Podľa vedcov je reč krkavcov oveľa komplexnejšia, ako sa doteraz predpokladalo. Ich správanie skúmajú vedci Viedenskej univerzity.
Krkavce majú svoju osobnosť ako ľudia. Zdroj: https://bugnyarlab.org
Krkavce sú známe svojou inteligenciou. Vieme, že dokážu napríklad používať nástroje. Okrem iného je menej známe, že sú to aj mimoriadne sociálne tvory, ktoré medzi sebou intenzívne komunikujú. Vedia napríklad, podobne ako papagáje, napodobňovať zvuky.
Výskumom krkavcov čiernych (Corvus corax) sa zaoberajú i vedci z Viedenskej univerzity. Zameriavajú sa predovšetkým na to, ako tieto vtáky spolu komunikujú, a skúmajú, čo znamenajú zvuky, ktoré vydávajú. Výskum prebieha na výskumnej stanici v Haidlhofe v Dolnom Rakúsku, ktorú od roku 2010 prevádzkuje Viedenská univerzita v spolupráci s Univerzitou veterinárneho lekárstva vo Viedni.
Život na výskumnej stanici v Haidlhofe
Súčasťou stanice, ktorá sa nachádza 45 km južne od Viedne, sú veľké voliéry pre krkavcovité vtáky – krkavce čierne, vrany čierne a vrany popolavé –, papagáje, ako aj bioakustické laboratórium na nahrávanie a analýzu zvuku vrátane röntgenového prístroja.
Vtáky tu žijú komplexným sociálnym spôsobom života. Medzi obyvateľmi stanice nájdeme spárené hniezdiace jedince, rodinné zoskupenia s mláďatami, ale aj nehniezdiace skupiny vtákov. Výskumníci tak môžu skúmať, ako prebieha výber partnera, výchova mláďat i to, ako sa vyvíja osobnosť vtákov. Okrem toho môžu vedci uskutočňovať porovnávacie štúdie medzi vranami a krkavcami, aby porovnali ich sociálne schopnosti a aby zistili, či sú druhovo špecifické alebo sa uplatňujú aj v prípade blízkych príbuzných.
Šikovní špekulanti
Výskumná stanica Haidlhof sa zameriava na výskum sociálnej inteligencie zvierat. Jedným z vedcov, ktorí tu pôsobia, je Thomas Bugnyar, profesor kognitívnej etológie na Viedenskej univerzite. Výskumu inteligencie, sociálneho správania aj komunikácie krkavcov sa venuje už najmenej 15 rokov.
Zaujíma ho napríklad, či si krkavce uvedomujú, čo vedia, čo si myslia alebo cítia iné jedince toho istého druhu. Dokážu sa tieto vtáky od seba učiť? V Haidlhofe sa krkavce žijúce v zajatí pravidelne zúčastňujú na behaviorálnych experimentoch, ktoré vedcom umožňujú vyvodiť závery o ich mentálnych schopnostiach.
Thomas Bugnyar, profesor kognitívnej etológie na Viedenskej univerzite, je jedným zo spoluzakladateľov výskumnej stanice. Zdroj: https://rudolphina.univie.ac.at
„Mimoriadne napínavé je, že sa nám podarilo jasne preukázať, že krkavce si v určitých situáciách uvedomujú, čo vedia jedince rovnakého druhu. Táto schopnosť sa predtým pripisovala len primátom,“ hovorí Bugnyar. „Krkavce dokážu informáciu zatajiť, podať ju chybne alebo odvrátiť pozornosť od svojho správania. Vo všetkých týchto modeloch správania sa ukazujú byť neskutočne variabilné a sú skvelými podvodníkmi,“ uviedol Thomas Bugnyar pre Mayrs Magazin – Wissen für alle rakúskej televíznej stanice ORF2.
