Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Jastrabina lekárska. Neznáma pre Hippokrata, perspektívna pre súčasnosť

Ivan Šalamon

V nemeckých záhradách ju pestovali už okolo roku 1600. Zaháňala mor i horúčku a liečila mnohé choroby a poranenia.

Jastrabina lekárska (Galega officinalis). Zdroj: iStockphoto.com

Jastrabina lekárska (Galega officinalis). Zdroj: iStockphoto.com

Je zaujímavé, že o použití jastrabiny lekárskej (Galega officinalis L.) v staroveku nie sú žiadne záznamy. V stredoveku sa rastlina po prvý raz objavuje v roku 1300 v diele Liber ruralium commodorum (Kniha vidieckych výhod), ktorej autorom je Pietro de’ Crescenzi (1235 – 1320). Hoci bol bolonským právnikom, napísal spisy o záhradníctve a poľnohospodárstve, ktoré venoval neapolskému kráľovi Karolovi II. z Anjou. Počas nasledujúceho storočia vyšlo predmetné dielo v 57 vydaniach v latinčine, taliančine, vo francúzštine, v nemčine i poľštine.

Okolo roku 1600 už jastrabinu nachádzame v mnohých nemeckých záhradách ako liečivú. Zaháňala mor, horúčku, liečila mnohé detské choroby, slúžila pri uhryznutí hadmi a divou zverou. Z ďalších indikácií bolo významné jej potopudné pôsobenie a zvýšené vylučovanie vody.

Etymológia rastliny, morfológia a jej pôvod

Výklad odborného pomenovania rastliny Galega officinalis L. nie je jednoznačný ani istý. Novšie sa spomína grécke gala (mlieko) a ago (ženiem) poukazujúce na niekdajšie používanie rastliny na zvýšenie dojivosti. Latinský názov officinalis (liečivá) znamená aj oficiálny, teda nachádzajúci sa v liekopise. V angličtine je podľa nepríjemného zápachu, ktorý sa uvoľňuje pri pomliaždení rastliny, pomenovaná Goat’s Rue. Tekutina, ktorú obsahuje, je slizovitá, má horkú, sťahujúcu chuť a tradične sa podávala kravám na podporu laktácie (Putyrskij a Prochorov, 2005).

Jastrabina lekárska je odolná trváca bylina vysoká asi 0,4 – 1 meter s priamymi pozdĺžne ryhovanými stonkami vyrastajúcimi z koreňovej hlavy. Listy má striedavé, nepárno perovito zložené, päť- až osemjarmové s prílistkami a krátko stopkatými elipsovitými až kopijovitými štetinovito brvitými lístkami. Pazušné strapce sú na dlhej stopke, súmerné päťpočetné kvety na krátkych stopkách so zvonovitým kalichom, s bielou korunou a fialovomodrastou strieškou, s dvoma obrátene vajcovitými krídlami a dvoma člnkovitými lupienkami. Kvet má desať jednozväzkových tyčiniek a vrchný semenník.

Jastrabina lekárska. Zdroj: iStockphoto.com

Kvet jastrabiny lekárskej. Zdroj: iStockphoto.com

Rastlina má pomerne veľké zásoby peľu, kvitne v lete, medovina jej však chýba, a preto nebýva včelársky osobitne cenená. Plodmi sú kostrbaté struky obsahujúce päť až sedem zelenožltých semien. Keď semená dozrejú, struk neopadáva ani nepraská. Zostane visieť na rastline a jednoducho vyschne na slnku.

Rastlinný druh rastie vo vlhkých lesoch, na vlhkých lúkach a v kroviskách, pri vodných tokoch v nížinách a pahorkatinách. Je hojný najmä v južnej Európe, v Stredomorí a v západnej Ázii na Kaukaze. U nás sa najčastejšie vyskytuje na južnom Slovensku. Niekedy sa pestuje na okrasu v záhradkách, ale len v prípade vhodných klimatických podmienok.

Je to jedna z mála liečivých rastlín, ktoré podporujú syntézu inzulínu v ľudskom tele, čím sa znižuje hladina cukru v krvi a posilňuje sa imunitný systém. Má vplyv aj na pozitívnu laktáciu, zvyšuje vylučovanie vody a uľahčuje potenie (Gondolová a Hadrabová. 2008).

