Spevavec temtem smaragdový z Kolumbie je príkladom jedinečnej genetickej hry – bilaterálnej gynandromorfie.
Spevavec temtem smaragdový z Kolumbie. Zdroj: John Murillo a kolektív.
Výskumníci spozorovali v Kolumbii extrémne vzácneho vtáka temtema smaragdového (Chlorophanes spiza), ktorý je napoly samica a napoly samček. Patrí medzi malé spevavce, ktoré sa vyskytujú na mnohých miestach stredo- a juhoamerického pralesného biotopu. Pierka na jeho tele sú rozdelené priamo v strede, s modrým sfarbením typickým pre samcov na pravej strane a smaragdovozeleným samičím na ľavej strane.
Aj keď vtáčik vyzerá na prvý pohľad ako prvoaprílový žart alebo niečo, čo vytvorila umelá inteligencia, ide o vzácny stav, ktorý sa označuje pojmom bilaterálna gynandromorfia. V prípade tohto druhu ide len o druhý zaznamenaný exemplár.
Jeden za sto rokov
Po prvýkrát spozoroval jedinečného temtema majiteľ farmy a amatérsky ornitológ John Murillo v októbri 2021 v malej prírodnej rezervácii na západe Kolumbie (Reserva Natural Demostrativa Don Miguel). Neskôr sa mu podarilo zachytiť jedinca aj v júni 2023. Murillo upozornil odborníkov vrátane Hamisha Spencera z Katedry zoológie univerzity v Otagu na Novom Zélande, ktorý prišiel spevavca lepšie preskúmať.
„Mnohí ornitológovia sledujú vtáky a striehnu na ne celý život, no nikdy sa im nepodarí vidieť bilaterálne sfarbenie. Tento jav je extrémne zriedkavý, neviem o žiadnom inom príklade z Nového Zélandu,“ uvádza Spencer. Zeleno-modrý vtáčik sa správa podľa zoológa rovnako ako ktorýkoľvek iný člen svojho druhu, hoci je vraj skôr samotár a nedvorí sa inému jedincovi a ani sa so žiadnym nepári.
Nielen toto, ale aj iné pozorovania gynandromorfov vtáčích druhov opísal vedec v článku v časopise Journal of Field Ornithology. Z prehľadu vyplýva, že práve pred sto rokmi bol pozorovaný iný temtem, ktorého polovice tela boli sfarbené opačne ako v prípade nedávno pozorovaného jedinca.
Spevavec temtem smaragdový z Kolumbie. Zdroj: figshare.com
Ako vznikne tento geneticky vzácny jav?
Bilaterálny gynandromorfizmus je vzácny biologický jav, ktorý majú rôzne druhy živočíchov vrátane pavúkov, motýľov, kôrovcov a jašteríc. U ľudí nebol nikdy zaznamenaný. Naše biologické pohlavie je určené chromozómami. Tí, ktorí sa narodili ako ženy, majú dva chromozómy X, zatiaľ čo muži majú chromozómy X a Y. Vtáky to majú celé opačne. Ich chromozómy sa označujú Z a W – samičky vykazujú odlišné chromozómy Z a W, zatiaľ čo samce majú dva rovnaké Z chromozómy.
Stav gynandromorfizmu vzniká v dôsledku chyby pri meióze (delení) vajíčka, keď sa vytvoria dve jadrá. Tie sú následne oplodnené dvoma spermiami súčasne v procese zvanom dvojité oplodnenie. V jednej polovici tela sú potom samičie ZW bunky a v druhej samčie ZZ bunky.
Spevavec temtem smaragdový z Kolumbie. Zdroj: John Murillo a kolektív.
Majú oba pohlavné orgány?
Vedci nikdy vtáka nechytili, takže nevedia, či jeho vnútorné orgány boli tiež obojpohlavné. Myslia si, že to tak môže pokojne byť, pretože pohlavné orgány vtákov sa vyvíjajú skôr na základe chromozómov ich buniek než hormónov. Štúdie na iných druhoch bilaterálne gynandromorfných spevavcov ukázali, že majú oba pohlavné orgány.
Hoci odborníci vedia, že chromozómy ovplyvňujú fyziologické pohlavie, zostáva stále mnoho otázok o špecifických génoch, ktoré riadia sexuálny vývoj. Niektorí ľudia sa narodia napríklad s XXY chromozómami alebo len s jedným chromozómom X. U niektorých sa dokonca môžu vyvinúť genitálie typické pre ženy napriek tomu, že majú chromozómy XY.
Žiadna z týchto vývojových anomálií nie je dedičná, aj keby sa úspešne spárili dva jedince s gynandromorfizmom alebo iné typy chimérických jedincov. Bunky chimérických jedincov nemajú zhodnú genetickú informáciu vo všetkých bunkách tela z toho dôvodu, že pochádzajú z dvoch (alebo viacerých) samostatných zygot, ktoré splynuli do jedného organizmu.
Zdroj: Smithsonian, OTAGO
(JM)
