ochrany pred pytliactvom.
Autori z toho vyvodzujú, že tzv. extrémna ochrana, hoci je nákladná a zasahuje do prirodzeného prostredia, môže byť kľúčová pre prežitie niektorých ohrozených druhov. Klasické ochranné opatrenia síce bránia úplnému zániku, ale nemusia stačiť na obnovu populácie. Výskum zároveň upozorňuje na potrebu rovnováhy. Intenzívna ochrana má aj riziká (napríklad prenos chorôb z ľudí na zvieratá) a môže ovplyvniť prirodzený výber. Mala by sa preto používať cielene tam, kde je nutná na záchranu druhu.
Ochrancovia nosorožcov. Zdroj: iStock/Diy13
Keď sa lovci divočiny postavia na jej stranu
Premena pytliakov na ochrancov prírody nie je len dojímavým príbehom, ale aj praktickým riešením dlhodobého konfliktu medzi chudobou, prežitím a ochranou biodiverzity. V mnohých krajinách sa ukazuje, že keď miestne komunity dostanú príležitosť profitovať z prírody legálnym a udržateľným spôsobom, sú ochotné prestať loviť ohrozené druhy a namiesto toho ich chrániť.
Podobný vývoj ako v Ugande nastal i v Nepále, kde boli bývalí pytliaci nosorožcov a tigrov začlenení do tímov parkových strážcov v Chitwane a Bardii. Miestne iniciatívy im poskytli alternatívne živobytie, čo viedlo k poklesu ilegálneho lovu. Nepál sa dokonca stal svetovým lídrom v ochrane nosorožcov, počas viacerých rokov bez jediného prípadu pytliactva.
V lesnatých Kardamómových horách v Kambodži zamestnala organizácia Wildlife Alliance bývalých pytliakov ako strážcov divočiny. Tí teraz chránia zvieratá, ktoré kedysi lovili vrátane slonov a tigrov. Mnohí z nich priznávajú, že legálna práca im poskytla stabilnejší a bezpečnejší život než pytliactvo.
Podobné prípady sa uskutočnili aj v Indonézii, v Zimbabwe či v niektorých odľahlých oblastiach Indie. Tieto príklady ukazujú, že ochrana prírody môže byť úspešná, ak sa zameria nielen na zákaz a tresty, ale najmä na vytváranie alternatív. Keď prestanú byť ľudia nútení ničiť prírodu pre vlastné prežitie a namiesto toho z nej môžu legálne profitovať, často sa stanú jej najlepšími ochrancami.
Zdroj: African News, ČT24, Plos One, WWF, tigers.panda.org
(LDS)