Zber a sušenie

Rastlinná surovina sa môže zbierať nezávisle v máji až júni počas kvitnutia rastliny. Nožom alebo kosákom sa odrezávajú kvitnúce hojne olistené asi 0,1 – 0,2 metra dlhé vrcholky bylí. Materiál sa suší rozložený v tenkej vrstve v tieni zvyčajným spôsobom. Ak ho chcete sušiť umelým teplom, tak do 50 stupňov Celzia. Strata zosušením je asi 4 : 1. Keď stonky uschnú do takej miery, že sa začnú v rukách lámať, balia sa do vzduchotesnej nádoby (najlepšie sklenenej). Môžeme ich skladovať najviac 12 mesiacov, preto je potrebné jej zásoby každoročne aktualizovať. Vňaťová droga (Herba galegae) je vo viacerých liekopisoch oficiálna. Predmetom zberu bývajú aj semená (Semen galegae). Používajú sa na priemyselnú izoláciu obsahových látok, najmä alkaloidu galegínu.

Obsah alkaloidov a ich nebezpečenstvo

Droga jastrabiny obsahuje aminokyseliny, saponíny, glykozidy, horčiny, sacharidy, triesloviny a iné. Najdôležitejšie sú však alkaloidy: galegín (C6H13N3), cytizín (C11H14N20) a vasicín (C11H12N20). Obsah galegínu v rastlinách rôzneho veku a v rôznych častiach rastliny nie je rovnaký. V čerstvých semenách je 0,63 percenta tejto látky. Po ich ročnom skladovaní sa však zníži až na 0,1 percenta a presiahne ho množstvo citizínu (0,13 percenta).

Galegín. Zdroj: Wikipedia.org

Galegín. Zdroj: Wikipedia.org

Pre menované alkaloidy je táto bylina jedovatá pre pasúce sa ovce. V jednom zdokumentovanom prípade vo Francúzsku z 370 oviec uhynulo do dvoch dní po požití jastrabiny 54 a 90 bolo ťažko chorých. Otrava prebiehala s príznakmi pľúcnych lézií. Zvieratá mali ťažkosti s dýchaním a kašľom, trpeli výtokom spenenej tekutiny z nozdier a mali opuchy. Smrť z asfyxie (dusenia z nedostatku vzduchu) nastala do dvoch dní po požití rastliny. Jedovatosť jastrabiny lekárskej sa potvrdila aj experimentálne, pričom klinický obraz otravy a posmrtné zmeny sa podobali tým, ktoré boli pozorované pri prirodzenej otrave. Smrteľná dávka pre ovcu sú tri kilogramy čerstvých rastlín.

Syntetickým derivátom galegínu je metformín, ktorý sa používal v stredovekej Európe na liečbu cukrovky 2. typu. Hlavnými cieľovými orgánmi liečiva sú pečeň a črevo, kde prebieha bunkové vychytávanie, inhibícia syntéz viacerých enzýmov a pozitívna zmena črevnej mikroflóry.

Fytoterapia

Droga jastrabiny je výborným podporným prostriedkom na zvýšenie tvorby materského mlieka. Ľudové liečiteľstvo ju aplikuje aj ako močopudný prostriedok pri zápale močových ciest a potopudný prostriedok. Pôsobí posilňujúco na hladké svalstvo a utišuje s ním súvisiace problémy. Najväčšie uplatnenie nachádza pri liečení cukrovky 2. typu. Znižuje hladinu cukru v krvi, chorému dokonca často plne nahradí inzulín.

Na vonkajšie použitie je veľmi účinná masť pripravená z tejto drogy. Odporúča sa aplikovať ju na mokré ekzémy. Pri príprave masti použijeme približne rovnaké množstvo sušených semien a listov a zomelieme ich na jemný prášok. V pomere asi 12 percent ho následne pridáme do lanolínu a dobre premiešame. Na postihnuté miesto nanášame v tenkej vrstve a prikryjeme plátenným obväzom. Necháme pôsobiť 24 hodín. Zlepšenie nastane už po druhej až tretej aplikácii. Aj potom však treba v liečbe až do výrazného zlepšenia pokračovať. Ak k viditeľnému zlepšeniu nedochádza, nemá zmysel drogu naďalej používať.