Pozrite si
Multimodálna komunikácia
Aké informácie si krkavce odovzdávajú? „Komunikácia je v prípade krkavcov relatívne komplexná a viacvrstvová. Patria medzi spevavce a hoci nespievajú, majú široký repertoár rozličných volaní. Čo sa týka významu, niektoré sú nemenné, teda všetky krkavce ich používajú a vždy majú ten istý význam. Tomu rozumieme relatívne dobre.“
Výskumná stanica v Haidlhofe v Rakúsku funguje od roku 2010. Zdroj: https://rudolphina.univie.ac.at. Autor: Haidlhof
Podľa Bugnyara existujú aj zvuky, ktoré si vtáky osvojili, pričom je to veľmi individuálne a nie každý krkavec ovláda všetky zvuky. „Naučené zvuky, zdá sa, majú všetky rovnaký význam.“ Krkavce sa dokážu učiť nové zvuky celý život. Zvuky pritom sprevádzajú pohybmi, ich komunikácia tak oslovuje viaceré zmysly. Vedci hovoria o tzv. multimodálnej komunikácii. Napríklad sa uklonia, otvoria krídla a tento pohyb sprevádza mnoho rozličných vokalizácií.
Ak sa chcú pred inými jedincami neobyčajne blysnúť, inšpirujú sa často zvukmi okolitého prostredia. Anna Fabbriová, doktorandka, ktorej školiteľom je profesor Bugnyar, skúma, ako si krkavce vyberajú partnera. Hovorí, že vtáky sa predvádzajú imitovaním zvukov, ktoré počujú v okolitom prostredí. „Ak v okolí prebiehajú stavebné práce, môže sa stať, že imitujú napríklad kladivo alebo klopkajú. Napodobňujú všetky možné zvuky, ktoré počujú okolo seba a ktoré sú pre ne zaujímavé.“
Poď, jedlo!
Podľa Bugnyara dokážu krkavce spoznávať iné jedince podľa hlasu, lebo rovnako ako u ľudí má každý krkavec inú farbu hlasu. Keď jeden zakráka, ostatní vedia, o koho ide. Niektoré volania majú podľa Bugnyara nemenný význam a zvieratá ich používajú vždy v rovnakom kontexte.
Vtáky vo voliérach reagujú aj na niektoré pokyny, napríklad Poď sem!, a na svoje meno. Radi sa zúčastňujú na experimentoch. Niekedy reagujú trucovito, napríklad ak sa im nejaký pokus nepáči. Zdroj: https://rudolphina.univie.ac.at. Autor: Alexander Bachmayer
Patria sem varovné a obranné volania alebo zvuky súvisiace s potravou. Krkavce ich uplatňujú cielene, aby iné jedince v blízkom okolí upozornili na nebezpečenstvo či prítomnosť potravy. Etológ pritom upozorňuje, že krkavce volajú iné jedince k potrave najmä vtedy, keď sa k jedlu nevedia dostať bez pomoci iných alebo keď musia korisť brániť.
Krkavčí rodičia?
Slovným spojením krkavčí rodičia sa označujú rodičia, ktorí sa o svoje potomstvo nestarajú. Krkavce sa, naopak, o svoje mladé starajú obetavo, a to až pokým vtáky nedospejú. Mama a otec si starostlivosť o mláďatá delia.
Keď vtáky dospejú, zoskupujú sa do veľkých skupín, kde si hľadajú partnerov a uzatvárajú priateľstvá. Vtedy komunikujú inak, ako keď ide o potravu. Spomínaný úklon, pri ktorom otvoria krídla, sprevádzajú rôzne zvuky. Podľa vedcov tak chcú krkavce ohúriť iné jedince s cieľom nadviazania partnerstva či priateľstva. V prípade tohto prejavu sa vedci domnievajú, že svojmu náprotivku hovoria niečo v zmysle: „Som super. Chceš byť so mnou?“
Celú škálu zvukov, ktorú dokážu krkavce vydávať, vedci stále skúmajú. Doterajšie zistenia však poukazujú na to, že ich reč je oveľa komplexnejšia, ako sa doteraz predpokladalo. Svoje poznatky zhrnul výskumník Thomas Bugnyar v knihe Krkavce (Raben), ktorá v Rakúsku získala ocenenie Vedecká kniha roka 2023.
Zdroj: science.ORF.at, tv.ORF.at, bugnyarlab.org, Rudolphina – Wissenschaftsmagazin der Universität Wien
(zh)