Pozrite si

Ak ju používame samostatne, má pomerne slabý účinok, preto sa najčastejšie používa v rozličných bylinných zmesiach. Napríklad na podporu tvorby materského mlieka má významný vplyv v kombinácii s feniklom a ďalšími bylinami v zložení: 5 gramov vňate jastrabiny a majoránu, 4 gramy fenikla a bazalky, 3 gramy pŕhľavy, 2 gramy alchemilky, kôprového semena a ruty. Z dvoch lyžíc zmesi pripravíme odvar tak, že zmes zalejeme pollitrom studenej vody a asi dve minúty povaríme. Necháme ju desať minút prikrytú lúhovať. Precedený čaj pijeme teplý tri razy denne (rozdelený na tri diely).

Na liečenie cukrovky sa kombinuje s listom borievky, fazuľovými strukmi, koreňom a vňaťou púpavy, listom pŕhľavy, vňaťou paliny alebo s koreňom lopúcha. Jednou z možných kombinácií na liečenie cukrovky 2. typu je aj osvedčená zmes: 50 gramov vňate jastrabiny, jaseňového listu, koreňa omanu a 20 gramov fazuľových strukov. Príprava je trošku zložitejšia: dve hrste fazuľových strukov namočíme deň vopred do dvoch litrov vody. Potom ich varíme v rovnakom množstve vody tak dlho, kým v hrnci nezostane asi 0,6 litra odvaru. Odvarom následne zalejeme jednu polievkovú lyžicu zmesi ostatných uvedených bylín a necháme ich 15 minút vylúhovať. Čaj pijeme po dúškoch počas celého dňa.

Sušené listy jastrabiny lekárskej. Zdroj: iStockphoto.com

Sušené listy jastrabiny lekárskej. Zdroj: iStockphoto.com

Infúzia sa môže pripraviť z jednej čajovej lyžičky zmesi suchej byliny a semien, ktorú zalejeme šálkou vriacej vody, necháme stáť hodinu a precedíme. Pri liečbe cukrovky aplikujeme jednu až dve lyžice štyri až päť ráz denne počas štyroch až šiestich týždňov. Druhý spôsob prípravy je z jednej polievkovej lyžice drogy, ktorú zmiešame s pohárom studenej prevarenej vody a necháme dve hodiny postáť. Na zvýšenie sekrécie mlieka sa užíva jedna lyžica tri až štyri razy denne. Pri cukrovke navyše aplikujeme tri razy denne 0,5 gramu prášku zo sušených listov s vodou.

Upozornenie

Treba pamätať na skutočnosť, že rastlina je jedovatá. Je nebezpečná pre tehotné ženy a ľudí s individuálnou neznášanlivosťou. Dlhodobé užívanie drogy jastrabiny môže spôsobiť bolesť brucha, hnačku a obštrukčný (cholestatický) ikterus (poruchu vylučovania žlče). Môžete mať pocit kovovej chuti v ústach. U niektorých ľudí môže pri užívaní prípravkov z jastrabiny nastať anorexia (odmietanie jedla), preto by sme nimi nemali liečiť cukrovku a iné choroby bez konzultácie s lekárom.

 

Použitá literatúra

Bednarska, K. – Kus, P. – Fecka, I. (2020): Investigation of the Phytochemical Composition, Antioxidant Activity, and Methylglyoxal Trapping Effect of Galega officinalis L. Herb in vitro. In: Molecules, zv. 25, Iss. 5810, s. 1 – 27.
Chan, M. – Zhao, J. – Brown, N. P. – Khan, I. A. (2009): Phytochemical Study of Goat’s Rue (Galena officinalis L.). In: British Columbia Institute of Technology – Letter, s. 1
Duke,  J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. (2002): Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
Gondolová, M. – Hadrabová, V. (2008): Herbár. Nestorprint, s. r. o.: Bratislava. 535 s.
Kresánek, J. – Krejča, J. (1982): Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n. p.: Martin, 767 s.
Lust, J. (1974): The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 s.
Putyrskij, I. N. – Prochorov, V. N. (2005): Boľšaja kniga sovetov – lekarstvennyie rastenija. Knižnyj dom: Minsk, Belorussija, 704 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Shikov, A. N. – Narkevich, I. A. – Akamova, A. V. – Nemyatykh, O. D. – Flisyuk, E. V. – Luzhanin, V. G. – Porydysh, M. N. – Mikhoilova, I. V. – Pozharitskaya, O. N. (2021):  Medical Species Used in Russia for the Management of Diabetes and Related Disorders. In: Frontiers in Pharmacology, zv. 12, Iss. 697411, s. 1 – 40.

(af)

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky